Koniec kapitalizmu ako ho poznáme

Vyberiem dve udalosti, ktoré ilustrujú titulok tohto článku. Prvou je zbožie, čiže obilniny a druhou je hromadná výpoveď v jednej britskej prepravnej spoločnosti.

Obilie a obilnica sveta

Rusko spolu s Ukrajinou obhospodarujú okolo 30% obilia na svete. Export z Ukrajiny sa údajne zastavil a z Ruska prúdi len v obmedzenom režime. Zrejme len do momentu, kým Rusko nevyrieši praktické otázky obchodu a platieb, na čom už aktívne pracuje. Ukrajina je dlhodobo zlyhaný štát, takže tam bude obnovenie dodávok trvať o niečo dlhšie.

Podstatné je však niečo iné. Kým sa situácia vyrieši, domino začne padať. Ako sa prejaví? Napríklad tak, že šikovnejšie a väčšie štáty začali už dnes skupovať budúcu úrodu v štátoch, kde majú vlády komediantov. Podľa mojich informácií takto Poliaci už skupujú úrodu v Čechách a na Slovensku robia to isté Taliani. Kde sme v tejto rovnici? Sme silný štát so šikovným vedením?

Kapitalizmus sa skôr alebo neskôr vždy prejaví ako egoistický. Zrazu ustúpia všetky reči o súdržnosti a spolupatričnosti. Otázka preto znie – ako je Slovensko pripravené na krátkodobý výpadok zásobovania kľúčovými surovinami? A aké má mechanizmy na to, aby zabránilo cenovým špekuláciám a odpredaju našej úrody do zahraničia? Ak to nie sú schopní zabezpečiť predstavitelia štátu, mali by aspoň občania mať dosť rozumu a zariadiť sa podľa toho. Skutočne je hodina dvanásta pre dokončenie domácich zásob a naplnenie špajze.

Hromadná výpoveď na spôsob viktoriánskej doby

Vo Veľkej Británii sa stala mimoriadna udalosť. Prepravná spoločnosti P&O Ferries vyhodila naraz 800 zamestnancov. Podstané sú však jej spôsoby výpovedí a dôvody konania. Urobila to násilne – niektorých pracovníkov spútali maskovaní muži a vyviedli von z pracoviska. Urobili to preto, aby pracovníkov nahradili lacnejšou agentúrnou pracovnou silou. Nepripomína vám to mafiánske prebratia podnikov v 90 rokoch u nás, keď do firiem nabiehali SBS-kári a menili sa zámky na dverách?

V Británii sa proti tomuto kroku zodvihla vlna odporu, majiteľom firmy volali tamojší poslanci aj odbory. Daná firma totiž prednedávnom dostala mimoriadnu štátnu dotáciu 33 miliónov libier. Bývalý minister dopravy VB požaduje, aby firma tieto peniaze vrátila.

Je mimoriadne cynické, ak táto udalosti pobúrila ľudí vo Veľkej Británii. Je to len špička ľadovca a podobne (len nie tak okato) postupuje množstvo korporácii a veľkých firiem. Gastarbeiterstvo doteraz každému náramne vyhovovalo. Dupľom vtedy, ak sa dialo mimo ich hraníc. Tam, niekde ďaleko vo svete. Veď liberálny trh, sloboda a tak podobne.  Všetko smeruje k subkontrahovaniu. Cez subdodávky sa riešia už aj lety do vesmíru a rovnako tak aj vedenie vojny cez rôzne bezpečnostné agentúry. Incident s britskou prepravnou firmou nie je ojedinelý exces. Aj v USA sa množia hlasy, ktoré hovoria, že Západ si prežije svoje divoké 90-roky, presne tak, ako ich zažil bývalý Ostblok. Prax je vždy preverením pravdy a my vidíme prvé koštovky týchto predpovedí.

Logicky sa preto vynára otázka – čo sa stane na Slovensku? Aj u nás máme agentúrnych pracovníkov a nedávno vláda uľahčila zamestnávanie Ukrajincov. Keď sa pozriete na prehlásenia vládnych predstaviteľov o zastavení plynu, hromadných nákupoch zbraní a ignorovaní zdražovania, neveští to pre slovenského robotníka nič dobré a tiež by sa mal podľa toho zariadiť.

Riešenie

V absolútnom merítku by sme sa ale mali sústrediť na opravu štátu. To sa dá spraviť len doštudovaním chýbajúcich lekcii a spoluprácou. Partnerov si treba hľadať vo svojom odbore a neutiekať sa k podpore od politikov. Skutočne sa treba pýtať svojho okolia, prečo zvolili takýto úbohý parlament a slušne ich požiadať, nech sa z tejto hrubej chyby poučia a nikdy ju nezopakujú. Vnútorný rozbroj nám nepomôže, ale na druhej strane si tieto veci treba vykomunikovať jasne a dôrazne. Inak len zostanú zakonzervované a prejavia sa pri najbližších voľbách ešte horším spôsobom. Podobne, ako bol aktívne konzervovaný fašizmus na Ukrajine a nedával žiadne východisko do budúcnosti.

Foto: Andrea PiacquadioPexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

4 komentáre k “Koniec kapitalizmu ako ho poznáme”

  1. Sčasti si toto na Západe už užili zamestnanci IT korporácií 20 rokov nazad, ktorých hromadne zo dňa na deň prepustili a nahradili ľudmi v Indii, Poľsku či Slovensku. Akurát však išlo zväčša o kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá si dokázala obratom nájsť uplatnenie inde. Si pamätám, ako sa 15 rokov nazad oslavoval outsourcing aj v pobočkách korporácií v BA.

    Skúsenosti známych ukazujú, že nové pracovné sily v Ázii majú veľmi často slabú kvalifikáciu, čím trpí kvalita a možnosti služieb a biznisu samotných korporátov. V Indii je jednoduché nabrať 10.000 absolventov, ale výsledok ich práce sa nedá porovnať ani po pár rokoch s efektivitou práce prepustených ľudí na západe, lenže menežment zaujímajú „badžety a čísla“, zodpovednosť za úlohy je prenesená na nižšiu úroveň, kde sa ľahko a rýchlo upratuje.

    V praxi náhrada pracovnej sily novou z ďalekých krajín až tak srdce nebolí, iné je, keď na miesto šoféra či pomocného personálu na druhý deň nastúpi chlapec z Pakistanu, ktorý vie ledva po anglicky či nemecky. Nuž slniečka to budú musieť rozdýchať. Aspoň ich prestane trápiť nenávisť voči Rusku a dostanú príležitosť sa zamyslieť, aké dôsledky má globálna migrácia na ich život.

    1. Pre mňa to otázka nie je. Pretože ak sa dajú ľudia dokopy a začnú konečne spolupracovať, tak sa táto otázka zodpovie v režime „sama od seba“.

      Myslím tým naozaj spolupracovať. Mám vo svojom okolí príklad, kedy bola úplne apolitická ponuka na spoluprácu. Všetci sa okúňali, okúňali, a teraz robia nahnevané tlačovky. Áno, myslím tým ZMOS. Už sa zrazu dávajú dokopy. Čo je iné ako dva roky nazad? Nič, veci sa len zhoršili. Že sa zhoršia, bolo jasné v deň, kedy sme sa dozvedeli výsledok volieb. Takže nie, politikov a evidentne ani rôzne odbory a spolky nepotrebujeme. Neplnia takmer žiadnu zo svojich funkcii.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *