Po voľbách

Máme po voľbách a mnohých zmáhajú emócie. Buď z toho, že sa ich strana nedostala do parlamentu alebo naopak radosť, že bol porazený ich súper. Lenže toto nebol futbalový zápas.

Športom si pomôžem aj ďalej. Našinec má vo zvyku fandiť len tomu, kto práve vyhráva. Či sú to naši hokejisti, Sagan alebo Vlhová, priazeň fanúšikov majú len keď stoja na stupňoch víťazov. Keď sa im nedarí, nestoja pri nich. Presne takto je to aj s politickými stranami. Ľudia sa boja fandiť niekomu, komu sa práve veľmi nedarí. Ale politika nie je o fandení. Politika je o tom, či reálne zlepšuje môj život. Príliš veľa emócii sem nepatrí aj preto, lebo z nich veľmi často pramení aj príliš veľké sklamanie. Nevravím, že má byť človek studený ako skala. Ale miešať politiku s emóciami je jedovatá kombinácia.

Teraz k realite výsledkov. Vyhrala strana, pri ktorej sa aj renomovaní politológovia a komentátori zhodujú, že nie je stranou. 45 ľudí je jedna menšia firma. Rovnako tak 150 ľudí. Zhodujú sa aj na tom, že vyhral človek, ktorý nechcel byť premiérom. Svoj názor zmenil dva týždne pred voľbami. Nadôvažok, vyhralo čosi, čoho predseda sa po zverejnení exit pollu sám na kameru vyjadril, že je politický marketér. Teda človek reklamy. A tento človek vám na kameru povie, že je úprimný… Ktorá reklama na svete je úprimná? Už slovíčko reklama znamená vo svojej podstate re-klama. Opakovaná lož (ktorá sa nakoniec stane pravdou). Tomu zodpovedá aj „zázrak“ povstania z 5 na 25 percent. Ale takto jednoduché to zas nebolo.

Hlavou tézou volieb nebol ani Kuciak ani korupcia. Hlavnou tézou drvivej väčšiny strán bolo poraziť Smer a Kotlebu. Toto bolo rovnako hlavnou tézou médií, ktoré vlastnia oligarchovia. Ako poraziť oboch naraz? Útokom na dve prihrávky. Najprv presuniete voličov zo Smeru ku Kotlebovi. A potom sa Matovič stretne s Kotlebom, ktorého mali ostatné strany za lepru nehodnú dotyku. Nuž a keď Kotleba na oplátku podaroval Matovičovi tablet, voliči sa presunuli k nemu. Ide totiž o protestný hlas. O ľudí, ktorí sú len nespokojní a nevedia si inak pomôcť.

Kotleba aj Matovič sú nesystémové strany, ktoré reálne nespravili žiadnu významnú robotu. Robili len kontroverzné veci a nahlas hulákali. Matovič to navyše robil tak, že pri tom nikdy nič veľké neriskoval. Auto zaparkované na prechode mu len odtiahli, pokutu nedostal. Sám seba dal na posledné miesto kandidátky, vediac, že je predsedom eseročky a ľudia tam nemajú šancu poznať či krúžkovať nikoho iného než jeho samotného.

Matematika nepustí. Kotlebovci sú na tom rovnako ako pred štyrmi rokmi. Sulík sa prepadol, niečo málo si prilepšil Kollár. Zvyšné percentá sa jednoducho presunuli zo Smeru do OĽANO. Dôvody sú viaceré, z veľkej časti je to však netrpezlivosť voličov s úspechmi vlády. 12 rokov sa väčšine zdá príliš dlho nato, aby čakali. Na druhej strane, Smer to nevedel dobre odkomunikovať. A čelil neuveriteľne špinavej kampani. Ak toto isté tvrdí Remišová na základe troch videí, tak kecá. Kiskovu stranu kritizovali maximálne za vlažnú kampaň, inak mala hojnosť priestoru a mediálnu ochranu. Totálna vojna sa viedla proti Smeru a Kotlebovcom, tí si to zlízli naplno a najhrubšie. Neobjahujem ich, len konštatujem stav veci. S prihliadnutím na tento fakt sa treba následne dívať na ich volebné výsledky. Ak teda niekto tvrdí, že porazil Kotlebu, tak kecá rovnako ako Remišová. Aj po tomto obrovskom tlaku táto strana ustála rovnaké pecentá ako v minulých voľbách. Nie že by ma to tešilo, ale opäť, realitu nemožno poprieť.

Koalícií PS/Spolu vyslovene uškodilo, že sa pustila do Kotlebu. Nechali sa stiahnuť na ich úroveň a na demonštráciách hádzali kamene, informáciu mám od očitého svedka. Najprv v kampani tvrdili, že nebudú ako tí starí rozhádaní politici a následne sa nimi stali. Začali sa správať nekoordinovane a nakoniec ich, ítéčkárov s big data, porazil lepší marketér. V podstate bol progresívnejší ako oni. Bol to Matovič, kto sa ako prvý hodil na posledné miesto v kandidátke. Mimochodom, naviazanie PS/Spolu sa na kotlebovcov plne potvrdilo frázu liberálni fašisti. Truban v bombere. V živote to tak chodí, najviac sa totiž zvyknú nenávidieť tí, ktorí sú si najviac podobní.

