Médiá dnes vo veľkom priniesli správu o tom, ako súd nariadil poslancovi Blahovi stiahnuť statusy o firme ESET.
Nebudem teraz rozoberať právnu stránku veci, nie som právnik. Budem si však všímať, ako na túto správu reagujú médiá. Konkrétne aktuality.sk perom Tomáša Kyseľa. Vo svojom článku píše, že súd vydal predbežné opatrenie, pretože o majiteľoch ESETu hovorí ako o oligarchoch. Článok pokračuje tradičným konštatovaním, že Blaha uverejňuje hoaxy. No a na záver je tam zmienka, že uvedení majitelia sponzorujú strany len tak zľahka. Zvýraznili to medzititulkom, že Zajac nechce ovládnuť Slovensko.
Čo napísal tento „novinár“ je to isté, čo spraví štátna správa, ak chce obísť zákon o verejnom obstarávaní. Zákazku rozdelí na niekoľko menších častí, čím obíde limit a urobí si všetko podľa seba.
Píše len o priamej podpore strane PS/Spolu. Takticky ale zamlčal, koľko peňazí dali na podporu Mistríka. Takto isto zamlčal, koľko naliali majitelia firmy do Denníka N (cca milión eur), aby tých necelých 60 odídencov zo SME malo naďalej prácu. A rovnako tak zatajil peniaze, ktorými ESET financuje Nadáciu proti korupcií. V realite PS/Spolu, Denník N a Nadácia proti korupcií robia tú istú vec – plnotučnú predvolebnú agitku, tlačia vpred jednu a tú istú stranu. Robia to synergicky a vzájomne si nahrávajú na smeče. Priamo aj nepriamo, cez mediálne útoky. Niečo vytiahne Denník N, niečo nadácia, niečo politici PS. Suma sumárum, ESET investuje do politiky masívnejšie, než sa nám snaží vykresliť Tomáš Kyseľ.
Ďalší problém článku je, že pán novinár nedal slovo druhej strane sporu. Tá sa vyjadrila dosť jasne, no článok o toto vyjadrenie doplnený nebol ani v priebehu dňa. Tento článok teda popiera všetky zásady žurnalistiky, ako sa ich učia mladí novinári. Prídete ako elév do praxe a vidíte toto.
Penta sa otvorene priznala, prečo nakúpila vo veľkom podstatný počet mienkotvorných médií. ESET sa naopak zubami-nechtami bráni priznať to isté – ide o ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom hneď niekoľkých informačných kanálov. Médiá, aj tie svetové, sú v červených číslach. Napriek tomu si ich ich majitelia držia a dobre vedia prečo. Volá sa to damage-control. Ak už ani tie nestačia, pustia nám v telke reklamu, ako sa Penta veľmi stará o naše zdravotníctvo.
Novinárovi sa tiež nepáčilo, že poslanec Blaha nazval majiteľov ESET-u oligarchami. Toto je hra so slovíčkami, pretože dnes sa bojuje aj za pomoci jazykovej diverzie. Ak spácha hrozný čin názorový oponent, je to terorista. Ak to spraví niekto z našich, je len útočník. Rovnako tak sa nazývajú vlády. Ak je to oponent, nazvú ju režim. Ak je to priateľ, je to normálne len vláda. Presne podľa takého istého kľúča média označujú iných slovíčkom oligarcha, podnikateľ alebo filantrop. Podľa toho, z ktorého tábora pochádza. Nie podľa skutočného významu slov. Ten je pre médiá plastický, upravia si ho podľa toho, kto je cieľom ich diskreditácie, čiže rufmordu. Svoje nálepky si plasticky menia aj rôzne osoby. Raz sa nazvú, že boli ex-ministrami, inokedy sú zrazu občianskymi aktivistami, potom zas analytikmi.
Že Denník N a investícia doň nie je súčasťou kampane? Omyl, volebná kampaň nezačína pol roka pred samotnými voľbami výlepom plagátov. Do volieb treba pripraviť atmosféru, navodiť stav, ktorý bude pracovať pre zámery toho, kto to celé platí. Najkomickejšie na tom celom je, keď noví politici chcú meniť starých, pretože tí sú vraj na špagátikoch oligarchov. Ale ich samotných denne obhajujú médiá, ktoré sú do jedného v rukách tých istých oligarchov, prípadne zahraničných vlastníkov.
Médiá u nás sú podelené nasledovne: Penta ovláda Plus 7 dní, SME, Trend, Život, Eva atď. J&T ovláda TV JOJ, rádiá Jemné, Anténa Rock a Vlna, tiež billboardové spoločnosti Bigmedia a Recar. Kmotrík má TA3. Babiš má Hospodárske noviny. Nemecký Ringier má aktuality.sk. Anton Siekel Nový Čas, Valenta a Voráček majú Pravdu a Parlamentné listy. Time Warner spolu s ďalšími akcionármi majú Markízu. No a do spomínaného Denníka N naliali peniaze ľudia z ESET-u. Pred časom sa objavila správa, že Penta si brúsi zuby na Markízu, lebo vraj bude na predaj. Teraz sa tam skloňuje meno Kellnera. Kým nebude ruka v rukáve, pripomína mi to odchod US Steel. Neustále ohlasujú predaj, ale napokon to stále ostáva v ich rukách. Kým nebude Markíza predaná, správy o jej predaji vnímam ako mediálne preťahovanie sa. Handlovanie na bazáre, boj o pozície.
Foto: od Kaboompics .com z Pexels