Kde je podstata jazykovej diverzie?

Jazyk je základ programovania našej komunikácie, ale aj vlastnej hlavy či správania. Čo ako pomenovávame, tak sa tie veci potom ukladajú a dejú. Ak budem napríklad niekomu vštepovať, že je nemehlo, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou nemehlom stane.

Medzi najsilnejšie zbrane boja jazykom patrí irónia a sarkazmus. Ich hlavné nebezpečenstvo je v tom, ako maskujú výsmech a poníženie. Irónia je mimoriadne účinný prostriedok, proti ktorému je obrana mimoriadne ťažká. V podstate sa dá na ňu reagovať len ďalšou iróniou, čo vytvorí reťazenie nevraživosti. Keď sa pozriete na históriu irónie, rozoberali ju Sokrates, Hegel a mnohí iní myslitelia. Jedna z definícii hovorí, že irónia je nekonečná absolútna negativita. Aj preto sa zrejme irónia najčastejšie používa na zosmiešnenie a zhodenie myšlienkového nepriateľa.

Moja skúsenosť je, že plynulú iróniu používajú najmä anglicky hovoriaci ľudia. Dôvod, ktorým si to vysvetľujem, je samotná angličtina. Ide o relatívne jednoduchý a chudobný jazyk. Nielen počtom slov, ale aj preto, lebo mu chýbajú niektoré vlastnosti. Nemá napríklad koncovky, preto je ťažké určiť, o aký slovný druh ide. Angličtina má aj pomerne fixný slovosled. Túto svoju nevýhody kompenzuje tým, že anglické slová majú mnoho významov. Nie je zriedkavosť, že jedno slovo má aj 20 rôznych významov. Ak je jazyk takto nejednoznačný a treba k nemu kontext, aby ho človek dokázal preložiť a pochopiť, vytvára sa takmer dokonalý priestor pre iróniu.

K tomu treba pripočítať historický fakt, že napríklad anglické panstvo má za storočia veľmi dobre vypestovaný spôsob, akým hovoriť so svojim služobníctvom alebo poddanými. Je to kombinácia nonšalancie a irónie. Za tie roky pochopili, že jednať s niekým dlhodobo hrubo im môže byť viac na škodu, než na úžitok. Preto sú komunikatívni, naoko milí, prejavujú záujem, ale hneď za rohom číha irónia. Irónia odzbrojuje a necháva protivníka potupeného. Ak by slovný súboj prebehol podľa pravidiel a normálnej argumentácie, porazený by nemusel nutne zostať s pocitom prehry. Ak prehral férovo, bude mu ľahšie prijať porážku. Pri irónii naopak odíde s výsmechom aj zlým pocitom. Dlhodobé vystavovanie irónii znamená v podstate šikanovanie.

Praktické ukážky irónie

Cez túto optiku vnímam napríklad pochvaly, ktoré vám anglicky hovoriaci človek môže vystrúhať. Nie vždy ide o pochvalu. Ako príklad uvediem Mikaelu Schiffrinovú, konkrétne jej sobotné interview po slalome v Jasnej. V skratke povedala, že aj druhé miesto je dobré, že chápe, aké ťažké je štartovať doma, kde každý čaká výhru a popri tom pochválila Zuzulovú, ktorú považovala na začiatku kariéry za vzor.

V následnom rozhovore po preteku potom Zuzulová povedala, že to Schiffrinovej verí a berie to ako slová úprimnosti. Otázka je, komu tie slová boli venované. Zuzulovej nie. Táto irónia bola venovaná Petre, ktorá evidentne dnešnú prehru v boji o víťazstvo niesla mimoriadne ťažko, tak prečo nenasypať trochu soli do čerstvej rany. Obzvlášť, keď sa ešte pôjde na druhý deň obrí slalom. Drvivá väčšina Slovákov vyjadrenie Schiffrinovej zobrala pozitívne, že pochválila Zuzulovú, že je skromná a tak. V preklade ale Mikaela týmto Petre odkázala, že aha, Zuzulová je lepšia od teba. Pri tom nie je podstatné, či je skutočne jej vzorom alebo nie. Podstatné je zhodenie Vlhovej. Pristavím sa pri tej úprimnosti. Ono to ľudia tým Anglosasom aj veria, pretože oni takto hovoria prirodzene, nasávajú to s materským mliekom. Preto to od nich pôsobí dôveryhodne.

Dôvod, prečo si to myslím, je podložený nielen osobnou skúsenosťou zo života v Austrálii pri dlhodobej práci s anglicky hovoriacim šéfom a zákazníkmi v USA či Kanade, ale aj faktom, ktorý presiakol nedávno do médii. Hovorí sa o tom, aké prieky si robia vzájomne jednotlivé súťažné tímy. Naoko úsmevy a vzájomné chválenie, ale to je len súčasťou „diplomacie“. Pod povrchom sú doťahovačky a podpichovanie. Teda irónia a sarkazmus.

Nakoniec najlepší dôkaz dodala samotná Schiffrinová, ktorá nezvládla nedeľnú prehru a akosi sa z nej vytratila jej údajná žoviálnosť. Otvorene sa pustila do organizátorov aj do samotnej Petry, že ona takto nepotrebuje podvádzať. Organizátori reagovali na jej konšpiračné teórie správne – Schiffrinová nepodala žiaden oficiálny protest,ni jeden komisár pri výmene zlomenej bránky nebol Slovák, tak sa nie je o čom rozprávať. No Schiffrinová sa upokojila až vtedy, keď sa konečne našiel tzv. vnútorný zradca – Andreas Žampa. Až vtedy Schifrrinová zmenila tón a preteky pochválila.

Takto je to v športe aj politike vždy. Nestrácame, ak je na nás vyvíjaný tlak. Naopak, pod tlakom vieme veľmi dobre pracovať a dostaneme zo seba to dobré. Strácame vždy vtedy, keď nie sme jednotní a špiníme do vlastného hniezda.

Pre toto všetko sa treba mať na pozore hlavne vtedy, keď vás chvália. Spomeňte si napríklad, ako nás chválili, že sme „tiger strednej Európy“. Výsledok bol totálny výpredaj štátneho majetku. Vždy keď nás chválili, o niečo cenné sme prišli.

Foto: Parking Thought z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Jeden komentár k “Kde je podstata jazykovej diverzie?”

Napísať odpoveď pre Guybrush Ulysses Threepwood Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *