Na dnes je naplánovaný ďalší veľký protest v Bratislave. Než sa vôbec uskutoční, je dobre mať pripravené ďalšie kroky, rovnako ako v šachu. Nie jeden ťah vopred, ale rovno aj päť. Prípadne ich kombinácie. A keď už nemáme pripravené tie ťahy, tak aspoň si uvedomovať riziká, ktoré hrozia.
Žijeme síce v dobe, kedy padajú masky a hromadne. To je tá pozitívna časť našej postpandemickej doby. To ale neznamená, že nastávajúce obdobie nebude tiež charakterizované mnohými chameleónmi a prezliekaním kabátov. Spomeňte si na rok 1989, aké masívne prezliekanie sa udialo vtedy. To isté si zopakujeme aj dnes, pretože história je učiteľka. Dáva nám lekcie dovtedy, kým ich nezvládneme.
Maskovanie predviedol koniec-koncov aj Matovič pred voľbami, keď sa na krátky moment hral na bežného politika, keď sa hral na normálneho. A dnes už dobre vidíte, ako rýchlo sa vrátil späť k tomu, čo robil posledných 10 rokov – k urážkam a chaosu.
Podobný problém predstavujú aj rôzne menšie strany, ktoré sa nateraz držia bokom, len občas zaujmú nejaké stanovisko, a potom sa znovu na čas odmlčia. Tu mám na mysli napríklad KDH alebo Spolu. Plasticky sa správa aj Hlas, ktorý pri mnohých konfliktných témach váha až na hranicu možného a vyjadrí sa až vtedy, keď už naozaj musí. Na mieste prešľapuje aj SNS, ktorej síce po prehre zostali aké-také štruktúry, ale nie je schopná pohnúť sa vpred. Pozor si treba dať aj na rôznych intelektuálov, ktorí okolo seba vytvárajú zdanie nestrannosti a nadhľadu, ale v skutočnosti sú celkom jasne vyhranení.
V skratke, treba si dať pozor na tých, ktorí dnes takticky mlčia, a keď bude bitky vybojovaná, prví vylezú na barikády, aby prebrali riadenie davu.
Situácia je momentálne taká, že nemôžeme (a ani nesmieme) čakať, kým sa objaví rytier na bielom koni, ktorý nebude mať ani jedinú škvrnku. V prvom rade by sme sa mali zjednotiť na spoločnom cieli, nie na spoločnej iniciatíve, strane či politikovi. Tak aký je náš spoločný cieľ? Osobne sa prikláňam k heslám: Za právne a sociálne spravodlivý štát alebo Za spravodlivosť, pokrok a kvalitu života. Nepotrebujeme 100 rôznych transparentov, hesiel a vlajok. Nepotrebujeme takúto rozdrobenosť. Potrebujeme jedno základné a zásadné heslo, jasne definovaný cieľ, v ktorom je obsiahnuté najväčšie množstvo informácií. Keď budeme mať jasne definovaný cieľ, potom môžeme povedať okoliu, že sa môže pridať alebo to odmietnuť. A ak sa chcú pridať, potom bez politického trička, bez vlastných vlajok, bez ideológie. A potrebujeme, aby sa konečne bežní ľudia spojili s elitou. Myslím skutočnú elitu, odborníkov, ktorých ešte stále máme. Nie tých, ktorí sú doslova pestovaní v médiách. Každý vo svojom odbore isto pozná človeka, ktorý je hodný podpory. Ktorý je elita. Potrebujeme sa navzájom, bežní ľudia potrebujú elitu a elita potrebuje bežných ľudí. Rovnako ako riaditeľ nemôže riadiť podnik bez toho, aby si nezistil veci u majstra.
Za posledné 4 dni sme dostali minimálne 4 nové dôvody na zjednotenie a použitie článku 32 Ústavy SR:
- Schválenie zákona v zrýchlenom režime, ktorý obmedzuje osobné slobody bez toho, aby to prezidentka dala na Ústavný súd. Naopak, zrýchlene to podpísala aj ona sama.
- Navzájom sa zatýkajú silové zložky štátu a do vojny sa pridali už aj prokurátori. Budeme čakať, až sa napadnú navzájom sudcovia? Pripadne sa začnú navzájom častovať Najvyšší a Ústavný súd?
- Ústavný súd zrušil jednu Mikasovu výnimku a ešte aj v tom zrušení sa pomýlil.
- Najvyšší ústavní činitelia zaliezli do dier alebo naďalej nadávajú tým, ktorí na nich delegovali moc. Nevidno žiadne snahy o ukľudnenie, naopak, len ďalšie hecovanie a prikladanie do ohňa občianskej vojny.
Zjednotíme sa? Pretože politici už evidentne zjednotení sú. Zjednotení v tom, vydržať a zostať primontovaní na svojich stoličkách.
