Čaputová sa vyjadrila, že návrh je v rozpore s právom na informácie alebo že potláča politickú súťaž. Ehm, to hovorí pani, ktorá vďaka čudnému prieskumu vyskočila z 0 na 12%, keď sama kandidovala a poznali ju akurát tak v Pezinku.
O práve na informácie nemožno hovoriť, pretože ide o platenú službu. Nie výstup redakcie, ktorý uverejňuje bezodplatne verejnosti. Je tam konkrétny zadávateľ a často je to priamo politická strana, ktorá daným prieskumom chce rozvíriť hladinu. Pokiaľ nie sú jasne stanovené kontrolné mechanizmy, o práve na informáciu nemožno hovoriť. Pekne to bolo videť nedávno na prieskumoch, ktoré si dali spraviť Za ľudí a PS. Každý tam mal iné hausnumero. O ovplyvňovaní verejnej mienky netreba pochybovať, dialo sa počas Brexitovej kampane, dialo sa v Spojených štátoch, deje sa v bársktorej vraj demokratickej krajine. Aj tutok v Rakúsku uprostred prezidentských volieb zmenili podmienky uprostred súťaže. V druhom kole dovolili voliť aj 16-ročným (všimnite si, aj tam to zacielili na mládež). Skúste zmeniť pravidlá futbalu v prestávke pred druhým polčasom. Rozmontujú vám štadión aj s rozhodcami. Tu? Nič.
Potláčanie politickej súťaže je tiež hlúposť na entú, pretože prieskumy nestoja 5 korún. Stoja majland a dovoliť si ich môžu len strany, ktoré
A. majú dostatok kapitálu alebo
B. ich dotuje oligarchia s konkrétnymi záujmami.
Taký Chmelár, aj keď s ním hlboko nesúhlasím, nenašriabe na prieskum, ale zároveň ho doposiaľ odmietali prieskumné agentúry uverejňovať. Dostával sa len do kolónky iné. To je tá transparentnosť, otvorenosť a férovosť súťaže? Tiež sa mi nepáči, že tu máme miliardu nových straničiek, ale nemôžme sa preto oháňať nezmyslami a neumožňovať týmto stranám figurovať v prieskumoch. Lenže, politika dnes nie je o reálnom programe, reputácii politikov či myšlienkach. Je o marketingu, budovaní značky a krajšom logu. Teda peniazoch a vplyve.
Tým sa vraciame k podstate, kto platí, ten rozkazuje. Ak ide o taký dôležitý nástroj rozhodovania verejnosti, ako sa nám snaží nakukať Čaputová, potom v poriadku. Ale nech je potom náležite kontrolovaný aj postihovaný. Prípadne riešený Štatistickým úradom SR. Alebo nech v ňom figurujú všetky strany, aj keď si to povedzme neželá zadávateľ (napr. politická strana). Tým sa dostávame ku očividným konfliktom – zadávateľ platí, ale prípadná zákonná úprava mu bude zasahovať do práv? A koho právo je nadradené? Voliča alebo politickej strany? Ak je také veľké podozrenie, že veľké peniaze korumpujú politiku, nuž smola, právo voliča musí byť nadradené.
Namiesto triezveho odhadu sa rezidentka postavila na stranu spriaznených strán, ktoré doslova závisia od prieskumov. Nuž, nič iné nemajú. Nechce sa im budovať štruktúry, idú na to cez „nezávislých“, ktorých si postupne obliekajú do svojich tričiek. Vznikli na zelenej lúke, mnohé majú nováčikov, ktorí sú nečitateľní aj nepredvídateľní. Nemajú ani rozumný program (napr. de facto ministerstvo pravdy z dielne PS), ani slušných členov ani vôľu dohodnúť sa na čomkoľvek, hoc aj obyčajnom stretnutí. Navyše, ako som nedávno upozornil, niektoré redakcie (viď poznámku) majú aj dnes problém napísať zadávateľa prieskumu. Taký detail… Nech si najprv všetci zúčastnení vyberú brvná z očí, až potom nech sa berú do úst moje právo na informácie. Informovaný nie som vďaka prieskumom, ale napriek nim!
Posledná vec – aj keď návrh neprejde, dostatočne upriamil pozornosť na podstatu – veľké peniaze si vedia zaplatiť prieskum. A prieskumy rozhodujú voľby. Vetovaním a vypúšťaním bludov Čaputová túto informáciu už nezmení. Skôr naopak, môže si len ešte viac šliapať po vlastnom jazyku. Čo sa jej aj opätovne darí.
Poznámky
Viď predošlý článok na tému práva na informácie (1) aj porovnanie prieskumov z pohľadu médii a informovaní o nich (2):
1. Máme aj ústavné právo na dezinformácie?
2. Pri nedávnom prieskume o strane Za ľudí Trend neinformoval o zadávateľovi prieskumu, neurobili to ani v hlavných správach na RTVS. Naopak v SME zadávateľa jasne uviedli, bola ním strana Za ľudí.
Foto: Photo by Startup Stock Photos from Pexels