Ale pozor, len takej, ktorú povedú ušlachtilí ľudia. Ako presne chce docieliť, aby tí ľudia boli ušlachtilí? Resp. aby sa aj na nich časom nenašiel (alebo nevyrobil) kompromát?
Predsa presne tak isto, ako to vyčíta Trubanovi či Beblavému. Všeobecným tliachaním a volaním po revolúcii a očiste. Vo vrelom očakávaní ušlachtilého mesiáša, ktorý to povedie a zachráni nás.
Nie, revolúcia nie je riešenie. Riešenie je pracovať s tým materiálom, ktorý už máme. Nie, v šuflíkoch sa neskrývajú žiadne lepšie ani ušlachtilé talenty, ktoré boli doteraz skromne ticho. Máme to čo máme a len s týmto sa dá pracovať. V tomto prípade je lepšie donútiť existujúcich pracovať pre spoločnosť ako pestovať nových a začínať každé 4 roky odznovu. Pretože tam to celé smeruje. Naštepiť ľuďom ideu, že vládu treba točiť každé 4 roky, všetko neustále rozbíjať, lebo len tak sa vraj dá poraziť korupcia. To je cesta do pekla. Je to prerušenie kontinuity procesov, ktoré potrebujú kopu času nato, aby sa dali vôbec realizovať. Stačí sa pozrieť, koľko trvalo našim vládam, kým sa odhodlali vytiahnuť napríklad tému druhotriednych potravín alebo koristníckych zdravotných poisťovní a koľko ďalšieho času trvalo, kým sa tieto témy rozpracovali, prípadne dostali na stôl EÚ. V prípade dvojitej kvality potravín sme na to dokonca potrebovali celú V4, aby sa vôbec niečo pohlo. Suma sumárum, 20 rokov! Toľko trvá, kým sa po výmene vlád pomenia ešte aj upratovačky, toľko trvá, kým sa noví ľudia zorientujú. A toľko trvá, kým následne budú takí silní v kramflekoch, že začnú hýbať tou agendou ďalej.
Riadiť štát je ako riadiť tanker. Ani na ňom nemôžem trhať kormidlom každú námornú míľu sem a tam. Teda môžem… len tú loď nakoniec prevrátim.
Nie, revolúciu nepotrebujeme. Tá posledná kompletne rozvrátila náš štát a nerozumiem nikomu, kto ju chce v novembri tak veľkolepo oslavovať. Potrebujeme, aby bežní ľudia začali konať svedomito v prvom rade vo svojom vlastnom živote. Aby napríklad prestali čítať nechutný bulvár, ktorý parazituje na ľudskom nešťastí. A miesto toho začali riešiť to podstatné. Naučili sa novú zručnosť alebo energiu venovali nedeštruktívnemu konaniu. Až keď sa bežný človek pozie do zrkadla a začne pretvárať sám seba, až potom môže začať požadovať to isté do politikov a ľudí vo verejnej službe. Naozaj máme len takých politikov, akí sme my samotní. Pri ušlachtilosti to ale nemôže zostať, najmä ak máte proti sebe súpera, ktorý hrá len faulami. Potrebujete viac, než len ušlachtilosť a toto Chmelár už nedopovedal.
Chmelárovo volanie po revolúcii je nebezpečné o to viac, že ho zaobaľuje do rádoby intelektuálnych textov a siahodlých traktátov. Tie možno ohúria niekoho, kto neprečítal ako on 40x Kanta, ale obsahovo pracujú v podstate na deštrukcii. Úplne rovnako, ako keď jeden tábor vyčíta povedzme Čaputovej, že neháji svoj vlastný štát. Nuž, možno neháji, ale čo komu bráni, aby ju donútil tak konať. Prezident ani politik tu nie je na to, aby bol za plyšového macíka, ktorého musí každý ľúbiť. Úplne stačí, ak bude konať v prospech štátu a jeho občanov. Pretože o tom to je, o verejnej službe.