Opäť si budem všímať jazyk a spôsob, ako sa ním narába, teda sémantiku. Naši politici aj médiá si zvykli používať slovíčko vládnuť.
Matovič aj iní politici mali pred voľbami plno rečí o tom, ako budú vedieť vládnuť prípadne ako chcú prevziať moc. Máme 21. storočie a bolo by fajn, keby politici aj médiá konečne upustili od používania tohoto slova. Nie sme vo feudalizme, politici dnes nevládnu, ale spravujú krajinu v zastúpení. Čo sa týka moci, tak to máme napísané v ústave, ktorou sa oháňal spomínaný Matovič pred voľbami:
„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Takže jediný, kto tu má moc, sme my, všetci občania (vrátane občana Matoviča, ale aj vrátane občanov Sulíka, Kisku, Blahu či Kotlebu). Nie politici, občania. V inom type zriadenia má moc alebo vládne kráľ či iný absolutistický vládca.
Možno vám to príde ako slovíčkárenie, ale ako sa veci pomenúvajú, tak sú vnímané na vedomej aj podvedomej úrovni. Je to programovací jazyk našej mysle. Politici jednoducho nemôžu vládnuť. Na zmenu v spoločnosti treba aj správne používanie slovníka, odstrániť z neho jazykovú diverziu.
Takže spravovanie spoločnosti, dočasné a v našom zastúpení. Skúste si na to spomenúť tak raz za týždeň. Budem vám to priebežne pripomínať.
Niekto by tento článok pohŕdavo nazval ako „o ničom“, ale ja súhlasím s článkom, lebo pokiaľ nebudeme správne pomenovávať veci a činnosti, tak si ľudia ani nebudú uvedomovať ako to naše riadenie spoločnosti vlastne funguje…
Áno, po správnosti by sa vôľa „vládnuceho ľudu“ (v preklade: demokracia!) mala uplatňovať cez poslancov a parlament, ktorý by mal byť jednoznačne nadriadený vláde a celej štátnej správe (a vôbec všetkému v krajine). Keď si však človek pozorne prečíta Ústavu SR, tak si uvedomí, že vlastne vláda je nadriadená parlamentu, a parlament je slúžkou vlády…
Takýchto „pikošiek“ je skrytých v ústave oveľa viac, treba len napísané porovnať s realitou. Venoval som tomu celý dlhý elaborát na http://www.demokracianahlas.sk/dokument/
Toto je paradox vládnutia aj v iných oblastiach života, napríklad v rôznych združeniach. Tam si často predsedovia namýšľajú, že sú zvrchovanými pánmi a nie ich dozorná rada. Takto to funguje aj v obciach, kde si starostovia myslia, že majú zastupiteľstvo na povel, pričom je to naopak. V posledných komunálnych voľbách bola jedna obec, kde vyhral jeden z obecných poslancov. A vyhral tak, že tvrdil, že po víťazstve si dá spraviť audit. Občania už ale nevedia, že ten audit mal právo od starého starostu žiadať celé 4 roky a starosta mu ho bol povinný urobiť a dať. Čiže áno, parlament je nadradený vláde a myslím, že to celkom dobre odprezetovala predošlá vláda na príklade Istanbulského dohovoru, ktorý cez parlament prehnali aj niekoľkokrát, kým to nádhera v paláci pochopila.