Politický prehľad #17

Guma sa napína a ako každý materiál, má svoju hranicu, za ktorou ohromnou silou praskne. 

Protest a vodné delo

Tento protest bol absolútne zbytočný a hneď z niekoľkých pohľadov. V prvom rade bol vulgárny. Nadávanie nevyrieši šlamastiku, v akej sa náš štát nachádza. Odpustí na krátky moment paru, ale nervy sa budú stupňovať, lebo základ problému (vláda diletantov) ešte nejaký čas zostane.

V druhom rade bol príliš živelný a jednorázový. Všetky dôležité protesty u nás boli vedené tak, že mali predpripravené politické štruktúry, do ktorých sa postupne pretransformovali. Či si vezmete rok 1989 alebo nedávne protesty Slušného Slovenska. Po každom z týchto sa ich vodcovia „ocitli“ uprostred politiky a náhoda to rozhodne nebola.

V treťom rade to nebol protest, ale viac-menej štandardná futbalová bitka. Pár svetlíc, pár zranených a trochu studenej vody. Ako vyzerajú skutočne násilné protesty sme mohli vidieť v Paríži, v Katalánsku či nedávno v USA. Molotov koktejly, zničené obchody, prevrátené a horiace autá, tvrdý zásah polície.

Prejdite si zahraničné médiá, od rakúskych až po svetové agentúry, o proteste ani zmienka. V nemeckých médiách akurát riešia, že Kollár poslal poslancov po vodu na záchody.

Z každého pohľadu zbytočná akcia, aj keď priniesla predsa len jedno ovocie – príznačné prerieknutie premiéra. Ten protestujúcich komentoval slovami, že si len zbytočne svojim konaním predlžujú väzbu. Doteraz som bol v tom, že sme v pandémii či karanténe. Premiér keď nechce, aj pravdu povie. Stále viac a viac to smeruje k uväzneniu občanov.

Za organizáciou protestov je s veľkou pravdepodobnosťou ĽSNS a týmto opäť potvrdila, že pracuje proti Slovensku. Po takomto proteste si totiž každý ďalší organizátor dobre rozmyslí, či dá niečo dokopy. Tých pár futbalových fanúšikov to rozchodí, sú na to zvyknutí. Vo výsledku nikto veľmi nestratil, ani polícia ani demonštranti. Výsledok na spoločnosť je ale jasný, odradiť od demoštrovania proti neschopnej vláde za každú cenu. Otázka je, odkiaľ prišlo toto zadanie. Či od Matoviča alebo od iného zdroja. Kto najviac kričí, že sa bije za národ, ho s veľkou pravdepodobnosťou aj najviac potápa.

Priority premiéra

Po tom, ako na rokovaní v Bruseli vyrobil náš premiér trapas ako svet, sa vrátil na Slovensku a na letisku dal krátku tlačovku. Viete čím ju začal? Nie tým, čo vybavil, nie tým, o čom vážnom rokoval so svetovými predstaviteľmi. Začal tým, ako jeho eseročku, ehm mikrostranu, prijali do nejakej frakcie v rámci europarlamentu. To je tak podstatná vec pre súčasné Slovensko, že si ani neviem predstaviť, ako sme bez nej doteraz mohli fungovať.

Rovnako si neviem predstaviť, ako vás bez jazykových znalostí ani len nepozvú na pohovor do trochu lepšieho zamestnania, ale ľudia vo voľbách sú schopní zvoliť si niekoho, kto nevie jazyky ani nemá zahranično-politické skúsenosti. Vo svete, kedy sa mnohé v našom štáte odvíja od zahraničnej politiky, EÚ a svetových mocností je takáto neznalosť doslova politická invalidita.

Kto všetko sa ešte musí ozvať, že s ním jeho rezort alebo vláda nekomunikuje?

