Vraj investigatíva

Len 22. novembra prebehla našou tlačou správa, že kompletný spis k vražde novinára sa ocitol v rukách organizácie OCCRP. Vraj 57TB dát, ktoré poskytnú všetkým redakciám, ktoré budú chcieť brať na zodpovednosť náš právny systém. Ehm, odkedy sú novinári kontrolným orgánom? Novinári, ktorých platia ich majitelia – oligarchovia a milionári.

Kto je novinárska organizácia OCCRP? Bola založená v roku 2006 ako nezisková organizácia na území USA. Venuje sa témam korupcie aj politickým vraždám na celom svete. Má pomerne dobre podchytené spracovanie dát, aj vďaka grantu od Google’s Digital News Initiative. Jej mediálnym partnerom na Slovensku sa v roku 2017 stal server aktuality.sk.

Čo sa jej donorov týka, tam to začína byť zaujímavé. Nájdete medzi nimi štátne inštitúcie Spojených štátov aj Veľkej Británie. Konkrétne U.S. State Department Bureau of Democracy, Human Rights and Labor (DRL), UK FCO – United Kingdom Foreign and Commonwealth Office, ďalej pološtátne USAID – United States Agency for International Development, NED – National Endowment for Democracy aj OSF – Open Society Fund či RBF – Rockefeller Brothers Fund. Dá sa teda povedať, že OCCRP nie je nezávislá organizácia, pretože je financovaná zo štátnych rozpočtov dvoch silných krajín. Navyše štátnymi organizáciami, ktoré majú v popise práce hájenie záujmov svojich krajín.

V prípade britského ministerského oddelenia ide o zastupovanie záujmov Veľkej Británie v zahraničí a podporu ich občanov aj podnikateľov. Podobným spôsobom rozširujú svoju pôsobnosť na celú zemeguľu aj americké štátne či pološtátne agentúry a organizácie. Samozrejme v mene šírenia dobra. O NED aj USAID sa navyše dlhodobo šušká, že sú financované aj zo zdrojov tajných služieb.

Paradoxné je, že v tomto sú americké agentúry a organizácie prekvapujúco transparentné a hrdo sa hlásia k financovaniu. Problém ale je, ak štátne záujmy maskujú do polovládnych či neziskových organizácii. Lebo tie granty tam necpú pre modré oči ani filantropizmus. Dá sa povedať, že všetky tieto organizácie sú súčasťou americkej hybridnej vojny. Stále totiž platí to známe Zlodej kričí chyťte zlodeja. Aj tieto organizácie totiž vykrikujú ústami svojich sponzorovaných organizácii, že hybridnú vojnu vedie Rusko.

Napríklad v prípade NED ide o organizáciu, ktorá uplatňuje princíp soft power. Inými slovami: Kde neprejde vojsko, prejde somár naložený zlatom. Táto alúzia je takmer dokonalá, somármi sú totiž lokálni naivní rojkovia, ktorí si myslia, že slúžia dobrej veci. NED má síce zakázané priamo financovať politické strany v cudzích štátoch, ale toto obmedzenie je v skutočnosti kozmetické. Podstata práce takýchto a podobných organizácii je masírovanie podhubia, či financovanie novinárov cez OCCRP. Vďaka tomu sa následne vytvára zmena verejnej mienky, ergo zmena vlády a výmena politických strán. A to je násobne viac ako akýkoľvek finančný príspevok akejkoľvek strane.

NED založili v roku 1983. Vtedy sa zhruba prebudili aj iné podobné mimovládne organizácie a začali robiť svoju robotu napríklad vo východnej Európe. Hovorí o tom otvorene aj Wendy Luers, manželka vtedajšieho amerického veľvyslanca v ČSSR. Ona sama pomáhala zakladať odnož Charty 77 v USA ako priamy nástroj financovania disidentov u nás. Išla na to cez kultúru, organizovala vernisáže a kultúrne akcie, neskôr pomáhala zakladať ďalšie mimovládne organizácie. Aj preto, lebo ju ŠtB sledovala menej ako jej manžela. Jej zásadou bolo vždy zamestnávať ľudí mladších o 20 a viac rokov. Rozumej mladých, tvárnych a plných ideálov. A žiadnych životných skúseností. Pozrite si ktorúkoľvek mediálne známu neziskovku, nájdete v nej kopu mladých ľudí a k nim len pár skúsených bardov či lektorov. Pani veľvyslancová sa o tom všetkom otvorene rozkecala pre náš časopis Slovo, text si preložila aj jej Nadácia knižnice Václava Havla – celý text tu. Naliali sem milióny dolárov a postupne naučili lokálnych ľudí hľadať si granty samostatne. Pokračovateľmi jej práce je napríklad nadácia Pontis. Hovorí ale aj o tom, ako ju navštívil Čarnogurský, aby ju poprosil o pomoc pri vytváraní novej československej ústavy. Akoby sme tu boli opice, čo si nevedia ani len napísať ústavu. Československo, ktoré malo jadrovú energetiku, rozvinutý priemysel a dokázalo vyrobiť všetko od školskej lavice po lietadlo či špeciálne legované ocele. To Československo, ktoré v krajinách Afriky pomáhalo stavať elektrárne. Nie, napriek komunizmu sme neboli čierna diera a nie sme ňou ani teraz.

Späť k OCCRP. U nás je ich práca ešte zaujímavejšia. OCCRP vyhlásila, že spis o Kuciakovi získala preto, aby pred našimi voľbami nijaké médium nemohlo tvrdiť, že má prístup k vyšetrovaniu. To je sranda, pretože zatiaľ všetky úniky zo spisov priniesol Denník N, SME alebo aktuality.sk. Teda ich vlastní ľudia alebo podporovatelia. Ďalší problém je, akým spôsobom sa americká nezisková organizácia dostala k interným vyšetrovacím spisom našej polície. Únik informácii z vyšetrovania je jednoznačne trestný čin, za ktorý by sa mal niekto zodpovedať. To si akože aj ja v menej akýchkoľvek ideálov môžem hacknúť policajnú databázu a zobrať si z nej čo chcem?

V týchto dňoch OCCRP krátko po získaní spisu Kuciak pustila cez Denník N von nahrávku s Počiatkom. A dávkujú to postupne. Najprv kúsok, o pár dní nato, na udržiavanie ohníčka, druhú časť. 57TB dát a oni hneď vytiahnu potrebné video na zverejnenie. Tak určiteeé. Ak vám pointa unikla, skúsim zrekapitulovať. OCCRP je novinárska organizácia, ktorá samú seba označuje za nezávislú, berie peniaze od vládnych agentúr dvoch štátov, aby podporovala zvrhnutie vlád iných krajín a robí to v plnej súčinnosti s novovznikajúcimi politickými stranami, neziskovým sektorom a ich mediálnymi podporovateľmi.

Žijeme v informačnej dobe a stále treba pamätať, kto je vlastníkom väčšiny mienkotvorných médii u nás aj vo svete. Milionári a oligarchovia. Nejde im o peniaze, tých majú more. Tiež nie sú hlupáci a veľmi dobre vedia, že do hrobu si ich nevezmú. Ide im len o moc, len tá ich má šancu prežiť a pôsobiť ešte dlho po ich smrti. Peniaze nekorumpujú, absolútne korumpuje len moc. A neukojená chuť riadiť čo najviac. Čiže hrať sa na Boha, mať patent na životy druhých ľudí.

Pre všetko toto neverím videjkám, ktoré vypúšťajú mediálne bublifuky.

Foto: pexels.com/photo/focused-photo-of-bubble-824678/

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *