Tento týždeň bol mimoriadne plodný na udalosti najrôznejšieho charakteru, najmä u nás, ale rovnako tak v zahraničí. Preto je tento text z kategórie dlhších, nájdete tu Ameriku, Navaľného, ĽSNS, médiá, referendum, testovanie teraz zvané skríning a aj šport. Počasie som vynechal, trvalo zamračenú politickú scénu komentovať netreba.
Amerika, Amerika…
Inauguráciu Bidena sprevádzali mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Boli skvelým príkladom dvojitých metrov. Iba týždeň predtým si do Kongresu napochodovali komedianti ako z klipu YMCA od Village People, proti nim postavili pochôdzkárov a paintballové pušky. O týždeň nato americký Kongres doslova obsadili vojenské jednotky, ktoré polihovali po halách aj chodbách. Jeden týždeň a dve extrémne rôzne reakcie.
Ostatné kroky nateraz hodnotiť nebudem, ani 17 zmien, ktoré hneď po nástupe podpísal Biden. Položím len jednu jedinú otázku: podarí sa Bidenovi a jeho administratíve ukľudniť alebo vyriešiť napätie v spoločnosti alebo nie?
Odpovie nám čas a jeho činy, resp. americká realita.
Navaľnyj pokračuje, Korčok je neustále znepokojený a Naď nakupuje
Navaľnyj vedel vopred, čo ho čaká po príchode, napriek tomu sa vrátil. Kto ho nútil vrátiť sa? Západní kurátori a podporovatelia? Alebo inak, prečo mi nik z nich, na čele s Korčokom neudelil politický azyl, keď si už svojvoľne uznáva za prezidenta koho chce a kde chce? Podobne sa zachovala aj Čaputová, ktorú to pobúrilo prakticky okamžite.
V protislovenskej činnosti utešene pokračuje aj Naď, ktorý zamestnal ako svojho poradcu propagandistu Breinera. Ten pôsobil v pro-NATO mimovládke, kde sa venoval profesionálnej analýze dezinformácii a nevojenským spôsobom dosiahnutia strategických a politických cieľov.
Výsledok ich práce je nákup izraelských radarov za takmer 150 miliónov Euro. Po stíhačkách a vrtulníkoch prišli na rad radary. Slovensko jednoducho treba uzbrojiť.
Rozpadá sa ĽSNS a analytici sú prekvapení
Táto strana ako projekt splnila svoj účel a ocitla sa v slepej uličke. Horšie je, že s ňou sa tam ocitli aj jej voliči. Nik s touto stranou nechcel rokovať a už vôbec nie íst do koalície. To znamená zamrazené hlasy strany, ktorá nemá šancu presadiť svoje myšlienky. Myslím si, že ich nevolili len neonáckovia, ale aj množstvo ľudí, ktorí sú len drvení ekonomickými okolnosťami a hľadajú niekoho, kto sa ich zastane. Zúfalí ľudia robia potom zúfalé činy, napríklad volia stranu, ktorá sa pomenuje podľa svojho predsedu. Už to malo politickým komentátorom signalizovať, že koniec je blízko. Takým istým signálom bolo odsúdenie Kotlebu.
Problém je, že voliči ĽSNS môžu byť zamrazení na dlhšiu dobu, hlavne kvôli ďalšiemu sklamaniu, ktoré zažili s Kotlebovcami. Niektorí to isto pojmú tak, že všetci boli proti nim a ich pocit odlúčenia od spoločnosti sa prehĺbi, iní budú hľadať ďalší „patriotický“ projekt a časť definitívne stratí chuť kohokoľvek podporovať. Misia splnená, pronárodní (ale nie neonacistickí) voliči boli rozriedení a odstavení. Rozdeľuj a panuj v praxi.
Hlas je imitačný projekt
Jednak imituje svoj prílepok Sociálna demokracia a jednak imituje opozičnú činnosť. Dobre to predviedli s referendom. Najprv spackaná internetová anketa, teraz spackané ďalšie kroky. Niekto, kto naozaj chce niečo dosiahnuť a má dostatok politických skúseností, takéto chyby jednoducho nerobí. Táto hra na opozíciu je rovnaká, ako Sulíková akože-rebélia vo vláde. Môžu si podať ruky.
Médiá ako štátom chránená kasta
Chronická vynášačka zo spisov Tódová sa posťažovala, že ju údajne niekto sledoval. Skočila jej na to ministerka kultúry, ktorá napísala nasledovný text:
„Na ministerstve kultúry máme rozpracovaný nový mediálny zákon, ktorý by mal zakotvovať dokonca až ústavne ochranu novinárov pri výkone ich povolania a ich zdroje. Tento prípad iba zdôrazňuje naliehavú potrebu takýto zákon prijať.“
Ani slovo o zvýšených povinnostiach, len práva? Terajšia tlač aktívne chráni túto vládu, je za to odmeňovaná mimovládkami a Čaputovou no a táto vláda na oplátku chráni novinárov. Ruka ruku myje.
Možnosti sú minimálne dve – buď sa všetci dáme na novinárčinu a budeme si užívať beztrestnosť ohovárania alebo si vymôžeme od novinárov spomínané zvýšené povinnosti – teda zvýšené postihy za klamanie, ohováranie a politikárčenie.