Zoznam tých, ktorých vláda alebo ministerstvá ignorujú sa rozširuje každý týždeň. Odbory, priemysel, potravinári, jednotliví odborníci a najnovšie aj Slovenská komora lekárov. To nie je nejaký súkromný zväz. Je to organizácia, ktorá je zriadená na základe zákona a každý lekár je povinne jej členom. Táto organizácia zvolala mimoriadnu tlačovku, na ktorej sme sa dozvedeli, že ministerstvo s ňou nerokovalo od apríla. V prebiehajúcom mimoriadnom stave, v pandémií.

Tento jediný samotný fakt, že vláda a jej úradníci nekomunikujú s odborníkmi, zväzmi a profesnými organizáciami by v štandardnom štáte bohato stačil na jej okamžité odvolanie. Vláda je sluha občanov a toto si nesmie dovoliť za žiadnych okolností. Žiadnych.

Plošné testovanie a vydieranie

Premiér prišiel s extrémnym nápadom pretestovať celé obyvateľstvo. Extrémnym preto, lebo nie sme Čína a nemáme jej kapacity. Extrémnym aj preto, že nie sme ani bohaté Luxembursko, ktoré má maličký počet obyvateľov a vedelo to uskutočniť ľahšie.

Postupne sa začalo objavovať čoraz viac pochybností. Najprv fakt, že o zámere nebola oboznámená prezidentka. V príprave je zahrnuté nasadenie armády a ona ako jej vrchná veliteľka sa o tom nedozvedela včas.

Ďalšiu pochybnosť vytvára pokútny tender na nákup testov. Štát ich nenakúpil priamo u výrobcu, ale u nejakej trnavskej firmy. Teda u prostredníka, cez zbytočný medzikus. Tieto pochybnosti zachádujú aj ďalej a práve kvôli nim sa chystajú žaloby. A radšej ani nejdem spomínať, že podobné testy mali byť podľa premiéra pôvodne „hodené do Dunaja“.

Tretí a najzávažnejší problém je, že premiér začal vydierať občanov vlastného štátu tým, že kto sa bude priečiť testovaniu, dostane len základnú zdravotnú starostlivosť. Vydierať občanov takýmto spôsobom je to najnechutnejšie, čo som v politike u nás doteraz videl. Podobne nechutné, ako keď minister zdravotníctva na tlačovke povie, že znovu dá zdravotníkom odmeny, pričom im doteraz dlží tie z prvej vlny. Oboje podľa mňa zakladá oprávnenie použiť Ústavu, konkrétne inštitút občianskej neposlušnosti, pretože naša vláda začala aktívne rozoberať ústavný a zákonný poriadok nášho štátu.

Zahraničná orientácia Slovenskej republiky

Z doterajšieho jednania nášho ministra zahraničných vecí je zrejmé, koho záujmom slúži. Tento týždeň prebehla médiami stručná informácia, že Slovensko vymení svojich veľvyslancov v nasledovných štátoch: Česko, USA, Veľká Británia a Rusko. Preskupovanie pešiakov na šachovnici nám napovedá, akým smerom je orientovaný náš minister. Stačí si totiž pozrieť mená nových veľvyslancov, ich životopis a doterajšiu kariéru. Do Ruska posielame človeka, ktorý bol predtým v Británií, do Británie ide militarista Ondrejcsák a do Prahy ide Káčer, ktorý bol predtým v USA. Os USA-Británia z toho doslova trčí.

Výzva na okrúhly stôl

Zo Smeru sa objavila výzva, aby si politici konečne sadli uz okrúhly stôl a začali spolu riešiť skutočné problémy nášho štátu. Nie interrupcie, zákaz kosákov a kladív, ale pomoc. Bez ohľadu na stranícke tričko alebo ideologické názory. Terajšej koalícii v tom bráni najmä fakt, že opozíciu vyhlásili za mafiu a absolútne zlo. Keby si s nimi sadli za stôl, popreli by samých seba. Na druhej strane by ale bolo dobré vysvetliť ich voličom, že touto pandémiou a následným ekonomickým rozvratom sa definitívne skončili všetky politické roztržky, resp. stratili akýkoľvek zmysel. Oni nemali zmysel nikdy a doteraz nás brzdili len mierne, loď napriek nim nejako plávala. Teraz nás všetkých vyslovene poškodzujú. Toto konanie politikov musí skončiť. Buď sa zjednotíme alebo padne každý vo vlastnom zákope. Politici to ale za nás neurobia, donútiť ich môžeme len my, občania.

