Svet doteraz fungoval na princípe konkurencie a boja dvoch strán. Kapitalizmus proti socializmu, pravica proti ľavici, horný koniec dediny proti dolnému koncu, neočkovaní proti očkovaným. Tento systém nám práve končí priamo pred očami.
Chápem, navonok sa môže zdať, že tento systém je naopak na svojom vrchole. Áno, ale bezprostredne po tomto extréme nastáva zrútenie. Pre mňa osobne tento systém prestal existovať už dávnejšie. Resp. už dávnejšie bolo jasné, že je neudržateľný a zrúti sa pod vlastnou váhou. Je to systém, ktorý je výsledkom známeho Rozdeľuj a panuj. Všade, kde sa hádajú dva rozdielne tábory, sa dobre vládne.
Proti sebe stojace tábory sú od začiatku zle zadefinované. Napríklad v politike je to zápas pravice s ľavicou. Len s tou zmenou, že pravicu premenovali na liberalizmus a progresivizmus. Pri politike existuje totiž len jedna jediná kategória – práca vo verejnom záujme. A tam nemá žiadne miesto ani pravica, ale ani ľavica. Nech už aj Blaha konečne prestane blúzniť o Che Guevarovi a Venceremos. Hovorí síce o spolupráci, ale stále tam ťahá symboly rozdelenia a ideológie. Ako politik je vo verejnej službe, takže má jediné poslanie – slúžiť občanom. Potom existuje už len jediná otázka – či pracuje vo verejnom záujme alebo nie.
Takto isto sa treba pozrieť aj na všetky ostatné konflikty vo svete. Aj ten aktuálny na Ukrajine. Nie či sú to modrí proti červeným, USA proti Rusku, ale kto pracuje vo svete pre mier a prosperitu. Spolupráca buď je alebo nie je.
Krach terajšieho systému bude nútiť ľudí prestať rozmýšľať v dvojfarebnom svete a ako dôsledok budú musieť zobrať na seba zodpovednosť. Zodpovednosť za svoje činy, za všetko čo napíšu na internete, za všetky volebné rozhodnutia. Pretože budú musieť pochopiť, že následky sa im vrátia s násobne tvrdšou silou. Každý hnev, ktorý odoslali, sa im vráti horšie. Buď im samotným, ale ich deťom.
Nateraz to nevyzerá ružovo a opakuje sa situácia z 11. septembra. Vtedy pád Dvojičiek spustil sledovanie vlastných občanov. Nebolo to však po prvý krát. Svet pozná takýto vývoj už dávno. V Amerike sa napríklad prejavil medzi rokmi 1956 a 1971 tak, že FBI sledovala, falošne obviňovala alebo skrz cudzie ruky vraždila názorových oponentov svojej vlády. Alebo ako sa dnes moderne hovorí, režimu. Skúsenosti so sledovaním a ohrozovaním máme aj my zo socializmu. Dnes je situácia rovnaká. Tesne po tom, ako naša vláda zrušila núdzový stav kvôli kovidu teraz hovorí o zavedení mimoriadneho stavu, v ktorom chce obmedzovať napríklad šírenie informácií. Je to mimoriadne ironické, pretože práve takýto krok doteraz kritizovala u Číny a Ruska. Znovu idú ospravedlňovať obmedzovanie vlastných občanov kvôli falošným, ale naoko humanistickým cieľom.
Z vyššie napísaného je jasné, že kovid nedokončil svoju prácu a zatiaľ neprebudil dostatok ľudí vo svete. Niektorým evidentne nestačila pandémia a relatívna nepohoda a potrebujú vojnu. Všetci tí, ktorí na ňu hecovali. Všetci tí, ktorí neočkovaným želali pobyt na JIS-ke. Títo istí ľudia teraz žiadajú obesenie Putina či Blahu. To nesvedčí o ich zdravom úsudku, ale skôr o zvlčilosti.
Liečenie našej spoločnosti nebude ľahké. Ale možno bude kvôli reťazeniu udalostí rýchle. Riešenie je však nevyhnutné, inak nám hrozí skutočný zánik. Rovnaký, akým v minulosti zanikli veľké civilizácie. Len naivný si môže myslieť, že naša civilizácia nemôže skončiť rovnako ako padol Rím. Nie je absolútne žiaden dôvod držať sa naďalej dvojfarebného sveta. Existuje len spolupráca a konsenzus.
Foto: PhotoMIX Company z Pexels
Dakujem Viktor za tvoje komentare. Tesim sa aspon z tej trochy triezveho nadhladu v tom masovom sume a lepenia vlajociek na profilovky.
Bojovať za mier sa vždy oplatí.
Děkuji – s radostí jsem si přečetla Váš článek. V posledních dnech mám pocit, že svět se zbláznil. Tohle bylo jako živá voda.
Ďakujem aj ja. Stačí len použiť zručnosť, ktorú nás médiá naučili počas pandémie – hojne používať tlačidlo s nápisom Vypnúť. Za toto som médiám vďačný a nezaspávam s hnevom.
Keď oni chcú vypínať nepohodlné médiá, my môžeme urobiť presne to isté, nesledovať tie ich. 😉
Opäť vynikajúci článok. Pevne dúfam, že sa napísané stane realitou.
Len vychádzam z minulosti, ale samozrejme vždy nechávam aj šancu tomu, že to nakoniec skončí pre ľudstvo dobre.