Posledný štvrtok sa v Bratislave uskutočnil neohlásený protest pred prezidentským palácom. Nekomentoval som ho bezprostredne po jeho skončení, lebo som si chcel počkať na reakcie politikov a médií. Mnohí sa prejavili a niektorí len potvrdili svoje doterajšie reakcie.
Protest samotný budem hodnotiť práve z pohľadu reakcií naň. Bol neohlásený a zišli sa na ňom tisícky ľudí. Protestovali proti segregácii, proti diskriminácii, proti čerstvo a expresne schválenému zákonu aj proti povinnému očkovaniu. Niečo sa ušlo aj médiám. Protest ako taký prebehol bez väčších výtržností a provokácií.
Bezprostredne po proteste sa začali ukazovať vrcholní politici aj médiá, aby sa spoločne pohoršovali nad tým, ako môžu protestujúci napríklad blokovať premávku. Odpovedali im dvaja policajní funkcionári v rámci tlačovej konferencie, kde im kľudne vysvetlili, že polícia nemôže robiť to, čo si želajú politici alebo médiá. Môže konať len to, čo jej dovoľuje zákon. V rámci tejto tlačovky sa novinári s evidentným úžasom dozvedeli, že aj neohlásený protest je z pohľadu práva možný, pretože právo združovať sa je jedno zo základných práv a slobôd. K ďalšiemu pochopeniu tohto článku doporučujem urobiť si prestávku a najprv si vypočuť celú tlačovku (a tiež otázky novinárov).
Rôzni politici sa začali potom predháňať v opätovnom nadávaní ľuďom, ale aj policajtom, vraj by sa takéto protesty nemali diať a podobne. Podobnú omáčku navarila aj Čaputová. Na protesty vraj máme právo, ale oni si osobujú nadiktovať, ako majú vyzerať. Heger povedal, že takýto protest sa už nesmie zopakovať. Prejavila sa aj opozícia, napríklad europoslanec Radačovský, ktorému vadilo, že protestujúci použili slovenské vlajky. A čo mali použiť? Vlajku iného štátu? Alebo si mali nakresliť vlastnú? Mám zato, že to bol protest na obranu štátnosti, pretože ľuďom vadí pošliapavanie Ústavy SR. Ústava je jadro štátu, rovnako ako jeho vlajka a štátny znak. V tomto článku nie je priestor rozobrať reakcie všetkých politikov. Myslím si, že pozorný čitateľ si všimol aj tie, ktoré som nespomenul.
Svoje dostali aj médiá, ktoré boli slovne napádané v rámci protestu. Tým slovným útokom sa nečudujem, pretože som si pozrel napríklad večerné správy TV JOJ v deň protestov aj tie z nasledujúceho dňa, kedy sa konal antiprotest progresívcov. V reportáži z protestu uviedli počet účastníkov v stovkách, čo bolo evidentné klamstvo. Z tlačovky policajtov vybrali len jedno poškodenie auta a že prípadné ďalšie priestupky budú tiež riešiť. Ani slovo o náleze Ústavného súdu SR o tom, že ľudia mali právo protestovať a polícia nemôže takýto protest len tak zrušiť. Na konci sa s divákmi rozlúčil reportér zo strechy budovy, nie priamo z námestia.
Reportáž na druhý deň bola ešte úbohejšia. Iný reportér referoval, že na Mierovom námestí je už len hŕstka protestujúcich a budil pri tom dojem, že je minimálne opitý. Očividne hľadal slovíčka a v jednej časti sa dokonca pýtal divákov, ako sa skloňuje slovo kôň. TV Noviny zo štvrtka nájdete v archíve televízie JOJ, ale tie piatkové s čudesným reportérom (z 30.7.2021) nie.
V reportáži z piatka ukázali aj antiprotest, ktorý zorganizovala mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS). Samozrejme, na jej základe potom začali porovnávať neohlásený protest zo štvrtka a politickú agitku strany, ktorá na akciu pozvala selektívne len zaočkovaných. Už tu je základný problém – prvá akcia bola vyslovene občianska. Vznikla spontánne postupným nabaľovaním menších protestov v priebehu týždňa a vylúčila spomedzi seba akýchkoľvek politikov a strany. Antiprotest bol zvolaný a zorganizovaný priamo politikmi. Navyše politikmi, ktorí podobné akcie využívajú vyslovene ako formu sebaprezentácie, keďže nie sú v parlamente a nemajú toľko priestoru na svoje promo. Prípadne nahrávajú na smeč porovnávačom, keď už neprešli na tlačovke polície.
Tieto dva protesty mali spoločné len jednu jedinú vec – občasný výskyt vyslovene stupídnych transparentov. Na štvrtkovom proteste bolo napríklad Vakcína je smrť, čo je hlúpe zovšeobecnenie. Rovnako hlúpe zovšeobecnenie bolo vidno na piatkovej akcii PS, kde jeden transparent tvrdil, že štvrtkoví protestujúci sú päťkári a majú sa vrátiť do školy.
Médiá hlavného prúdu na Slovensku si vykopali hrob a rovno doň aj skočili
Slovenské médiá trpia viacerými problémami, ale poslednou reakciou na štvrtkové protesty si vystrojili rovno kar. V prvom rade zobrali pomerne vysokú sumu na propagáciu očkovania. Ako asi budú informovať o akcii, ktorá kritizuje povinné očkovanie a segregáciu? Po druhé, ľudia majú priamu možnosť porovnať, ako informovali počas protestov v roku 2018 a ako informujú dnes. Vidia aj to, ako informujú o krokoch tejto vlády, aké otázky kladú na tlačových konferenciách a ako silno kritizujú. Tretí problém je, že sa rochnia vo svojej intelektuálnej nadutosti a sprosto nadávajú bežným ľuďom. Štvrtý problém je, že sa stali ďalšou stranou konfliktu, pretože protesty sú už namierené nielen na politikov, ale aj na novinárov. Tým sa novinári dostali do viacerých konfliktov záujmov a objektívneho spravodajstva sa od nich nedočkáte. Po ovocí poznáte ich, stačí si vypočuť tlačové konferencie – aké kladú otázky, aké pokrývajú témy a ktoré naopak absolútne ignorujú.
Aké máte možnosti informovať sa? Existuje tu paralelná scéna, ktora je žiaľ podobne neprehľadná, ako hlavný prúd. Niektoré zdroje uvádzajú pravdivé informácie, iné lovia senzácie, ďalšie len prezentujú odlišné názory a sú aj také, ktoré sa nápadne ponášajú na provokačnú prácu spravodajských služieb. Ďalšie možnosti? Len osobná účasť na danej akcii. Ak sa spoľahnete na osobné svedectvo blízkej osoby, ktorá sa zúčastnila akcie, bude toto svedectvo subjektívne. Museli by ste vypočuť viacerých ľudí, aby ste si vytvorili presnejší obraz. Postupom času možno vzniknú informačné zdroje, ktoré budú nezávislejšie a ich práca overiteľnejšia, než je tomu dnes. Chce to svoj čas. Dovtedy je dobré preverovať všetko, na čo narazíte.
Foto: Mikhail Nilov z Pexels
Veľká väčšina ľudí si na majdan 2018 nepamätá. Nemajú čo porovnávať.
Práve na to je tu pamäť národa. Kto ju tvorí? Podenkoví novinári?