Blíži sa novembrové výročie a s ním sa aj stupňujú rôzne akcie, ktorých načasovanie opäť prezrádza zámer.
Ako salámovou metódou ukrojiť zo SNP
V prvom rade, v Bratislave prešlo premenovanie časti Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie. Podstatné je, kto to pretlačil ale rovnako aj to, kto za návrh vo finále hlasoval. Mimochodom, našla sa len jedna jediná osoba, ktorá hlasovala proti. Zvyšok si zrejme myslí, že bude pomaly a sústredene demontovať jedinú dejinnú skutočnosť, vďaka ktorej máme aspoň nejaké zvyšky sebaúcty ako štát aj ako ľudia žijúci v ňom. Táto demontáž je naozaj pomalá a prirodzene ide cez jazyk. V upútavke na RTVS sa napríklad dozvedáme, že revolúcia bola spontánna.
Nuž, práve teraz udeľoval EÚ parlament Sacharovova cena. Po prvý krát ju udelil v roku 1988, teda pred Nežnou. Netreba hovoriť, že táto cena nevznikla zo dňa na deň. Niekto ju musel vymyslieť a myšlienka si musela odkrútiť svoje kolečká, kým sa dostala k samotnej realizácii. Rovnakým faktom je, že disidenti boli aktívne podporovaní zo Západu. Netvrdím, že neexistovali. Ich vzniku samozrejme prispel samotný spoločenský systém, resp. jeho vady. Ale ich existencia isto vyhovovala a hrala do karát Západu, ktorý ich ani minútu neváhal použiť vo svoj prospech. Nie nadarmo sa im dávajú ceny a stavajú busty. Skrátka, niekto sústredene fúkal do ohníka.
To pomalé varenie žaby sa v jazyku prejavuje napríklad aj v nedávnej rezolúcii EÚ, ktorá sa snaží spojiť Hitlera so Sovietskym zväzom. O to isté sa snažia aj médiá hlavného prúdu. Dokazovať do má vraj pakt Molotov-Ribbentrop. Raz a prevždy, za vojnu môže Veľká Británia a Francúzsko, keď v Mníchove „darovali“ náš štát Hitlerovi. To bol moment, ktorý mu daroval celú výrobnú kapacitu nášho vtedajšieho štátu. Československo tých čias malo jednu z najmocnejších armád v Európe, čo viac si priať. Práve vďaka kapacite našej vtedajšej armády aj vojensko-technického priemyslu narástol Hitler do takých rozmerov, ktoré mu umožnili spustiť najväčšie jatky modernej histórie. Milé zlaté USA v tom tiež nie sú nevinne. Prizerali, ako sa to vyvŕbi, kým sa rozhodli zasiahnuť. Tu je vina za vojnu, nie v jednom pakte, akých vyrobila vtedajšia svetová diplomacia desiatky.
Dnes je situácia podobná ako pred novembrom. Neinformovaná mládež háji barikády, ktoré si sami nepostavili. Stavajú ich denne médiá, ktoré do jazyka pomaly ale isto vsúvajú slovíčka, ktoré posúvajú význam dejín aj skutkov. Tento rok si ideme pripomínať 30 rokov od revolúcie a nebyť dvojitej vraždy, Gorily a hlavne volieb, málokomu by napadlo premenovávať námestie. Práve to horúčkovité plánovanie osláv novembra ich prezrádza, je to silný emocionálny moment, ktorý treba patrične vybičovať. Technológie na to sú dnes už známe, bohate stačila kauza Cambridge Analytica, bohato stačí, akým spôsobom vedia ovplyvňovať verejnú mienku sociálne siete a sociálne inžinierstvo vôbec. A keď zlyhá všetko ostatné, rufmord je účinný vždy. Vypustí sa do sveta akákoľvek nepravdivá informácia a jej vymazanie z myslí ľudí je nemožné. Semienko pochybnosti sa zaseje a obeť nemá šancu sa očistiť.
Ani po 30-rokoch sme nezrevidovali vtedajšie udalosti. Naopak výsledok vidíme denne. Nie, nemáme žiadnu nesprávnu verziu kapitalizmu karpatského typu, ako sa to ľuďom snažia nakukať médiá, resp. kľúčoví a médiami protežovaní „intelektuáli“. Existuje globalizácia, takmer všetky kľúčové podniky u nás sú v zahraničnom vlastníctve, používame ich systém. My ho neriadime, optimalizovanie daní veľkými firmami ani vycucávanie dcérskych firiem a odliv kapitálu sme tiež nevymysleli ani nad nimi nemáme kontrolu.
Tak isto, ako sa snažia navliecť vinu za vojnu Sovietskemu zväzu, tak sa snažia urobiť zo socializmu zlo. Nuž a keď sa socializmus paušálne označí za zlo, tak sa tým v mysliach ľudí legitimizuje jeho demontáž. Ale pozor, následne sa tým definitívne legitimizuje ponovembrová rabovačka a príjmy z nej plynúce. Postupný prepis SNP zčasti padá aj na vymieraní pamätníkov, ktorí strážili jeho odkaz. Tak aj tu, v zrýchlenej dobe počkajú ešte generáciu, ktorá november nezažila, aby jej premazali pevné disky aj smartfóny, kde už prakticky preniesli časť svojho života.
Presne preto je nebezpečná jazyková diverzia. Vsúva postupne a cielene slovíčka s posunutým významom, aby sa otočila verejná mienka. A každá ďalšia generácia dostáva inú verziu celej story. Historická pamäť je najmä v ľuďoch. Akúkoľvek snahu o jej prepis zvonka (politikmi, médiami, veľkopodnikateľmi) vnímam ako priamy útok.
Dávkovanie jedu
Mimochodom, všimli ste si, ako a kto dávkuje úniky z vyšetrovacích spisov aj Gorily? Sledujte túto niť, je to moment, ktorý prezrádza ich autorov spolu s ich zámermi.
Gorila a bobrík mlčania
Nahrávky si žijú svojim životom, ale je dobré všimnúť si reakciu jednotlivých aktérov v politike. Niekto sa začne vehementne obraňovať, iný zasa mlčí, ako napríklad Dzurinda. Bobríka mlčania prerušil až teraz, aby vydal nič nehovoriace stanovisko, kde tvrdí, ako sa veľmi snažil počas svojej vlády. Následne ho natočila telka a opýtala sa na stanovisko ešte raz. Dzurinda, ako už tradične, odpovedal protiotázkou, akou sa často snaží preškoliť svojich oponentov. „A vy ste nevedeli, že som prisahal?!“. Robí to často, je to jeho spôsob, ako sa vyvliekať z nepríjemných otázok. Úplný pán transparentný. Zaujímavé pri tom je, že ešte aj médiá stredného prúdu (napr. aktuality.sk) sa zhodujú na tom, že vláda Mikuláša Dzurindu bola skorumpovaná a korupcia sprevádzala mnohé jej privatizácie. Nuž, zapírej, zapírej, zapírej, milý Mikuláš…