Sila sochy

V poslednom čase sa diskutuje o soche sovietskeho maršala v Prahe 6. Akoby náhodou sa v tej istej mestskej časti uvažuje nad novou sochou Márie Terézie a podobný romantický sentiment som zachytil aj u nás.

Mnohí si možno myslia, že socha je len umelecké dielo, má len skrášliť námestie a tam to končí. Že nemá ďalšie funkcie. Opak je pravdou. Socha alebo pomník je nástroj riadenia spoločnosti na jednej z najvyšších priorít. Formuje hodnoty aj pojem o dejinách. Pôsobenie sochy či pomníka je trvalé, podvedomé a dlhodobé, aj keď okolo nej chodíte denne do práce v podstate bez povšimnutia.

V tomto zmysle, ak chce niekto u nás stavať pomník Márie Terézie, ťahá sem znova monarchiu, resp. Rakúsko. Tento proces beží už dlhšie, romantickú verziu tejto panovníčky len nedávno podporil televízny seriál (2017-2019). Dnes je tu pokračovanie, korunovačné sprievody a teraz pomník. Toto pôsobenie ide ruka v ruke s praktickou politikou Rakúska na náš priestor. Pretože politika sa nerobí len medzi politikmi samotnými, presahuje do hospodárstva aj kultúry. Sochou cisárovnej sa odomyká myslenie ľudí smerom k „dobrotivému“ Rakúsku – viď romantizujúce predstavy o tejto panovníčke, nie seriózna vedecká analýza. Táto panovníčka sa síce snažila o pozdvihnutie všeobecnej vzdelanosti, ale ani toto nerobila pre filantropické chúťky. Bolo to efektívnejšie pre hospodárstvo a štát, rovnako ako keď Napoleon obliekol vojakov do pekných uniforiem. Poddaní aj armáda nadobudnú pocit, že niečo znamenajú, že niečo vedia a nie sú len obyčajní trhani. Je to želaný stav, ak ich chcete riadiť. Kto ale v skutočnosti chodil do vysokých škôl? Valasi a roľníci? Potom stačí, aby sa objavilo pár „úspešných príbehov“, ako napríklad o Adamovi Františkovi Kollárovi, ktorý bol radcom Márie Terézie. Radcom byť mohol, ale konečné rozhodnutia a riadenie robila cisárovná a jej dynastia. O týchto osobách by ste možno netušili, nebyť spomínaného televízneho seriálu, ktorý vzbudil vlnu podobných senzácií. Formovanie verejnej mienky. Aha, tento kolonizátor bol dobrý, robil mu radcu náš človek. Očividne chybné premostenie.

Iste, Mária Terézia bola korunovaná v Bratislave, ale to ešte neznamená, že by sme jej mali okamžite stavať sochu. Nik ju nezmazáva z dejín, ale rovnako tak by sme si do vlastného kostola nemali ťahať cudzieho boha. Správnejšia otázka je, prečo bola korunovaná práve u nás a nie vo Viedni. A ešte lepšia otázka je, prečo by sme mali stavať sochu v podstate kolonizátorovi. Navyše takému, ktorý s tým dodnes neprestal skrz svoj nástupnícky štát. Stretol som sa s argumentom, že predsa Mária Terézia nám chcela dobre, urobila u nás reformy, otvorila akadémiu v Štiavnici a pod. To je všetko pekné a krásne, ale neurobila to pre naše modré oči ani záchvat osvietenectva. V tých časoch bolo logické postaviť výskum na mieste, kde prebiehala ťažba mimoriadne bohatých zásob drahých kovov. Umiestniť ju v Štiavnici bolo logicky aj ekonomicky výhodné. Kde však skončilo to zlato? Čo sa zaň postavilo a kde? Analógia s dnešnými dividendami, ktoré opúšťajú Slovensko v sume 7 miliárd ročne je dokonalá.

Predstavte si, že by povedzme na Červenom námestí chceli postaviť sochu Georga Washingtona. Alebo naopak. Sochy nie sú v žiadnom prípadne len umelecké diela. Podobnú funkciu na seba preberajú aj iné umelecké formy, napríklad film. Spomeňme si na nedávnu Sviňu, jej zacielenie aj správne načasovanie. Ani tu nemožno hovoriť o umení, ale o aktívnom politickom nástroji propagandy konkrétneho tábora. Spolu so sochou má mimoriadny význam aj jej umiestnenie. Je rozdiel, či ju dáte na okrajovú štvrť, alebo ju chcete dať rovno na hradný kopec alebo hlavné námestie.

Špecifické postavenie majú pomníky z čias vojny. Sú v podstate výnimkou, lebo sú sochou v cudzom štáte, pôsobia tam trvalo. Je to aj preto, lebo intenzívna tragédia má silnejší emocionálny náboj ako pár reforiem. A aj preto, lebo sebaobeta a položenie života sú v našej spoločnosti ešte stále na vyššom stupienku, ako pár reforiem.

Nedávno som písal, že sa snažia nahradiť sviatok porážky fašizmu Dňom Európy, teraz to pokračuje odstránením sovietskej sochy a pridaním monarchistickej. Vymeň pomníky, zmeň význam dejín a môžeš ovládať celé národy.

Foto: od George Shervashidze z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *