Včera prebehla médiami správa, že Nemecko uvoľnilo pravidlá pre emigrantov, aby sa mohli ľahšie zaradiť do pracovného života. Inými slovami, vypočítali si, že Nemecku chýba okolo 400.000 odborných pracovníkov.
Naoko to vyzerá ako normálna správa, ale pozrime sa do minulosti. Nemecko bolo známe tým, že vo veľkom importovalo menej kvalifikovaných pracovníkov z Turecka a dalo vzniknúť názvu Gastarbeiter – hosťujúci pracovník. Medzičasom má Nemecko už 3 generáciu Turkov. Už to nie sú hostia, ale regulárna menšina. (tu je historický prehľad ako a kedy narástol počet Turkov v Nemecku, nehovoriac o ostatných národnostiach). Rovnakým smerom išli aj iné veľmoci, ktoré si importovali menej kvalifikované pracovné sily z bývalých kolónii – Veľká Británia, Francúzsko, ale platí to aj na USA či Austráliu, ktorí si importujú ľudí z celého sveta. Nedávne sčítanie ľudí v Británii zistilo skutočný rozmer zmeny štruktúry obyvateľstva po nedávnych vlnách emigrácie.
Dnes sú tieto „vyspelé demokracie“ v stave, kedy nielenže hľadajú robotníkov, oni už hľadajú aj vysokoodborné profesie. Nemecku chýba 400.000 nie kuchárov a kaderníkov, ale inžinierov a lekárov. Stále hovoríme o 5. najväčšej ekonomike sveta. Tak sa pýtam – kde spravilo nemecké školstvo chybu, keď musí ich štát teraz loviť v cudzích štátoch. Tí odborníci predsa budú v tých štátoch chýbať! A keď budú chýbať, tak im začne kolabovať štát. Sami sme toho svedkom, štáty nám kolabujú pred očami.
Koristnícky kapitalizmus definitívne prišiel na pokraj priepasti. Po týchto správach nech mi nikto nehovorí, že naše školstvo je v zlom stave. Pozrime sa najprv na ekonomicky silnejšie štáty a ich problémy. A tiež na súvislosti, cez ktoré sme vo svete poprepájaní, kanály, cez ktoré sú vysávané prostriedky aj ľudia.
Foto: XU CHEN z pexels.com