Foto: Vlada Karpovich z Pexels
Dám jeden dobrý tip na knihu, alebo počúvanie. Je to kniha (a rozhlasová hra) Petra Karvaša Absolútny zákaz. O čom je? V iluzórnom štáte vydajú novú VYHLÁŠKU, ktorá zakazuje pozerať z okna. A kolotoč ľudských charakterov a skutkov sa roztáča. Presne ako dnes, ako cez kopirák. Začína delenie na poslušných bez rozumu a spurných so zdravým uvažovaním. Kniha sa bude ťažko zháňať, ale rozhlasová hra má hodinu a štvrť a je na youtube. Napísaná je v roku 1969.
Kto je Peter Karvaš? Peter Karvaš patrí medzi popredných slovenských prozaikov, dramatikov a divadelných teoretikov. V modernej slovenskej dráme nastoľoval závažné morálne a spoločenské problémy. Jeho starý otec bol maliar Dominik Skutecký, jeho mama bola akademická maliarka Karola Skutecká – Karvašová, otec, Ferdinand Karvaš bol lekár. Pre svoj židovský pôvod sa počas SLovenského štátu dostal do pracovného tábora, odkiaľ za pomoci priateľov ušiel. Jeho rodičov popravili Nemci v januári 1945 vo vápenke v Nemeckej. Keďže ostro vystúpil voči vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v 1968, tak mal zakázané publikovať až do roku 1990.
Podľa popisu knihy je to o dôsledkoch prispôsobenia sa komunizmu, nedomyslenie dôsledkov kam môže viesť…
https://www.databazeknih.cz/knihy/absolutny-zakaz-139517
Hovorí sa, že svedkom pravdy je čas. Pred tridsiatimi rokmi by som tomu veril, že je to (rovnako Orwelov romám 1984) o komunizme. Dnes, po uplynutí dostatočného času, viem, že to nie je o komunizme. Ten náš „komunizmus“ spred 1989 sa ani po 41 rokoch nedopracoval k vydávaniu VYHLÁŠOK (nad tým sa treba ozaj zamyslieť, aj počas Slovenského štátu po vypuknutí vojny sa vydávali vyhlášky), zato táto „demokracia“ sa dopracovala k nezmyselným a nezákonným vyhláškam po 31 rokoch.
Ešte trochu z obsahu knihy. Vyhláška zakázala len pozeranie z okna. Ale iniciatívni blbci začali robiť nadprácu a okná zadebnili, zamurovali. A absurdnosť ab absurdum je, keď polícia odvedie slepú dcéru poslušných rodičov, lebo sa rada dívala z okna a predstavovala si čo vidí. Ľudí ako sa prechádzajú, čo robia… podobne, keď polícia príde za maliarom, ktorý maľuje okná, díva sa z okna. Začnú mu argumentovať na jeho porušovanie zákazu, že „nevykláňajte sa z vlaku, po použití spláchnite, choďte vpravo, nezabudnite zavrieť kohútik na plyn, nedávajte deťom zápalky a britvy. Veď aj to sú zákazy.“ Maliar im na to odpovie, že tie zákazy majú zmysel, hovorí mu to zdravý rozum. Vraj odkiaľ vie, že jeho rozum je zdravý? „A čo tie stovky ostatných poslušných ľudí, ktorí sa bez hundrania a mudrovania podriadili vyhláške? Oni sú šialení?“
https://ulozto.sk/hledej?q=Peter%20Karva%C5%A1%20-%20Absol%C3%BAtny%20z%C3%A1kaz
Prečítam, alebo vypočujem v aute.
Vďaka ti za link!
Je to aj na YT, práve som to dopočúvala, tiež prikladám link https://www.youtube.com/watch?v=q_Tgt162NlA
Tiež som zažil niečo podobné. Človek, čo stál každú Nedeľu pred kostolom a zapisoval si, kto tam chodí.
Po „89 -tom zrazu sedel v prvej rade a hlasno spieval žalmy.
Dôležité je rozoznať, kto v záujme svojej kariéry prezliekol kabát, a kto v nevedomosti slúžil v prospech zla.
Neustále sa ozvučuje, že armáda, polícia, zdravotníctvo, štátna správa v princípe nie je naším nepriateľom. Treba citlivo rozoznávať prípad od prípadu jednotlivé skutky a súvislosti správania. Takým treba odpustiť, ale v budúcnosti na nich dávať pozor, aby ich zasa niekto nezneužil.
Presne! Kamarátka bola včera na proteste, policajti len stáli, nezasahovali. Ak ich neurážaš, neprovokuješ, fyzicky neútočíš, tak verím, že aj od nich sa ti dostane slušnosti. Samozrejme, ako si napísal, je to závislé od povahy a mravnosti zúčastnených.