Ak ste si mysleli, že nadpis je irónia, tak sa mýlite. Myslím ho doslovne a vysvetlím aj prečo.
V pomerne krátkom slede začali mať vlády rôznych štátov problémy. Macron síce vyhral voľby, ale zároveň ich nevyhral. Padla vláda v Bulharsku, uskutočnilo sa povstanie na Srí Lanke. Odstúpil aj Boris Johnson s celou vládou Veľkej Británie, ktorý to mal nahnuté už pred udalosťami na Ukrajine. Tie len odsunuli jeho pád o pár mesiacov. Najnovšie odstúpil taliansky premiér, akurát ich prezident s týmto odstúpením nesúhlasí. Írska vládnuca strana stratila väčšinu a rezignovala aj estónska vláda. V Holandsku má vláda na krku obrovské protesty farmárov. V USA začali seriózne rozoberať problémy ich gerontokracie a spôsoby odstavenia evidentne neschopného Bidena z úradu. No a na záver, stoličky sa trasú aj pod slovenskými ministrami. Paradoxne, krachujú nie kvôli obludným miliardovým nákupom zbraní, ale pre sociálny balíček…
Zoznam je zatiaľ pomerne krátky, pretože sme len na začiatku pádu sociálnych a ekonomických systémov. No už dávnejšie je jasné, že tesné výsledky volieb povedú k dlhodobému pnutiu. A ako každá guma, nakoniec aj tá najodolnejšia má niekde svoj bod pretrhnutia.
Teraz k nadpisu. Moja výzva skutočne smeruje k tomu, aby ste si želali niečo podstatné, veľké a najmä dobre premyslené. Pretože život/Boh/vesmír funguje na rozdiel od nás presne. Presne nám zúčtuje našu morálku aj pohnútky. Často nám splní naše priania, ale spôsobom, ktorý sa nám nepáči. Pretože sme nezadali želanie dostatočne presne alebo sme ho zadali zo zištných dôvodov. Viď posledné slovenské voľby. Želali sme si koniec Smeru. To sa nám splnilo, ale život/Boh/vesmír nám k tej radosti prihodil Matoviča so Sulíkom spolu s bandou nepríčetných poslancov NRSR.
Práve v stave, kedy sa končí starý svet, by sme mali mať presne pripravenú stratégiu pre budúcnosť. Mali by sme mať pripravenú alternatívu, teda čím chceme nahradiť tento zhnitý systém. Tú alternatívu sme mali mať pripravenú už dávno, nie ju teraz vyrábať na kolene. Ak budete namietať, či je starý systém skutočne zhnitý, stačí pohľad na realitu, ktorá je vždy preverením pravdy. Dospel náš svet do štádia, kedy ľudia netrpia hladom, nemáme vojny a máme prosperujúce národy aj prírodu? Nedospel, skôr naopak. Máme 21. storočie a nanovo sa rozbehli preteky v zbrojení. Nič úchylnejšie si po nedávnych svetových vojnách neviem predstaviť. Zároveň trpko zisťujeme, že za voľakedajšiu prosperitu nevďačíme členstvu v spolku EÚ či NATO, ale lacným základným energiám Ruska a ešte lacnejšej pracovnej sile Ázie.
Keď vídíme, ako zlyhal existujúci systém a ako v ňom zlyhali elity aj my bežní občania, mali by sme sa zamyslieť, ako chceme, aby vyzeral svet našich detí. Či v ňom budeme súperiť a skončíme ako v nejakom B-čkovom americkom apokalyptickom filme, alebo budeme spolupracovať a prosperovať spoločne. Toto platí aj pre úplne základnú úroveň jednotlivca. Ako budete žiť vo svojom susedstve? Vo svojej rodine? Vo svojom pracovnom kolektíve? Tam treba začať.
P.S.
Podrobnejšie detaily pomerne hutne to zhrnul prof. Staněk vo svojej najnovšej analýze.
Foto: Pixabay z Pexels.com