Potom, ako novinárčina prekročila hranice, ktorú ju delia od politiky, najnovšie prekračuje aj tie posledné mysliteľné – propaguje pedofíliu.
SME na to ide pod buka, spravili to počas uhorkovej sezóny a v pondelok, teda najrušnejší deň, kedy ľudia nemajú veľmi čas venovať sa talafatkám. A opäť takou soft salámovou metódou, prirodzene, veď si nechcú zavariť na obžalobu. Aby nenechali nič na náhodu, vycapili hneď niekoľko článkov na túto tému a ich nadpisy sú vyslovene obludné:
„Hovorili sme s pedofilným učiteľom: Čakal som roky, kým som dievčaťu vyznal lásku“
„Nie sú to zločinci. Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“
Takto sformulované nadpisy sú v dnešnej „dobe nadpisovej“, kedy väčšina publika vníma a zapamätáva si najmä nadpis, naozaj obludný.
Aj priemerný sémantik či psychológ vám povie, že presne takto sa otvára Overtonovo okno pre danú tému. Pomalé púšťanie balónikov a privykanie verejnosti na „silnejšie dávky“ jedu. Pokusy menšín diktovať väčšie už máme na dennom poriadku, toto je len ďalší odtieň toho istého snaženia.
Iste, tejto psychickej poruche by sa mala venovať patričná starostlivosť. Ale preboha nie v prvom rade od novinárov. V prvom rade od odborníkov. A keď už novinársky, potom radšej spôsobom, akým to urobili v RTVS a relácii Silná zostava, kde hovorili o tom, ako v praxi vyzerá takáto forma napadnutia dieťaťa v praxi, ako ju odhaliť a ako jej zabrániť.
Toto je ďaleko za hranicou novinárskeho snaženia o pluralitu názorov všetkých strán. Náckov k mikrofónu nepúšťať, ale pedofila už áno? Keď si mám vybrať, budem chrániť v prvom rade dieťa a nie pedofila. Spoločnosť, ktorá nechráni svoje deti, je odsúdená na zánik. Preto by sa skôr malo komunikovať rodičom, ako odhaľovať týchto predátorov, než ukazovať, aký majú oni ťažký život so svojou poruchou.