O rozhovore dvoch novinárov

Túto stredu Slovenský rozhlas odvysielal reláciu Z prvej ruky na tému Novinárske povolanie po vražde Kuciaka. Rozhovoru sa zúčastnili Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka a Karol Lovaš, bývalý novinár a dnes učiteľ žurnalistiky na Karlovej univerzite. Tento rozhovor vypovedá mnoho o oboch názorových svetoch a stojí zato vypočuť si ho.

V prvom rade treba povedať, že takto vyváženú debatu dvoch rozdielnych názorov som už dávno v našom mediálnom priestore nepočul. Ešte podstatnejšie je, že obaja novinári sú z rovnakej generácie a v podstate kolegovia.

Debata začala vymedzením pojmov a presne týmto by aj každá začať mala. Lovaš uviedol, že fakty sa nerovnajú pravde. Toto by mal vedieť každý študent žurnalistiky, pretože aj tie fakty viem zoradiť tak, že budú vyznievať v prospech nejakého konkrétneho názoru alebo nálady. Stačí prehádzať odstavce a zrazu bude mať text úplne opačný tón. Alebo ak chcete – tzv. verziu pravdy. Diko mu oponoval, že pre neho fakty sú pravdou. Neskôr v debate povedal, že sa zhodujú na používaní faktov, lenže problém je, že sa nezhodli na ich definícii. Použil to na vyvolanie zdania, že s ním jeho oponent súhlasí.

Ďalej Diko pokračoval tvrdením, že rozdiel medzi tzv. mainstreamom a tzv. alternatívou je, že tí prví sa vždy snažia nájsť pravdu a tí druhí len lož. Toto tvrdenie je hlúpe zovšeobecnenie. O to viac je hlúpe, že v inej časti rozhovoru Diko vytkol Lovašovi jeho zovšeobecnenie, no jeho vlastné mu zjavne nevadilo. Keď to nefungovalo, vec zahrával do outu tvrdením, že si treba pozrieť konkrétne prípady zlyhania novinárov. Lovaš povedal, že novinár má prinášať fakty a hľadať v nich pravdu má samotný čitateľ alebo poslucháč.

Diko tiež v diskusii zastával názor, že za zhrubnutím slovníka a bulvarizáciou novinárčiny stoja sociálne siete, dezinformátori a politici. Vraj novinári len reagujú na politikov, lebo títo ich stiahli do bahna. Chúdence moje zlaté, nechali ste sa? Toto je snáď najhlúpejšia obhajoba novinárov, akú som počul. Neboli to náhodou mimovládky a ich aktivistickí novinári, ktorí začali štvanicu na politikov? Neboli to novinári, kto začal segregovať, skákať do reči a prestal dávať mikrofón na vyjadrenie inému názoru? Toto všetko mali novinári v moci a rozhodli sa ísť na barikády. Diko ďalej zľahčuje problémy slovenskej žurnalistiky spôsobom, že sa to predsa deje aj inde vo svete. Takže je to tým pádom nová norma?

Moderátorka aspoň v tomto prípade vyzvala Dika, či predsa len nemôžu za úpadok žurnalistiky samotní novinári. Toto Dika opäť zahral do autu tvrdením, že novinári sú predsa etickí a profesionálni. Ach, ďalšie zovšeobecnenie. Aj ja som tzv. alternatíva, nie som nikým platený a som preto podľa neho menej ako tzv. štandardné médiá?

Lovaš kontroval, že ako mladý si myslel, že na vine je Mečiar a dnes to vníma ako hlboký omyl. Na vine nie je ani Fico, ale chýbajúca alternatíva. Konkrétne alternatíva k tej neslušnosti, ktorá zasahuje politiku a médiá. Pomenoval hneď niekoľko hlavných problémov slovenskej žurnalistiky: aktivizmus, infantilizácia, bulvarizácia, používanie rovnakého hrubého jazyka v tzv. mainstreame aj tzv. alternatíve. Ako riešenie navrhol veľmi jednoduchú veci – konať morálne a čisto.

Celkovo som mal pocit z Dika, že je útočnejší, úskočnejší a robí si agitku v prospech svojho centra. Z Lovaša som mal pocit človeka, ktorý precitol a vidí veci zo širšej perspektívy.

Ako vravím, vypočujte si to sami a urobte si vlastný názor. Verím, že podobných rozhovorov bude len pribúdať a začneme konečne riešiť podstatu.

Foto: Erkan Utu z pexels.com

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Jeden komentár k “O rozhovore dvoch novinárov”

  1. Vypočul som si to, a musím konštatovať, že dobre si vystihol protiklady účastníkov tej debaty, ktorá najmä vlastnými floskulovitými vyjadreniami pána Dika jasne ukázala, v čom je bieda médií hlavného prúdu. Pán Lovaš bol vo svojich vyjadreniach „o triedu“ vyššie, a hoci nie je reprezentantom alternatívy, ale prakticky kolegom, tak pekne oponoval, vecne a logicky argumentoval… Aj ten rozpor diskutérov ohľadom chápania významu slova „fakt“ nepriamo prezradil, ako si v hlavnom prúde skreslene predstavujú „svoju pravdu“; ale to už je dávno typické pre nich…

    K dojmu „vyváženosti“ debaty veľkou mierou prispela aj skutočnosť, že jeden z diskutérov bol mimo štúdia, v spojení cez prenosovú linku, takže bolo sťažené vzájomné „skákanie do reči“, no aj napriek tomu sa „podarilo“ viackrát prerušiť pána Lovaša v dopovedaní myšlienky alebo vety, nielen moderátorkou ale aj oponentom… Úsmevne som aj tu skonštatoval, že sa pekne vyvrbuje pravidlo: Komu v médiách hlavného prúdu skáču moderátori a oponenti viac do reči, ten má rozumnejšie a prijateľnejšie názory…

    Áno, takýchto rozhovorov s protichodnými názormi by malo pribúdať, ale ťažko očakávať, že sa toho dočkáme v potrebnom rozsahu v médiách hlavného prúdu, kde ekonomické a najmä politické záujmy médií „nepustia“. Samé od seba to nezavedú, aj keď sa oháňajú honosnými internými novinárskymi zásadami, ale už dávno tu chýba zákon, ktorý by zabezpečil vyváženosť v médiách. Lebo aj tá dôležitá „pluralita médií“ sa dá vysvetľovať rôzne, kde médiá hlavného prúdu si ju vysvetľujú tak, že „ak máš rôzne názory od našich, tak choď do iného média, alebo si založ médium vlastné“! Pritom pluralita by sa mala týkať rôznych názorov v každom médiu, a nie rôznych médií na každý názor…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *