Pohreb so všetkými poctami

Karel Gott bol nepochybne osobnosť. Po jeho smrti sa v podstate všetci ľudia z branže zhodujú na jednej veci – že išlo o mimoriadneho profesionála, akí dnes už nie sú. Že každý koncert vždy odspieval na 100%. Tvrdia to speváci a speváčky naprieč všetkými žánrami.

Ale ako sme toho posledný rok svedkom, do smrti sa príliš často zamontuje politika. Tak aj tu, prakticky hneď po oznámení o jeho úmrtí sa do médii vyrojili hodnotiace články, či bol Gott idiot, zombie alebo antichartista. Hlavný exkurz do jeho minulosti sa niesol práve na ten antichartistickej vlne. A ako trefne poznamenal niekto v Čechách, „…tak nás zastrelte zato, že sme neboli v Charte!“.

Prvý teda vystrelil tábor havlistov, inak zvaný pražská kavárna. Logicky sa ozvala aj protistrana, s návrhom premenovať Ruzyň na letisko Karla Gotta, no bol to skôr osamelý výstrel. Strieľala skôr kaviareň. Prebudilo sa aj spiace knieža Schwarzenberg, ktorý sa vehementne začal zastávať Havla. Lenže smola, ľudia vedome aj podvedome porovnávajú. Prejavilo sa to napríklad v Danglárovej karikatúre, ktorá si navyše berie na mušku november ’89. To porovnanie je logické a každému je jasné, že smrť Karla Gotta pohla s významne väčším množsvom ľudí, než smrť Václava Havla. Samozrejme, že smrť nemožno porovnávať, ani súťažiť vo veľkosti pohrebov alebo rôznych druhoch umenia. Dôležité sú však ľudská hodnota, emócie a dosah na spoločnosť. Oba pohreby nemožno porovnávať aj kvôli tomu, kto sa prišiel z titulu profesie zomrelého ukloniť. Kým u Havla išlo hlavne o pozvaných politikov, u Gotta o bežného občana z Bardejova, ktorý meral cestu až do stovežatej. Takže vox populi. Nie je raritou vidieť billboardy jednotlivcov či firiem, ktorými spomínajú na Karla. Jeden má na svojej budove napríklad nitriansky predajca Hyundai.

Chtiac či nechtiac je toto porovnávanie o súboji svetonázorov. Vieme, čo reprezentoval Havel aj aké myšlienky a hodnoty reprezentoval Gott. Kým Václav je ešte stále nekriticky velebený médiami, Karel by si isto vyslúžil nálepku konšpirátor. A v predvečer výročia novembra ’89 to nadobúda celkom zaujímavé obrysy. Zaujímavé aj preto, že sa práve z 30-teho výročia novembra začala vyrábať mohutná oslava, akoby išlo o storočnicu. 30-tka je len okrúhla, nič viac. Nie je to štvrťstoročie, ani 50-tka a už tobôž nie 100-ka. Na tejto politickej osnove sa teda nesie celý ten humbuk s pohrebom. Obdivovateľom Havla ide o to, aby stoj čo stoj zachovali dekórum celého novembra. Smrť Karla Gotta, či sa im to páči alebo nie, urobila poriadnu štrbinu práve do tohoto kultu. Prezradili sa už aj tým, že okamžite po jeho smrti vytiahli Anti-Chartu. Ako trafená hus zagágal práve Schwarzenberg, keď nahlas vyslovil porovnanie smrti Gotta s Havlom. Lebo spontánnosť bežného ľudu ukázala, koho si váži viac. A že stavaním búst a premenovávaním letísk sa obdiv vymôcť nedá. Krátkodobo možno, dlhodobo nikdy.

Karlova smrť upriamila reflektor na november ’89, hlavne na triezve zhodnotenie vtedajších udalostí. To znamená na všetko, čo prišlo po ňom. Keď píšem všetko, myslím tým všetko…

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *