Ako zostať pokojný?

V nedávnom článku som písal, že najspoľahlivejšou zbraňou v boji proti hlúposti a zároveň za lepšie Slovensko je pokoj. Dnes vám skúsim povedať, kde ho hľadám ja.

Najlepšie fungujú príklady. Iste aj vy zažívate situáciu, kedy ste čakali, aké opatrenia budú platiť a odkedy. Samozrejme, aby ste sa vedeli zariadiť v živote a práci. Správy boli mimoriadne neprehľadné aj pre trénovaného človeka, raz povedali jedno, potom zas druhé. Koniec-koncov, takéto správy máme už viac než rok. Ak by som podľahol všetkým tým informáciám, asi by som bežal na prvé testovacie miesto a nechal si spraviť test. No počkať, počkať. V prvom rade nemám žiadne príznaky. A v druhom rade, zatiaľ nebolo zverejné žiadne nariadenie. Áno, zamestnávateľ mi už poslal správu, ale ani raz to nebola oficiálna správa od vedenia. Deň nato sa na vchodových dverách objavilo nariadenie, že vstup do budovy je len pre OTP. Ani toto ma nerozhodilo, pretože nariadenie ešte žiadne neexistovalo. Neskôr nám prišla správa, že daný papier platí pre rodičov a návštevníkov školy, nie pre zamestnancov. Nakoniec sa na ďalší deň objavila správa, že testovanie pre zamestnanie sa spúšťa až od pondelka. Keby som po prvých panických správach nabehol na testovanie, bolo by mi nanič.

To isté platí aj pre iné oblasti života. Dnes som bol napríklad darovať krv. Ako neočkovaný a netestovaný. Niekoho možno prekvapím, ale dá sa to bez problémov. Zmerali mi teplotu, cítim sa v poriadku, nedávno som bol na preventívke a o svoje zdravie sa starám ako najlepšie viem. Takže ďalší príklad, že predpoklad je iný od zažitej skutočnosti. Keď si v pokoji človek premyslí veci, riešenie k nemu príde samo. Pokoj treba cielene vyhľadávať, naladiť sa naň. Ak svoju hlavu (čiže vaše vnútorné rádio) naladíte na to, čo vysielajú médiá, budete prijímať len zlobu a strach. Rozhodne treba preladiť.

Presne o to tu ide, prestať konať zo strachu alebo prehnanej iniciatívnosti. Najlepšie to ilustruje táto stará československá rozprávka, v ktorej je povedané všetko podstatné v necelých troch minútach:

Ale pozor! Pokoj neznamená sedieť doma v zenovom posede a kašľať na svet. Práve naopak. Je to stav pokojnej bdelosti, kedy namiesto panikárenia a strachu rozmýšľam nad možnosťami a plne preberám zodpovednosť. Napríklad tým, že triezvo zhodnotím prichádujúce správy. Sektor zdravotníctva za posledný rok stratil množstvo sestričiek a lekárov. Chýbajú ich tisíce. V novom roku ich má byť ešte viac. To všetko v situácii, kedy mnohým pacientom meškajú operácie a zákroky, lebo nie je na svete len kovid. To znamená, že skutočná katastrofa nás ešte len čaká. Kto tú katastrofu spôsobil? Kto ešte minulý rok nevyplatil načas zdravotníkov? A kto im na ceste preč zo Slovenska ešte aj nadával? Myslím tým pendlerov, medzi ktorými boli isto aj sestričky, ktoré títo babráci jednoducho vyštvali.

Pritom mediálne sa dial presný opak. Vláda stále deklarovala, že chce pridať zdravotníkom aj učiteľom a odborníkov treba začať vracať späť na Slovensko. V realite táto vláda robila všetko preto, aby sa už nikdy nevrátili. Človek si potom celkom logicky položí otázku, či náhodou rušenie nemocníc nie je preto, aby zamaskovalo chýbajúci personál. Na koho to hodia? Samozrejme na neočkovaných. Presnejšie povedané na antivaxerov. Vždy je lepšie to hodiť na niekoho iného a nech sa potom ľudia medzi sebou zožerú. Len nerozumiem, ako môže antivaxer zato, že vláda nebola schopná zaplatiť ľudí. Alebo zato, že im vládni predstavitelia nadávali. Najnovšie sa k nadávajúcim pridala už aj Čaputová. Pritom oni sami tvrdili, že na 3. vlnu sú pripravení. Obludné je, že po dvoch rokoch to už nie je žiaden nový koronavírus a z celého sveta máme rôzne skúsenosti, liečby aj množstvo dát. Vedci a odborníci medzi sebou napriek lockdownom a karanténam komunikujú na celom svete a ani to nebránilo jednej slovenskej vláde, aby takto hanebne zanedbala to, čo samozrejme prišlo.

Po takmer dvoch rokoch pandémie sa nikto nemôže vyhovárať ani na Smer, ani na pandémiu a už vôbec nie na občanov. Je viac než jasné, že blížiaca sa katastrofa je plne v réžii terajšej vlády. Kolaps zdravotníctva bude znamenať koniec štátu a štátnosti. Niečo, čo si mnohí nevedia predstaviť. Protiotázka – vedeli ste si predstaviť pred 4 rokmi, čo zažívate dnes? Že si niečo neviete predstaviť neznamená, že to neexistuje alebo že sa to nemôže stať. Ak dnes viem, čo sa blíži a vláda do toho ešte prilieva benzín, je moja občianska povinnosť upozorniť na to a prípadne sa snažiť tomu zabrániť. Jednak na osobnej úrovni dobrou životosprávou (aby som nezaťažil napnutý systém) a jednak na úrovni štátu – napríklad podaním trestného oznámenia za trestný čin všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti s mimoriadnym a celospoločenským dosahom. Všetky kroky na záchranu štátu však musia byť robené s chladnou hlavou a výlučne zákonným spôsobom. Nie lynčom, pretože ten sa vždy zvrhne a nakoniec utrpia nevinní. Nemožno bojovať proti nezákonnosti inou nezákonnosťou. Nebojte, munície budete mať dosť, pretože babrák narobí toľko chýb, že ho väčšinou stačí nechať v pokoji „pracovať“ a materiál na vlastné odsúdenie dodá sám.

V texte som načrtol niekoľko možností, ktoré máte k dispozícii. V minulosti som radil zbierať informácie, sledovať vysielanie z Národnej rady aj tlačové konferencie. Vtedy to malo zmysel pre ľudí, ktorí dovtedy ignorovali politiku, aby si spravili celý obraz. Nie na základe propagandy v médiách, ale priamo pri zdrojoch. Dnes je situácia iná. Medzičasom už dobre vieme, s kým máme dočinenia a pozerať médiá je vyslovene škodlivé. Nastal čas posunúť sa ďalej a namiesto vypisovania na internet alebo do sociálnych sietí konať a zodpovedne začať brániť náš spoločný štát pred babrákmi, plagiátormi, miništrantami, predajcami vodky a depeháčkarmi. Preto musí ísť pokoj ruka v ruke s rozhodnosťou a zodpovednosťou.

Foto: Thirdman z Pexels