Tipoval som Čaputovú s Harabinom, ale čísla tým zamávali inak. Výsledok nie je vôbec potešujúci a vysvetlím prečo.
Zuzanu Čaputovú volilo cca 800,000 ľudí. Ak to premietneme do výpovednejšieho obrázku, môžem pre ilustráciu povedať, že vyhrala v celej Bratislave a Košiciach. Zvyšok Slovenska to videl inak, buď volil niekoho iného alebo nevolil vôbec. Z nezáujmu alebo hnevu. Potom som si pozrel prvé reakcie a s pobavením si vypočul prekecnutie Mistríka v centrále Čaputovej, keď povedal, že toto je ich spoločná noc. Prekecnutie nie v zmysle, že by niečo spolu mali, ale že boli zadotovaní z rovnakých zdrojov a postupných vývojom si ich tútor vybral životaschopnejšiu osobu. Ako keď robím prebierku jabĺk či marhulí v našom sade. Moderné voľby sú o ľadoborcoch, prieskumoch a analýzach dát. A výsledky zodpovedajú „investíciám“.
Ďalej som si pozrel čísla ostatných zúčastnených, Ševčoviča, Harabina a Kotlebu. Ak som predtým vravel, že liberálne média priamo podporujú náckov, tak mi to tieto voľby potvrdili. Toľko sa chceli zbaviť Smeru, až dostanú Kotlebu. Toľko sa tešili, že tomu račkujúcemu v Bystrici nakopali zadok, že teraz nafasovali rovno troch nesystémových kandidátov, ktorí majú spolu viac, ako Ševčovič. A ešte to dostanú aj vyhláskované. Keď na toto Čaputová odpovie, že chce spájať spoločnosť, nevie, čo hovorí ani čo činí. Toto je fenomén, ktorý presahuje naše hranice a nevedia si s ním radi onakvejšie štáty. Alebo to povedzme priamo, v prvom kole vyhrali fašisti. A Čaputová im v tom výdatne pomohla.
Fašizmus chápem ako tesné spojenie štátu a veľkých firiem, pričom práve firmy si o sebe začínajú myslieť, že majú patent na rozum, morálku, systém aj všetko. Toto je však nová forma. Sulík predstavuje jej umiernenejšiu podobu, keď sa mu nepáčia žiadne teplé rožky v nedeľu a najradšej by rušil výhody vo vlakovej doprave. Progresívne Slovensko je postavené na modernejších základoch. Na generácii startupistov, ktorí sú už svetoobčania. Veľa času trávia v zahraničí, vybudovali jednu alebo viac firiem, aby ich postupne predali a vrhli sa znovu na niečo nové. Už v pomerne mladom veku a často bez vlastného potomstva prichádzajú na to, že majú patent na lepší svet a neboja sa konať. Akoby som to povedal, skrátka vidia až príliš dopredu a dnešok je pre nich zbytočná otrava. Pekne to ilustruje napríklad reklama na novú dcéru Poštovej banky. Títo ľudia sa nemajú problém nadchnúť pre čokoľvek, dnes detviansku výšivku, zajtra pre indické karí, pretože všetko je projekt. V ich svete si vezmete pod pazuchu notebook a idete povedzme na pol roka pracovať niekam na pláž. Samozrejme si to patrične ošetríte nejakou filozofiou alebo aspoň motivačných heslom. Darmo Štefunko presviedča, že má tri deti a je konzervatívec. Čo predstavuje, sú ľudia, akých som popísal vyššie. V tomto všetkom tkvie ich riziko, väčšina obyvateľstva rieši úplne iné problémy a nie je to práve plantáž, z ktorej si dajú kávu. Skutočný problém je, ak si menšina myslí, že má väčšie práva, prípadne že vie lepšie, čo potrebuje väčšina. Naše voľby sú v poslednom čase veľmi často o „výhre“ menšiny, ktorá získa 40 percent. Lenže zo 40 percent zúčastnených.
Harabin tomu tiež nepomohol a svojou tvrdohlavosťou aktívne pracuje na Čaputovú. A možno to robí zámerne, pretože je viac než jasné, že jeho naštvaní voliči nikam nezmiznú, tobôž nie s notebookom na pláž. Zostanú tu a ich hnev bude ďalej rásť. Po nejakom čase sa prejaví a nemusí to byť pekné. Keď tvrdím o liberáloch, že berú všetko alebo nič, presne tak isto sa správa aj Harabin a všetci nesystémoví. Dokonca sa tak správa aj filozof Chmelár, ktorý má inak rozumné postrehy. Ako jeho niekdajší študent si dodnes pamätám veci zo zahraničnej politiky, ktoré predpovedal pred viac 20-timi rokmi. Mnohé sa splnili. Lenže nadarmo je dobrá analýza, ak vývody z nej sú mimo realitu. Dobre načal tému rekonštrukcie vojsk za americké peniaze, ale na samom konci sa nahneval na premiéra, že to chce zvrátiť. Zjavne mu nedochádza, že v medzinárodnej politike (ani osobnom živote) nemôžete len rozdávať údery. A už vôbec nie, ak ste miništát, ako ten náš, bez vlastnej meny či hospodárstva. Ak udrieť, môže to urobiť len jeden čelný predstaviteľ, ostatní väčšinou danú reakciu zmäkčujú a inak pracujú na tom, aby prešla. Tým istým nepochopením trpí Harabin aj Kotleba, keď vyčítajú Ševčovičovi, že sa málo bil proti kvótam. Podľa nich zrejme všade treba poslať buldozér, iná metóda nie je dosť národná, dosť kresťanská či dosť slovenská. Harabin to môže teoreticky šprajcnúť aj tak, že podá na nefunkčný Ústavný súd podnet proti voľbám. V extrémnom prípade to bude pat ako vyšitý.
Takže všetci chcú veľmi spájať, ale výsledok práce Čaputovej, Harabina a aj Chmelára bude fašizmus v inovovanej verzii 4.0. Druhé kolo tiež nesľubuje o nič lepšie výhliadky, pretože skončí ako väčšina moderných volieb, rozdielom pár percent. To znamená len jedno – permanentný koflikt v spoločnosti, polovica voličov zostane nahnevaná. Permanentný konflikt doposiaľ nikdy nič nevyriešil. Dôkaz sme už dostali v podobe súčasného prezidenta. Andrej Kiska nikoho za svojho prezidentovania nespojil a Zuzana Čaputová je jeho priamym nasledovníkom. Hlási sa k jeho odkazu, obklopuje sa rovnakými ľuďmi a 5 rokov nazad bola so všetkými progresívcami na jeho inaugurácii ako osobný hosť.