Kritizujem, že v médiách sa dostávajú ku slovu takzvané elity a hrdinov robia z ľudí, ktorá robia v podstate infantilné činnosti. Občas sa ale stane, že sa objaví správa o ľuďoch, ktorých je hodno obdivovať.
Minulý týždeň sa objavil článok o Jánovi Plesníkovi, dlhoročnom riaditeľovi VÚŽV, Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Článok je nabitý informáciami, napríklad, že v daných dobách išlo o špičkové pracovisko, ktoré bolo nielen najlepšie v celej ČSSR, ale obsahovalo aj medzinárodné centrum biotechnológií pre celý východný blok. Toto tvrdenie nie je prehnanou snahou o senzáciu, môžem ho potvrdiť na základe vlastných kontaktov.
Ak si predstavujete, že tento ústav rieši len zvýšenie dojivosti kráv alebo šlachtenie pšenice, tak vám článok doplním o pár detailov. Vo VÚŽV v 70-tych rokoch pracovali napríklad na pokusných transplantáciách pečene u ošípaných. Až po rokoch výskumu bolo možné tieto skúsenosti preniesť do humánnej medicíny a urobiť takúto transplantáciu u ľudí.
V článku sa spomína aj umelecký rozmer Jána Plesníka. Jablko nepadlo ďaleko od stromu, jeho syn Ľubomír Plesník sa stal profesorom estetiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (študovala u neho aj moja manželka). Zároveň bol riaditeľom Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie. Venuje sa interpretácií slovesného diela, semiotike textu a umeleckej komunikácií. Aj tieto disciplíny môžu niekomu pripadať ako málo prepojené s reálnym životom, v skutočnosti ale riešia pochopenie reči a textu ako základného programovacieho jazyka nás, ľudí. Čiže aj podstatu toho, čo si ako vykladáme a ktorá komunikácia ako funguje. To sú informácie, ktoré je dobré vedieť, ak chcete napríklad čeliť propagande a moderným médiám.
Späť k VÚŽV. Je hanebné, zahodiť takúto vedeckú tradíciu, aká v Nitre je, v prospech jednej montovne na autá. Rovnako hanebné je, ak toto počujete z úst predstaviteľov mesta. Konkrétne z úst hlavného architekta Nitry, ktorý ignoruje agrárnu históriu tohoto kraja a chcel by namiesto nej moderné a priemyselné mesto. Na dobrých základoch sa stavia ďalej, nebúrajú sa.
Foto: Viktor Klimo