Politici, médiá aj jednotlivci z verejnosti robia defilé zdesenia a rozhorčenia. Dovoľte, aby som sa na tom zasmial.
Prečo? Nuž preto, lebo absolútna väčšina politických komentátorov, politológov ale aj bežnej verejnosti sa denne zhodujú v tom, že kľúče od strán aj politikov majú finančné skupiny či oligarchovia. V tejto veci nemám ani ja jediný dôvod plávať proti prúdu a myslieť si niečo iné.
Preto nerozumiem, načo vylezie na námestia 100.000 ľudí a požaduje napríklad koniec Fica v politike. Ale keď ide o demonštráciu pred domom oligarchu, tam treba škrtnúť dobré tri nuly.
Rovnako nerozumiem, koľko ľudí nevie v našom štáte počíťať. Pár hodín po zverejnení nahrávky sa objavila kopa rezolútnych tvrdení, opretých o vytrhnuté vetičky z nahrávok. V čase, kedy si reálne nemohol nik vypočuť celých 38 hodín nahrávok. Jedine že by vedel cestovať v čase. Nehovoriac o tom, že si tie nahrávky mohol len vypočuť, nie overiť ich pravosť alebo pravdivosť.
Čo si o nahrávkach myslím? To, čo píšem stále. Vždy sa snažím vysledovať prvotný zdroj informácie. Teda prvú redakciu, prvý tlačový odbor, prvé médium, ktoré danú informáciu prinieslo. Nie deriváty, ale zdroj. Tieto nahrávky vypustila skupina Anonymous. Čiže úplne zahmlený zdroj s neznámym riadením. Každé takéto vypustenie informácii má jasné načasovanie a plánovanie. Majiteľ informácie rozhoduje o tom, komu ju dá a hlavne kedy. Nie dupnutie nejakého novinára, ktorý o ňu prosíka. Žiadne peniaze tohoto sveta nepresvedčia skutočného majiteľa informácie, aby ich predal alebo odovzdal ďalej. Odovzdá sa až vtedy, keď to je pre zdroj výhodné.V tomto zmysle, nie peniaze hýbu svetom, hýbu ním informácie. Rovnica je jasná = informácie možno mať bez peňazí, ale peniaze nemožno mať bez informácii.
Kým sa všetci zadúšajú tým, ktorý z politikov má v nahrávkach viac masla na hlave, len zlomok ľudí rieši prvotný zdroj týchto informácii, resp. vládnucu kastu veľkopodnikateľov. Napriek tomuto všetkému to nebráni novinárom vynášať súdy alebo uverejňovať protiprávne získané informácie so živých vyšetrovaní. Nebráni to ani filmárom nakrúcať seriál Za sklom napriek tomu, že naša spoločnosť nedokázala dodnes deň ani len triezvo prehodnotiť 17. november, nieto ešte najnovšie udalosti. Nebráni to ani bežným ľuďom pohnevať sa so svojimi blízkymi len preto, lebo majú na veci jednoducho iný a vlastný názor. Ale hlavne, že sme sa pred telkou zabavili. Alebo že sme to na internete nandali nejakému trolovi. To isto zmenilo svet a urobilo ho lepším.
O čom sú podľa mňa posledné udalosti na Slovensku? Aj o výmene pozícii oligarchických skupín. Tak ako teplákových vekslákov časom vystriedali „vážení“ páni v oblekoch, tak ako výpalníkov vystriedali SBS-ky, tak aj dnes finančné skupiny ustupujú digitálnym skupinám. Postaviť sa na akúkoľvek stranu takéhoto sporu je nepríčetnosť. Dupľom vtedy, ak tá istá osoba napríklad na námestí následne žiada efemérne slušnejšie Slovensko.