Vrátim sa ešte k udalostiam na Ukrajine, konkrétne k masakru v obci Buča. Minulosť je plná podobných udalostí. Keď už dnešok toľko porovnávajú s 2. svetovou vojnou, pozrime sa do pruskej dedinky Nemmersdorf.
Čo sa tam stalo? Prebehli tam boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Boje boli v podstate krátke, išlo o dobitie strategického mosta, pretože v oblasti bola rieka a mokrade, čo predstavovalo prirodzenú prekážku pre postup ťažkej techniky. V rámci bojov tam zahynulo zastrelením v dedine Nemmersdorf okolo 20 obyvateľov.
O udalosti sa však dozvedel hlavný nemecký propagandista Joseph Goebbels, ktorý celú udalosť nafúkol do obludných rozmerov. Vtedajšia hlásna trúba fašistického režimu denník Völkischen Beobachter uverejnil reportáž, v ktorej urobili z udalosti masaker nevídaných rozmerov. Jednak pridali počet obetí (72), ale zároveň rozšírili udalosti o znásilnenia a ukrižovania. Niektoré obete mali byť pribité na dvere stodôl. Nechýbali ani zmrzačené deti. Udalosti boli popísané patrične expresívnym slovníkom.
Propagandistická mašinéria dokonca zorganizovala tzv. medzinárodné vyšetrovanie, ktorého sa zúčastnilo Nemecko, Estónsko, Švédsko a Švajčiarsko. Išlo o štáty, ktoré sa navonok tvárili ako neutrálne, napriek tomu sa už pred vojnou podieľali na dodávkach pre nemecký zbrojný priemysel. Komisia napríklad konštatovala, že všetky ženy vo veku od 8 do 84 boli údajne znásilnené. Historka si však žila ďalej svojimi životom. Medzi inými renomovaná novinárka grófka Marion Dönhoff (zakladateľka známeho týždenníka Die Zeit) uviedla, že v čase vojny to síce považovala za propagandu, ale v roku 1962 zmenila názor. Možno v duchu Studenej vojny sa priklonila k propagandistickej verzii.
Po kolapse Sovietskeho zväzu v 90-tych rokoch sa prípadu chytil nemecký učiteľ na dôchodku Bernhard Fisch, ktorý pátral po skutočných udalostiach. Podarilo sa mu nájsť správy datované ešte pred vydaním prvého propagandistického článku. Až tam sa verejnosť dozvedela o pôvodných udalostiach, aj keď ani tie nevieme overiť na 100 percent. S určitosťou vieme len to, že v každej vojne sú páchané zverstvá a to na oboch stranách. To platí aj pre propagandu.
V každom prípade tento prípad dokumentuje, ako dlho vie propaganda žiť a ako dlho vie poslúžiť rozdielnym vládam. Masaker v Nemmersdorfe vytvorilo a zneužilo fašistické Nemecko, ale poslúžil aj modernému Nemecku. Pre toto neustále zdôrazňujem, že si treba všímať dej, nie konkrétne osoby. Dej je v tomto prípade fašizmus, ktorý neskončil v roku 1945 a tiež propaganda, ktorá je dobrá akejkoľvek vláde. Nezabúdajme na to pri čítaní dennej tlače a svojom hodnotení udalosti, pri ktorej sme neboli. Aby z toho nevyšla veta, ktorú nedávno napísal jeden novinár – videl to na vlastné oči v televízii.
Kto si chce prečítať informácie z nemeckej tlače, ktorá sa tomu venovala, tu je odkaz na krátky článok v magazínu Welt.
Nie Buč, lež Buča:
https://ru.m.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D1%83%D1%87%D0%B0_(%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4)
Vďaka za opravu!
Som ročník 83. Nedávno som mal rozhovor s o 10 rokov starším kolegom. Hovorili sme o spomienkach na základnú školu a ako nás formovala. My sme spievali na prvom stupni Hej, Slováci a Hoj vlasť moja. On to ani nepoznal, oni spievali ruské. Naša generácia bola vychovaná nacionalisticky. V tom obdobi malo veľa mojich rovesníkov hole hlavy a nosili bomberi a ťažké boty, počúvali Orlík a Landu. Dnešní Kotlebovci. Zmena prišla po voľbách 98. Nacionalizmus zacali zosmiešňovať. Keby nebolo dzurindizmu, ktovie aký by sme dnes mali pohľad na Tisov Slovenský štát.
Som starší a Orlík som chvíľu počúval aj ja. Len bez holej hlavy a bundy. Z VŠ si pamätám aj početné pochody skínov v Nitre.
Keby nebolo Dzurindu… A čo keby to Mečiar uchopil inak a nie tak na hulváta? Čo keby však neexistuje, máme len realitu, ktorá sa už stala a môžeme pracovať len s ňou. Teda vyvarovať sa chýb minulosti, neskočiť na rovnaké hrable. Lebo ich tu leží požehnane.