V Británii urobil časopis New Statesman rozhovor s poradcom britskej vlády, konzervatívnym filozofom Rogerom Scrutonom. Následne z neho povypichoval časti viet tak, aby dotyčný vyzeral ako úplný debil, antisemita, islamofób a konšpirátor. Jednoducho prekrútili celé interview a výsledok je ten, že Scrutona vláda odvolala z postu poradcu. Autor daného rozhovoru to na Instagrame oslávil fľašou vína a ironickou poznámkou. Neskôr ten status stiahol. Správu o tom u nás priniesol Dag Daniš na aktuality.sk.
Táto správa má mnoho zaujímavých rovín. Zostrelili ho v podstate liberáli, pretože sú to práve oni, kto používa podobné nálepkovanie na umlčanie akejkoľvek kritiky. Napríklad, ak podľa nich kritizujete Sorosa = ste určite antisemita a podobné choré skratky.
Zaujímavé je aj to, ako ľahko sa dnes dá niekto zostreliť jediným článkom a následným vyhecovaní na sociálnych sieťach. Doteraz to bolo nevinné trolovanie, ktoré síce môže naštvať, ale reálne vám nevezme napríklad robotu. Dnes už áno.
Ako ho zostrelili? Jazykovou diverziou, ktorú stále spomínam. Tu vynecháte vetu, tam ju trochu preformulujete a nech sa páči, na svete je zhovadený človek a zničená reputácia. Škoda je už nenapraviteľná a útočníci to vedia.
Začo ho zostrelili? Že je príliš konzervatívny. Nuž takto, ide o poradcu konzervatívnej vlády (Theresa May je predsedkyňou britských konzervatívcov). Aký iný by mal byť tento poradca, ak nie konzervatívny?
Zaujímavé je, že sa to stalo práve v Británii, ktorá si dlhodobo pestuje kultúru dialógu a kritiky, nie povedzme na Ukrajine, kde prezidetské voľby vyhrávajú herci na paličke oligarchie. Prekročili hranicu, za ktorou sa politický oponenti nie vydiskutujú, ale (mediálne) strieľajú.
Je to ešte zaujímavejšie. Roger Scruton je držiteľom Medaily za zásluhy 1. triedy od Václava Havla zato, že v 80-tych rokoch pomáhal vystavať u nás tzv. podzemnú univerzitu, disidentskú organizáciu. Čiže z vtedajšieho pohľadu robil diverznú činnosť, miešanie sa do systému inej krajiny. Podobne to dnes robí Soros, len inými prostriedkami. Vlastne nie inými, úplne rovnakými. Aj Soros sa snažil v Maďarsku otvoriť vlastnú univerzitu, u nás je skrz jeho nadácie financované napríklad súkromné gymnázium. Do škôl sa snažia stoj čo stoj dostať aj mimovládky a liberálne médiá so svojími moralizačnými a normalizačnými brožúrkami a besedami, ich financovanie je rovnaké.
Takže fakt, že ho „sundali“ liberáli, nakoniec vôbec neprekvapuje. Len sa mu vrátil bumerang z minulosti zato, že vtedy bol rovnaký „šíriteľ dobra“, čo chcel meniť inú krajinu a jej systém len preto, že mal iný názor na jej fungovanie. Otázkou zostáva, čo ho viedlo ku kritike Sorosa. Možno len pochopil, čo vtedy pomáhal robit. V nadsenom zápale pre vec, ako to často býva.
Nech bol náš systém za socializmu akýkoľvek, v tomto článku sa bavíme o tom, ako sa veľký hráči snažia meniť menšie krajiny proti ich vôli. Je to politické misionárstvo alebo novodobý myšlienkový kolonializmus. Pritom sa tie veľké krajiny nesprávajú tak, aby boli príkladom a skutočne šírili dobro. Spomeňme Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Keď mal začať vyšetrovať zločiny v Afganistane spáchané americkou armádou, tak je zrazu nedôveryhodný a jeho vyšetrovateľom boli zamietnuté americké víza, aby nemohli vyšetrovať.
Šokujúce na tom je, že táto „podpora disidentov“ sa deje aj dnes, napriek tomu, že sme členom EÚ a NATO. Emancipácia malých jednoducho nie je povolená. Iróniou je, že ich hlavnou zbraňou sú slová demokracia a emancipácia. Vtedy aj dnes sú tí „disidenti“ z veľkej časti vypestovaní, umelo živení a vyzdvihnutí tam, kde treba. Inak povedané, aj disidenti to majú pokastované. Majú svoju elitu aj svoju lúzu. O tom, kto kam patrí nerozhoduje prirodzená morálka, ale v prvom rade médiá, ktoré venujú svoju pozornosť vlastným miláčikom a s prehľadom ignorujú iných.
P.S.
Zaujímalo by ma, či to New Statesmanovi stálo za to. Pretože po tomto interview si asi každý dobre rozmyslí, či mu poskytne nejaký rozhovor. Tento rozhovor poprel všetky pravidlá novinárskej etiky, navyše v renomovanom médiu s viac ako 100-ročnou tradíciou.
Ale čo by ste dnes od médii čakali, keď ako titulnú správu dňa uvedú text o tom, čo bude v najnovšom diele televízneho seriálu, ako sa napríklad dnes stalo v Pravde.