A Kollár? Dokola verklíkuje, že bude drahou nevestou. Skôr by sa hodilo neviestkou. Relácia Smotánka v podobe strany jednoducho nemá čo hľadať v parlamente.

Čo sa Smeru týka, ani tam nemožno povedať, že by bol definitívne porazený. Skôr naopak. Keď sa pozriete napríklad na preferenčné hlasy, v prvej desiatke majú 4 politikov, rovnako ako OĽANO. Desiatku uzatvára Matovič a Kollár. Pričom všetci štyria zo Smeru majú spolu viac preferenčných hlasov ako štvorica od Matoviča. Smer, či sa to niekomu páči alebo nie, vyhral na úrovni ideologickej. V prvej povolebnej debate dnes na RTVS napoludnie sa odrazu všetci dušovali, ako zachovajú sociálne balíčky Smeru. A sám Matovič si prisvojil volebný slogan Smeru, keď povedal, že oni budú naozaj tou zodpovednou zmenou. Najprv im Smer poslúžil ako terč, teraz im bude ďalej slúžiť ako studnica myšlienok. Pravica na Slovensku de facto neexistuje. A opäť to nie je len môj názor, zhodujú sa na tom komentátori pravicovej tlače.

Poďme ale k tomu najpodstatnejšiemu. K Matovičovi. Názov jeho strany je Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Má 45 členov a v podstate uzavretú stranu. Ale na kandidátku si nanosil kde-koho, od Joža Pročka až po matku Remiáša. Pretože „silné príbehy“. No veď marketér. Ale zaujímavé to začne byť znova pri Smere. Jedna vec je vyhrať voľby na jeho kritike, iná je viesť ďalej štát. Matovič tvrdí, že ho treba vyčistiť od smeráckej mafie. Znamená to opätovnú výmenu na všetkých ministerstvách až po poslednú upratovačku? To by znamenalo zastavenie chodu štátu na nasledovné 4 roky. Dosť sa to bije s iným tvrdením, že by na rezortoch mali pôsobiť odborníci, bez ohľadu na tričko. Ako chcú obsadiť toľko postov s tak personálne podvyživenou firmou mi je zatiaľ záhadou. A hlavne mi je záhadou, či je kvalifikácia zabávač alebo matka niekoho zavraždeného dostatočná na posudzovanie zákonov v tomto štáte. Silný príbeh nie je kvalifikácia. Vieme, koho sme zvolili do parlamentu? Čo sa samotnej politiky týka, Matovičove zoskupenie je šou jedného muža. Nemá štruktúry či členskú základňu, ktorá si volí ale aj odvoláva predsedu. Pri inej strane by to nazvali despotizmom, aký nepatrí do 21. storočia.

P.S.

Mimochodom, opýtam sa ešte jednu otázku, ktorú sa dnes neopýtal asi žiaden novinár. Kde je pani Šofranko, ktorou sa Matovič zaštítil na billboardoch aj na kandidátke? Nik si na ňu nespomenul…
A ešte jedna vec, naposledy, keď sme sa tešili z porazeného Mečiara nasledoval kompletný výpredaj nášho štátu v privatizáciách. Čo bude nasledovať po tejto žúrke?

Foto: od Pixabay z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

8 komentárov k “Po voľbách”

  1. Tento komentár je väčšiu váhu ako všetky komentáre v dennej tlači. Tú istú skutočnosť osvetlil v takých vlnových dĺžkach, aby vynikli doteraz nepomenované skutočnosti. Čiže nielen analytické ale aj formulačné schopnosti autora. Prirodzene, chválim to aj preto, lebo sa dívam podobnou optikou, ale neviem ju tak zaostriť.

    1. Ďakujem za odkaz, píše zhruba to, čo čítam aj v iných zdrojoch, aj keď s niektorými odchýlkami.

  2. Dostal som sa dnes na túto stránku cez jeden odkaz, a som milo prekvapený úrovňou článkov. Dobre sa mi čítajú, lebo hovoria štýlom a uhlom pohľadu ktorý mi je blízky…
    Tiež sa zaoberám podobnými otázkami, a snažím sa ich posunúť od analýzy príčin až do fázy návrhov riešení, ktoré by zabezpečili zlepšenie…
    Moje názory mám spracované v dokumente na stránke
    http://www.demokracianahlas.sk/

    1. Ďakujem, vašu stránku som už pozeral, ale zatiaľ len zbežne, pretože som mal čas naviazaný na analýzu volebných udalostí.
      Kritika bez ponúknutého riešenia je len sprosté hulákanie, preto súhlasím, bez riešení to nejde. Držím palce v práci.

  3. ten, kdo vyhrál volby na Slovensku cez Matoviče, nechce být poznán, ale i tak víme, KDO to je… schovává se, ví o nás vše v současnosti, ale i z dávné minulosti, zná víc než jsme si ochotni přiznat, a přeci… víme Kdo ním – jest pánem lidské mysli a světa…svých schopností ví užít v neprospěch davů/obyvatelstva…machiaveli by o něm řekl víc…nám
    stačí, že se známe…

    1. Podľa mňa nie je podstatné, kto to je. Podstatné je mať informácie a vedieť ich spracovať. Samozrejme s mierou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *