Zúfalý nedostatok odborníkov sa neprejavuje len medzi novinármi, ale aj medzi odborníkmi.
Včera som počúval Slovenský rozhlas, kde do analytickej relácie pozvali akúsi českú novinárku. Analytická relácia má ísť do hĺbky a rozoberať problém v širších súvislostiach. Autori relácie sa prikryli tým, že oslovili pani reportérku, ktorá sa Rusku venuje dlhodobo. Odkedy je toto kvalifikácia nato, aby som sa začal vyjadrovať k odbornej tematike? Neurčité a vágne vyjadrenia, pri ktorých netušíme, aká je skutočná kvalifikácia danej osoby, kto ju platí a pod. „Venuje sa tomu dlhodobo“ skrátka stačí, veď nie je čas na detaily…
Čo vyšlo z úst danej osoby boli v tomto prípade len osobné dojmy nepodložené argumentami. Zásadná otázka je, prečo do relácie zameranej na medzinárodné právo (v súvislosti s referendami na Ukrajine) nezavolali ODBORNÍKA NA MEDZINÁRODNÉ PRÁVO? Odkedy je novinár odborníkom na medzinárodné právo? To už skutočne necháme operovať inštalatérov, veď trubka ako trubka?
Povinnosť
Riešenie je len jedno. V prvom rade sám vykonávať svoje povolanie na najvyššej úrovni. Až následne môžem to isté vyžadovať od svojho okolia, svojich volených zástupcov, svojich podriadených a pod. Kým nezačnú novinári volať do svojich relácii skutočných odborníkov a robiť si svedomito svoju prácu, nezmení sa ich žalostný spoločenský status. Každý má svoj osud vo vlastných rukách, až potom mu pomôže aj ten hore.
Je tu samozrejme aj opačná strana mince. Prečo nie sú odborníci v médiách? Sú tu dve možnosti. Buď je ich skutočný nedostatok alebo nie sú pozývaní. Potom je na mieste otázka, či sa týmto prístupom novinárov nechávajú odborníci odbiť alebo si hľadajú iné cestičky, aby sa snažili napraviť tento chaos a nevyrovnanosť mediálneho priestoru.
Nech si každý odpovie sám za seba. Heslo najbližších desaťročí bude osobná zodpovednosť. Ako je kto zodpovedný za to čo myslí, hovorí a následne koná. Pretože predošlé desaťročia sme dookola počúvali len a len o ľudských právach. O práve na slobodu slova, o práve na výber pohlavia a pomaly aj o práve na všedovoľovanie si. Kde zostala povinnosť? Právo bez povinnosti je vlastne bezprávie.
Foto: Download a pic Donate a buck! z pexels.com