Až príliš často vidím vo svojom okolí príklady, kedy sa nejaký kolektív dohodne a následne niekoľko ľudí zo skupiny cukne alebo rovno zradí.
Poznám jeden prípad, kedy si štátni úradníci robili čo sa im zachcelo a bolo na starostoch, aby im dali najavo, že si to želajú inak. Starostovia sa teda ako volení zástupcovia ľudu dohodli, že budú žiadať od úradníkov nápravu a napíšu im list. Dohodli sa na tom spoločne. Lenže potom sa našlo zopár starostov, ktorí povedali, že list je príliš tvrdý a oni pôjdu daných úradníkov odprosiť. Prečo? Pretože tí úradníci rozhodujú o projektoch, ktoré si tam starostovia podali a mohli by im robiť obštrukcie. Neuvedomujú si pri tom, že obštrukcie budú mať aj samotní úradníci, pretože nebudú mať minuté čerpanie fondov a budú ich poťahovať z vyšších úrovní. Takýmto spôsobom u nás prežíva úradnícky šimel a denne dokazuje svoju nadradenosť nad svojimi občanmi.
Poviem to cez jeden zrozumiteľný príklad. Keď „naši chlapci“ vyhrajú dôležitý zápas alebo rovno zlatú medailu na majstrovstvách sveta, tak sa všetci zadúšajú, ako sú perfektne zladení, ako všetci zahodili svoje egá, ako dokázali spolupracovať. Pri kolektívnych športoch je to všeobecne uznávaný a overiteľný fakt. Tiež je tam spolupráca a rovnako je tam prítomné riadenie ako pri iných ľudských činnostiach. Keď príde na bežné pracovné starosti, tak to zrazu neplatí. Tam mnohí povedia, že to nebude fungovať, že sa ľudia boja a pod. A majstrovstvá sveta sú čo? Prechádzka ružovou záhradou? Tam nie sú politické tlaky silnejších tímov?
Prečo akceptujeme ako všeobecný fakt, že v jednote je sila pri športe, ale absolútne ho ignorujeme v bežnom živote? Dnešná realita nám už denne dokazuje, že sme na spoločnej lodi a nikto nemá navrch nad nikým. Odstrelia plynové potrubia do Nemecka a zadĺžia EÚ cez zbrojné výdavky a sociálny úpadok až nakoniec upadneme do chudoby všetci spoločne. Navyše tí bohatí a akože mocní tiež nebudú mať kam utiecť, pretože na konci skrachuje ako Nemecko, tak aj USA. Chvalabohu dnes poznáme jazyky, veľa cestujeme a máme internet. Tak nie je problém dozvedieť sa od holandského podnikateľa, že majú u nich podobný bordel a premiéra klamára. Nie je problém zistiť, ako si nemeckí pubertiaci vybavujú falošné doklady, aby sa dostali na diskotéku a mohli chľastať. Nie, v žiadnom prípade nie sme čierna diera Európy ani najskazenejší štát. Tento vietor vanie od Západu, resp. spoza veľkej mláky a z rovnakého smeru k nám dofúka aj finálne štádium katastrofického kapitalizmu. Je na nás, čo s tým urobíme.
Foto: Tony Schnagl z pexels.com