Keď už sme pri médiách, pristavím sa pri inom probléme. Dlhodobo sledujem ich reakcie na tlačovkách vládnych predstaviteľov aj články komentátorov. Sú mierne povedané vlažné. Napíšu síce, že Matovič to prehnal, ale to píšu už takmer rok. Pripomína mi to scénku zo slovenského obchodu, do ktorého prišiel cudzinec. Predavač miesto toho, aby sa naučil anglicky, začne len zvyšovať hlas s vierou, že ho cudzinec nakoniec pochopí. Robia to aj politickí analytici a žiaľ aj opoziční politici vrátane Blahu. Prešiel takmer rok a ešte stále sme sa nepohli od nadávania na Matoviča nikam.
Ako je to s referendom?
Už som písal, že pokus strany Hlas bol debakel už v samom začiatku. Na internete vznikla ďalšia iniciatíva, ktorá si jednoduchým hlasovaním vybrala 5 referendových otázok, pričom aspoň dve z nich boli sporné (lebo riešili to, čo už máme v práve dané). Táto iniciatíva začala zbierať prvé podpisy, aby svoje snaženie po krátkom čase zastavila.
Za referendum vytrvalo hovorí strana Smer a tvrdí, že inak, ako širokým konsenzom to nepôjde. Dohodnúť sa treba už na samotných otázkach a mala by to urobiť čo najširšia časť občanov, vrátane odborov, zväzov a ďalších organizácií. Podobnú myšlienku vyslovil aj Draxler vo svojej referendovej iniciatíve.
Bez ohľadu na to, kto to hovorí, si myslím, že referendum nesmie byť hurá systém, ale poctivá diskusia a príprava. Ak toto nezvládneme alebo sa nechceme dohodnúť, potom beriem, možno nemáme na to, aby sme spravovali vlastný štát. Dozrel čas posunúť sa ďalej, začať si študovať veci, venovať tomu čas a áno, ísť s kožou na trh. Hlasovaním na Facebooku alebo v Matovičovom Rozhodni.to sa to nevyrieši. Mimochodom, za to jeho fejkové referendum dostal pokutu od Úradu pre ochranu osobných údajov.
Skríning je len premenované testovanie
Keď si už nahneval dostatočne veľkú masu ľudí slovným spojením plošné testovanie, dozrel čas na výmenu slovníka. Tak sa zrodil skríning, aj keď ide v podstate stále o to isté. Vlastne pardón, nejde o to isté. Tento raz už od vás budú pýtať podpis a hlavne osobný súhlas. Ako pri každej zmluve alebo dokumente, dobre si prečítajte, čo podpisujete. A zamyslite sa pri tom, prečo si to od vás nik nežiadal predtým…
Pozoruhodné je tu ale niečo iné. WHO zmenilo svoje odporúčania týkajúce sa testovania. Navrhujú, aby každá pozitívne testovaná osoba bola testovaná ešte raz tou istou alebo inou metódou. Pri tomto som si spomenul na ľudí, ktorí sa v prvom kole nechali otestovať niekoľkokrát za sebou a dostali za to pokuty. Prešlo pol roka a za niečo, za čo ste vtedy dostali pokutu, dnes doporučuje Svetová zdravotnícka organizácia. Cítim, že počet žalôb na štát bude naďalej stúpať. Právnikov ochotných zastupovať pribúda každým dňom.
Problém tohto kola testovania je sú aj poľskí zdravotníci, ktorí nám údajne prišli pomôcť. Čomu ale prišli pomôcť? Akcii, ktorá nemá podporu ani u vedcov ani u hlavných zdravotníckych organizáciách. V médiách ale nezabudli zdôrazniť, že prišli zadarmo. Život ma naučil, že zadarmo je len syr v pasci na myši. Čím zaplatíme za túto pomoc? Ďalšou stratou svojprávnosti, pretože testujeme ako Pat a Mat, nik si z nás neberie príklad a nedarí sa nám vyriešiť zásadné problémy. Štátna moc nie je schopná vydať ani jednoduchú vyhlášku a stanoviť normálne výnimky pre netestovaných alebo dôchodcov! Za takúto neschopnosť by ste ako zamestnanec boli už dávno na Úrade práce. Oni s kludnou tvárou hovoria, že to opravia a novinári tomu aktívne asistujú tým, že najviac vyskakujú na tlačovkách Smeru, inde nie.
Šport je politika
Netvdím to len ja, nahlas to povedal napríklad brat Petry Vlhovej v interview. Pripomeniem, že Petra vyhráva aj napriek tomu, aký zažívame rozpad štátu, aký dlhodobý rozpad zažíva slovenská lyžiarska asociácia. Nie je to teda z kategórie fňukania a vyhovárania sa. Tvrdia, že boli na to vopred upozornení a aj pripravení 3 roky vopred.
Podobné polená pod nohami nezažíva len Vlhová. Spomeňme si na Tótha, ktorý sa púšťal do ruských športovcov za doping a neskôr ho dostihol dištanc za zvláštne hodnoty krvi. Spomeňme si aj na Sagana, kvôli ktorému menili organizátori preteky, neskôr diskvalifikovali za podivných podmienok z Tour de France. Spomeňme si na kajakárov, ktorým nadobro zrušili súťažnú kategóriu.
A nakoniec si spomeňme na Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré chcú teraz odobrať Bielorusom z čisto politických dôvodov a dať ich nám vytestovaným ako kostičku pre poslušných. Matovič, Korčok, Naď a Čaputová si ju isto zaslúžia za vernosť. Nie však vernosť tomu, komu ju prisahali pri nástupe do funkcie.
Šport je politika vedená inými prostriedkami, so všetkým, čo k tomu patrí. Napriek tomu je obdivuhodné, koľko špičkových športovcov vie náš malý štát vyprodukovať pri minime podpory a množstve prekážok.
Foto: Vladislav Vasnetsov z Pexels