Prečo zostávam napriek prijímaným zákonom pokojný? Prečo nepoužívam iróniu pri stretnutí s vystrašeným človekom? A prečo si myslím, že by mali byť všetci pokojní?
Začnem príkladom zo svojho fachu. Čaputová podpísala novelu školského zákona. V tom zákone je popísané, ako majú vzniknúť všelijaké poradenské centrá, že v triedach nemá byť viac ako 25 žiakov a podobne.
Namiesto nervačenia som sa pozrel na realitu. Ministerstvo sa chváli, že už zabezpečilo okolo 900 asistentov pre žiakov a učiteľov. A má ich podľa eurofondovej reklamy byť cez 3.000. Nuž, nezabezpečilo. Len udržuje tých, ktorých zakontrahovali predošlé vlády. Neprišlo tam k nijakému navýšeniu, pretože… nie sú ľudia. Chýbajú všade.
Rovnako na mňa pôsobí nariadenie, že trieda nesmie mať viac ako 25 detí. A potom sa pozriem na školu svojho dieťaťa, ktoré na vytvorenie paralelnej triedy nemá ani priestory a už vôbec nie učiteľov. Už vidím, ako bude celé to nariadenie stáť a padať na hŕbe výnimiek, pretože bez nich sa nebude dať normálne fungovať.
Takže ak aj parlament niečo schváli a Čaputová to podpíše, nikde nie je napísané, že to bude možné zrealizovať. Papier znesie veľa. A riadenie sa skutočne nedá predstierať. Možno len krátkodobo, ale táto vláda tam nie je prvý mesiac.
Mimochodom, mnoho politikov sa chváli tým, čo v skutočnosti začal a rozbehol politik pred nimi. Robí to napríklad aj Hattas v Nitre, keď sa chváli vecami, ktoré vyrokoval a rozbehol jeho predchodca. Pretože vážne projekty sa nedajú vymyslieť, doladiť a uskutočniť za 2-4 roky. Ctený volič by mal konečne opustiť túto naivnú predstavu.
Rovnako sa nevzrušujem z najnovších vyhlášok a novelizácii, ktoré by najradšej donútili všetkých zaočkovať sa. Dobrovoľne nasilu, rovnako ako to urobili s testovaním, ktoré nás malo zachrániť. Nezachránilo… a nezachráni ani teraz. Mimo zjavného fašizmu a možnej neústavnosti ma zaujíma jedno – ako vykonateľné sú tieto obmedzenia? Nie sú vykonateľné, pretože nemajú ani toľko policajtov, ani toľko vojakov a ani toľko úradníkov. A počty neočkovaných sú také vysoké, že ak ich nezlomili doteraz, nezlomia ich ani týmto blábolom. Skrytý odpor k neprávu máme jednoducho v génoch a prejavuje sa aj v našej kultúre a literatúre (najviac v Mor ho!).
Celú túto maškarádu neporazia námestia a už vôbec nie prelievanie krvi. Presne to by sa im hodilo. Porazí ich iba pokoj. Proti pokoju nemajú ako zasiahnuť, nemajú naň ako reagovať. Ľudia si už vyskúšali, že je možné zostať doma pár týždňov. Možno si to už nechcú zopakovať, ale už majú natrénované, ako s touto situáciou naložiť. Ak by dostatočne kritická masa zostala najbližšie týždne doma, táto šaráda sa jednoducho skončí. Bez výstrelu, bez obvinení, že protestujúci na námestiach nemali rúška a bez propagandy médií. Pretože nebudú mať „mäso“, nebudú mať materiál na svojej krvavé reportáže.
Teraz skutočne ide o to, kto komu vyhlási lockdown. Ak sa pozriete po susedstve, tak je zjavné, že vláda sa vám to už znovu chystá urobiť, podobne ako tá rakúska od zajtra. Čo takto vyhlásiť im blackout?
P.S.
- Už rozumiete, prečo vyberám také pokojné scenérie ako ilustračné obrázky k článkom?
