Do volieb máme necelý týždeň, čo je pre mňa správny čas prestať o nich písať. Toto rozhodnutie vo mne spôsobila nedeľná relácia O 5 minút 12 na RTVS. V polovici som ju vypol.
Prečo som ju vypol? Pretože to bola už len bitka v bahne. Dokonca aj vtedy, keď v debate chýbal predstaviteľ Smeru. Mali priestor ukázať svoje nápady, neukázali. Nebudem rozoberať jednotlivé strany, miesto toho napíšem pár oporných bodov, podľa ktorých som sa rozhodoval vo voľbách ja.
Najdrahšia
Táto kampaň je doteraz najdrahšia. Dá sa spraviť priama úmera medzi vynaloženými peniazmi a volebným ziskom strany. Nerobme si však ilúzie. Je to mor celého sveta. V USA včera Bloomberg ohlásil, že dá do kampane miliardu dolárov. Do kampane. Miliardu, dobre čítate. Nie, politici nejdú do politiky pre peniaze, toto je toho jasným dôkazom. Ide o jedného z najbohatších ľudí na svete, či má miliardu alebo nie, nerobí to žiaden rozdiel.
Za všetky peniaze sveta predvolebná kampaň nie je ani lepšia a lepší zato nie sú ani jej kandidáti. Naopak, je špinavšia, vyťahujú sa nechutnejšie videá a politická reklama vykorisťuje dáta, aby zneužila množstvo online duší na zmenu volebného výsledku. Cambridge Analytica, voľby v USA aj ďalších štátoch, Brexit.
Množstvo strán
O priazeň voliča súperí neuveriteľné množstvo strán a straničiek. Niektoré jednoducho nemajú prostriedky, ale je to aj množstvo takých, ktoré vznikli ako projekty. Umelo, nie ako snaha občanov o spoluúčasť na riadení štátu. Pri nízkych volebných účastiach, ako ich vídame posledných 20 rokov je množstvo mikrostrán číra nezodpovednosť. Iste, ich občianske právo, ale stále nezodpovednosť. Ako keď niekto neodhadne svoje možnosti a pustí sa do niečoho, na čo evidentne nemá kapacitu.
Potom sú tu strany, ktoré vznikli z recesie. To by bolo v poriadku, keby sa jedna nedostala do parlamentu. Ide o produkt relácie Smotánka, produkt sprostého bulváru, nie skutočnej potreby nášho štátu. Zabávať sa môžme až potom, keď vyriešime dôležitejšie problémy. Alebo inak, chceli by ste, aby štát riadil nedoučený človek? Alebo vás operovala sestrička? Prečo potom volíte recesiu?
Milionári v politike
Pamätáte si, ako sa voľakedy hovorilo, že by bolo lepšie začať voliť milionárov, ktorí si nahrabali dosť ešte pred vstupom do politiky? Neviem ktorý mudrc toto pustil do sveta, ale dnes vidíme, že to nezaručuje nekradnutie. Vo voľbách už máme vo veľkej miere zastúpených boháčov a nemám pocit, že by sa politika zato stala lepšou. Práve naopak, každému z nich vyskakujú zo skrine kostry. Jednému pozemky, druhému styky s mafiou, tretiemu majetok prepísaný kompletne na manželku.
Dnes sa to postupne otáča, ale žiaľ v prospech novej tézy. Že za politikom má byť silný príbeh. Silný príbeh patrí na stránky knihy alebo filmové plátno. Nie do politiky. Politika je mravenčia dlhodobá práca. Tak ako nie je záruka, že milionár v politike bude zárukou nekradnutia, nie je ani zárukou, že politik svoj silný príbeh prenesie aj do štátneho života.
Herci v politike
Tým nepočítam len hercov a kadejaký showbiz na kandidátkach strán. Myslím tým aj všetkých tých, ktorí sa do politického boja zapájajú na námestiach, v médiách, v rozhovoroch, projektoch. Dnes som napríklad počul reportáž v Slovenskom rozhlase o tom, že Clint Eastwood už nebude voliť republikánskeho kandidáta na prezidenta. No a? Toto je politika úrovne relácie Smotánka. A nemýľte sa, že sa to deje len v Amerike. Takéto vyhlásenia mávajú aj naše lokálne hviezdičky. Nie je to komické. Ak chcú riadiť štát, je to vždy tragédia.
Medzi hercov rátam aj politikov, ktorí zo seba robia šašov. Robia to 10 rokov a keď sa objaví otázka, či by si trúfali na premiéra, tak povedia, že by sa isto umúdrili a už by tie hlúposti nevyvádzali. Prípadne hovoria, že za každou stranou je kapitál, len za tou ich nie je. Niekedy je naozaj ťažké rozlíšiť, či ide o komikov alebo tragédov.
Akože nacionalizmus
Prečo akože? Pretože tieto strany nepovažujem za nacionalistické. Populistické áno, ale nie nacionalistické. Ich slovník taký môže byť, ale realita činov je opačná. V 21. storočí sa nechávajú vysväcovať a zaváňa to silne klerofašizmom. Začo potom bojovali naši dedovia v SNP? Kopa ľudí sa jeduje na súčasný stav a nechá sa nalákať na ich kampaň hnevu. Hnev je zlý radca a ešte horší pán.
