Vždy keď hráme doma, takto pohoríme?
Podľa mňa nie je problém ani tak v hokejistoch alebo trénerovi, ale v celkovom nastavení nášho malého štátu. Nie sme na seba hrdí, ani kedy to bol Slovák, kto vynašiel žiarovku, železnicu a internet dokopy. Nie sme hrdí na nič, hádam len ten hokej. Do toho to nekonečné sebamrskanie a služobnosť. Pri tom sebamrskaní sa musím pristaviť, mimoriadne aktívne ho dlhodobo podporujú naša „inteligencia“, médiá a aj náš príšerný prezident
Že je to choroba malých národov sa ukázalo aj v Chorvátsku, ktoré hralo na MS vo futbale. Tamojší ľudia si totožne klepali na čelo, že o politiku a veci verejné sa nik nezaujíma, ale za futbal by položili pomaly aj život. Je tu skrátka obrovský nepomer medzi tým, čo sme, čo by sme chceli byť a ako sa to snažíme dosiahnuť.
A potom, ten fanúšikovský tlak na domácom ľade musí byť neskutočný. To je energia, ktorá sa musí niekde zhmotniť alebo prejaviť. Ako kolektívne programovanie, ale založené na mierne nesprávnych úmysloch. Nemôžeme ani sebe ani svetu dokazovať, že niečo znamenáme len cez hokej. Ale napríklad cez svetovú vedu alebo politiku už áno.
Viete prečo som na našich hokejistov hrdý? Pretože napriek svojim menším skúsenostiam hraju férovo a nefilmujú ako ten Nemec, ani nerobia špinavosti ako Kanaďania, ktorých to učia od mala (slová Kanaďana, s ktorým roky spolupracujem). Hrajú výborne, čisto a nefňukajú, keď rozhodca nevidí na jedno oko (napriek záplave kamier…).
Že to nestačí na medailu? Nech, ak je systém takto nastavený, že takéto momenty vyhrávajú zápasy a nie slušní športovci, tak budem ďalej hrdý na našich! Pretože dobré meno nie je na predaj ani za zlato.
V každom prípade, hry boli doteraz pútavé a držím našim palce. Vždy, nech už vyhrávame alebo prehrávame.