Nechváľ deň pred večerou. S radosťou som prijal správu, že štát sa zmobilizoval a postavil na nohy učebný portál. Keď som sa však pozrel na sekciu Zdroje, našiel som výcuc externých služieb.
Áno, sú síce na jednej stránke, ale neviem si predstaviť svojich kolegov, ako sa budú prehrabávať všetkými tými službami a hľadať tú najvhodnejšiu. Stratia sa, presne tak, ako sa stratí bežný užívateľ webstránky, ak je táto zle nadizajnovaná a naprogramovaná.
Na uvedenej stránke je preklik na jedno motivačné video od Učiteľa roka. Hovorí v ňom, že všetci žiaci majú konto na Microsofte a môžu používať jeho četovacie služby. Hovorí aj to, že každá škola má EduPage. Nie, každé dieťa nemá Microsoft a ani každá škola nemá EduPage. Výsledok je ten, že učiteľ je nútený hľadať si sám, kombinovať množstvo externých služieb. Do týchto služieb sa treba prihlásiť a zaregistrovať. To znamená, že je následne konfrontovaný s množstvom otázok detí, ktoré si nevedia poradiť s registráciou. Následne robí produktovú podporu IT služby, ktorú chcel používať ako pomôcku.
Alebo sa snaží používať službu, pri ktorej každý žiak využíva iný program. Skype sa s WhatsUp-om nespojí. Messenger sa nespojí s Viber-om. Máme nepreberné množstvo aplikácii, toľko čo jogurtov v obchodoch, ale žiadne skutočne funkčné riešenie. Všetci sme síce rovnakí, ale v počítačoch máme každý naištalovaný iný program. A tie spolu nespolupracujú, naopak, súťažia o väčší podiel na trhu. Sme rukojemníkmi voľného obchodu, resp. niekoľkých monopolov.
Učiteľ nemá byť konfrontovaný s tým, aby zmenil aprobáciu na IT špecialistu. Túto prácu musí za neho spraviť štát a zabezpečiť jednotný systém. Dať mu nástroje. Až potom môže byť učiteľ kreatívny a dané nástroje pouziť podľa učebného plánu a svojej triedy. Musí mať k dispozícii nástroj, ktorý mu umožní ľahko a na jednom mieste kontaktovať žiakov a rodičov, vyrábať kvízy, cvičenia a projekty. Zároveň by mal systém priebežne vyhodnocovať výsledky, aby učiteľ aj žiak videli v reálnom čase, na čom sú a na čom musia popracovať. Tento systém musí byť jednotný, inak sa stratíme v mori tisícich riešení.
Toto hovorím ako človek z IT praxe, z firmy, ktorej hlavnou myšlienkou bolo zjednodušovať veci. Pretože nato vymysleli počítače. Pamätám si dobre tie chvíle, keď sme si s kolegami mysleli, ako sme niečo vylepšili a prišiel šéf, ktorý nám zahodil polovicu riešení. Odľahčil zdrojový kód, otvoril prehľadnosť a minimalizoval tak počet laických otázok od zmätených užívateľov. To ďalej znamená úsporu času aj nákladov pre firmu, ktorá ich môže venovať na ďalší rozvoj.
Nepotrebujete tisíc funkcii, farebné pozlátko. Nepotrebujete, aby vám webstránka uvarila kávu. Potrebujete, aby daná vec robila výborne základné veci. Nadstavbu doplnia samotní učitelia svojou kreativitou.
P.S.
Tento článok posielam aj na ministerstvo s ponukou mojej pomoci. Vo voľnom čase a bez nároku na finančnú náhradu.
Foto: od Andrea Piacquadio z Pexels