V podstate všetky nacionalistické strany sú protinacionalistické najmä tým, že idú s bubnom na zajace. Znárodníme oligarchov! Vystúpime z NATO! Urobíme poriadok! Ako to chcú v globalizovanom svete urobiť už ale nepovedia. A ani ich voliči sa na to nepýtajú. Sú nahnevaní tu a teraz, čo bude zajtra ich prestalo zaujímať. Nadávajú, že sa sľubovali 13. dôchodky už dávno. Ale nevidia, že v čase, kedy boli ohlásené, náš štát na ne ešte nemal. Napriek tomu to bolo treba ohlásiť. Aby informácia začala pracovať a mohlo sa na nej budovať. To je dôvod, prečo sa o veciach hovorí v predstihu. Ako napríklad o našej potravinovej sebestačnosti alebo zisku zdravotných poisťovní. Koľko trvalo, kým sa v týchto dvoch témach pohli ľady? 10-15 rokov. Niekde bolo treba sa aj spojiť s V4, aby sa nám to podarilo presadiť. Na vystúpenie z NATO treba trochu viac, ako len prehlásenie.
Totálna vojna
Do týchto volieb sa zapojili úplne všetci. Milionári, herci, deti, novinári a ešte aj spolok folkloristov. Zapojila sa aj Čaputová, keď zorganizovala debatu na tému Predvolebná nálada. Bolo by v poriadku, keby sa zapojila nestranne, ako to vyplýva z titulu jej funkcie. Lenže jej debata bola asi taká objektívna, ako Hríbova Pod lampou. Zúčastnení novinári nepriamo, ale predsa obhajujú konkrétne strany, stoja na úplne konkrétnej strane barikády. V podstate tým potvrdila, že sa straníckeho trička nezbavila. Mimochodom, bývalé stranícke tričko vyhadzovali na oči Gašparovičovi a na 100% by ho vyhadzovali aj Ševčovičovi, ak by vtedy uspel. Navyše sa ukázalo, ako progresívne sa dajú zhodnotiť duše na Facebooku a presunúť ich z košiara prezidentky do košiara politickej strany.
Totálna vojna je to aj kvôli rôznym uniknutým materiálom a videám. Dá sa povedať, že tieto voľby rozhodujú tajní a médiá. Všetci tí, ktorí posielajú do médií kompromitujúce materiály. A médiá, ktoré tieto informácie radi publikujú, bez ohľadu na dôsledky. Tie médiá, ktoré do jedného patria oligarchom. Tým oligarchom, ktorých chcú ľudia zrušiť. Tie médiá, ktoré majú tú drzosť, aby si do hlavičky napísali Nezávislé.
Zacielené na mladých
Nové strany od samotného začiatku cielia svoje kampane na mladých ľudí. Dospeli silné ročníky, takže je o koho bojovať. Prvovoličov je 231.000. To je číslo, ktoré dokáže pri malých volebných učastiach hravo zmeniť výsledok volieb. Ako testovacie územie použili voľby starostov a primátorov. Vo veľkej miere ich rozhodli mladí ľudia a sociálne siete. Potom nečudo, keď deti zvolia iné deti.
Tento trend vidno aj inde. V susednom Rakúsku znížili v roku 1992 hranicu pre možnosť voliť z 19 na 18 rokov. V roku 2007 to znížili na terajších 16. Bez urážky mladých, aké informované rozhodnutie vedia urobiť mladí ľudia? Koľkí vo svojom veku vedia vôbec, čo budú v živote robiť? Nieto ešte aby vedeli posúdiť, čo je a čo nie je manipulácia. Je na mieste otázka, komu vyhovuje znižovanie veku mladých. A nie, nechoďte na mňa s tým, že dnešní mladí sú vyspelejší.
Politika nie je futbal ani Miss sympatia
Politika je riadenie štátu. Nie fandenie svojmu tímu na štadióne. Ani Miss, ktorá chce svetový mier a my jej prepáčime všetko len zato, ako vyzerá v plavkách alebo preto, akým má príjemný hlas. Politici sa nemajú ľúbiť alebo obdivovať, politici sa majú kontrolovať. Majú sa čítať programy a dosledovávať činy, hlasovania a konkrétny skutky. Tie treba porovnávať s realitou. Ale nie iba včerajšou. S realitou udalostí, ktoré sa stali posledných 10-20 rokov. Treba si jednoducho robiť domáce úlohy.
Záver
Keď si to zhrnieme, máme tu najdrahšie voľby, plné uniknutých informácii, ktoré silnou mierou ovplyvňujú médiá vlastnené oligarchami a boháčmi. Keď do toho pridáte hodnú porciu nacionalizmu a populizmu s vysokým počtom strán, dostanete nepreniknuteľnú hmlu. Pamätajte na to, keď pôjdete k voľbám. Pomôže vám len rozvaha, vlastný rozum a dostatok pamäte.