- Ak sa skutočne chcete vybrať na námestie, tak za každých okolností s pokojom. Pri akejkoľvek provokácii či násilí okamžite odstúpiť od danej situácie a nechať políciu zasiahnuť kde treba. Za naozaj žiadnych okolností sa nenechať vyprovokovať. Zostať pokojný v dave je pomerne nadľudská úloha. Ak si dnes veríte, že vás tam nik nevyprovokuje, tak si spomeňte na mnohé iné revolúcie, násilnosti či streľbu. Tejto boj sa dá vyhrať aj inak ako krvou.
Smutne, ale pravdivo to ilustruje príbeh generála Heliodora Píku, ktorý deň pred svojou popravou v komunistických čistkách povedal svojmu synovi tri veci – aby doštudoval, aby sa nemstil a aby sa postaral o mamu, ktorá si vytrpela najviac. V týchto troch radách je obsiahnuté všetko podstatné. Doštudovať – nezopakovať chyby minulosti (naivné naletenie politikom), nemstiť sa – nenechať fašizmus premeniť sa na inú formu fašizmu (cez slepú pomstu) a ochrániť/zabezpečiť matku – teda rodinu. Tieto 3 veci by sme všetci mali urobiť aj dnes. - Pre úplnosť, pod pokojom nemyslím rezignovanie a vzdanie sa. Pod pokojom myslím pokojnú reakciu na všetky šialené udalosti, ktorých sme dnes svedkami. V pokoji je rozvaha aj rozhodnosť.
Foto: JESHOOTS.com z Pexels
Lahko sa vam pise, ked vami nepohrdaju v praci, ze ste neockovany, haha, pojdes sa aj 3x testovat skoro rano v zime cakat dlhe rady… Lahko sa pise, ked nemozete zo stresu, co vas caka ani spavat a cez den sa vam ruky trasu, ked zena nema robotu a nedokaze sa zamestnat a male dieta potrebuje platit drahu skolku a vsetko ide prudko hore, co ak ma vyhodia? Ved sme spodina – neockovani. Ohanat sa zakonmi asi nepomoze, tahat sa po sudoch asi nechce nikto. Vsetci su rozhadani, rodina, v praci… necdoval by som sa, ked zufali ludia budu robit zufale ciny, lebo niektori uz stracaju alebo stratili vsetko, obavam sa, ze uz ani ja nemam co stratit…
Nepoznáte moju situáciu. Pracujem ako učiteľ, tak si viete predstaviť, koľko zarábam a v akom kolektíve asi pracujem čo sa zaočkovanosti týka. Tiež máme menšie dieťa a tiež máme hlboko do vrecka. Ostatné skúsenosti verejne rozvíjať nebudem, isto chápete dôvody prečo.
Čo popisujete, teda zúfalstvo a pohŕdanie okolia – toto všetko som už prešiel. Príjemné to nie je, ale beriem to tak, že je to vojna. A vojna nie je kojná. V ťažkých časoch si vždy spomeniem, ako o svojom živote hovorili naši starkí. Napriek tomu, že prežili vojnu, nesťažovali sa, nehovorili, že mali zlý život. Prežili a vďaka tomu sme my nažive. Ak to dokázali oni, prečo my nie?
P.S. pozerať menej správ a hľadať prirodzených priateľov. Ak sa budete sústreďovať na to zlé, nájde si Vás len to zlé. Myseľ je ako rádio, ak ho naladíte na zlé, budete počúvať zlé. Ak ho preladíte, zistíte, že existuje aj iný svet. Ak sa budete orientovať na to, čo je Vám blízke, život Vám to bude prihrávať do cesty. Viem, je to ťažké, ale funguje to aj v iných oblastiach (mám to napr. vyskúšané pri hľadaní parkovania, vždy nájdem, pretože viem, že áno, namiesto nervačenia, že nie). Vašu zúfalosť som zažil pár rokov dozadu, je to zrejme fáza, cez ktorú musí človek prejsť. Ako skúška, či obstojí, až potom može ísť ďalej. Funguje to tak v škole, ale tak isto aj v živote. Nebojte, zvládnete to.
Nerozumiem, kde beriete pokoj, ja sa poslednu dobu doslova fyzicky trasiem z permanentneho stresu, co bude so mnou a s rodinou, enormne vydavky, hrozba strata zamestnania, pohrdanie okolim… ludia prichadzaju o vsetko a nebudem sa cudovat ak dojde k nasilnostiam, mnohi uz nemaju co stratit…