Vážna situácia v USA

Voľby sú predo dvermi a otázka už nestojí, či budú krvavé, ale ako krvavé budú. Pre začiatok ale musím povedať, že žiadnemu štátu, ani Amerike neželám krvavé udalosti. Absolútne odmietam násilné riešenia, nech sa jedná o akúkoľvek krajinu. Ale sledujem rozkol tamojšej spoločnosti aj rôzne domobrany, ktoré sa začali ozbrojovať a chystajú sa na vlastnú päsť strážiť volebné miestnosti. Keď sa pozriem na štatistku predaja zbraní v USA, prudko tam vzrástol ich predaj v černošskej komunite. Stačilo tiež vidieť zábery miest, kde sa po rabovačkách Black Lives Matter a Antifa miestni ozbrojili až po uši a hliadkovali vo svojich uliciach. Keď k tomu pripočítam, že takmer každý týždeň tam zastrelia buď černocha alebo policajta, čo vyvoláva vždy novú vlnu násilností, tak je predostrené na dokonalú búrku.

Pre následný vývoj udalostí v USA je úplne jedno, kto bude víťazom amerických volieb. Už tie predošlé nám ukázali, aké ťahanice boli okolo spočítavania hlasov. Situácia sa odvtedy zhoršila politicky, globálne aj ekonomicky. Teraz sa do predvolebného boja zapojili aj sociálne siete, ktoré aktívne blokujú články o korupčnom správaní Bidenovcov. Svojim spôsobom ale robia Bidenovcom medvediu službu, lebo čo je zakázané, to je žiadané. Zákazom tým informáciám robia vlastne reklamu.

Scenárov je viacero. Trump môže vyhlásiť mimoriadny stav v súvislosti s pandémiou, čo je ale málo pravdepodobné vzhľadom na jeho vlastné predstavenie, ktoré predviedol s Covid-19. Voľby môžu skončiť aj patom, kedy každá strana bude obviňovať tú druhú z podvodov a sabotáže. Tretia možnosť sú rozsiahle občianske nepokoje a opäť, vyhlásenie mimoriadneho stavu či zákazu vychádzania, ktoré predĺžia prezidentovanie Trumpa.

P.S.

Nemecký profesor Volker Faust, psychiater a neurológ, veľmi dobre popísal tandem moci a narcizmu. Tieto dve veci sa najmä v politike často dopĺňajú a v vzájomne stupňujú. Mocibažnosť v kombinácii s narcistickou poruchou vedie k špirále, z ktorej sa prakticky nedá dostať, často vedie k tzv. narcistickej zúrivosti.

Riešenie tohoto problému medzi politikmi vidím v participatívnosti riadenia. Na rozhodovaní by sa mali zúčastňovať nielen politici, ale v širokom konsenze aj verejný a súkromný sektor. Čiže občania, zväzy, podnikatelia a ďalšie organizácie. Inak si viem ťažko predstaviť odstávku mocibažného narcisa, ktorý sa točí vo svojej nekonečnej špirále potešenia z moci a zároveň strachu jej straty.

Slovenská vláda zatiaľ robí všetko naopak. Hystericky sa háda, obviňuje všetkých naokolo, ignoruje hlas ľudí aj odborníkov a chce zveriť kolektívne rozhodovanie vlády o zatváraní štátu do rúk jedinej osoby – hlavného hygienika.

Nastal čas presunúť sa od zastupiteľskej demokracie, ktorá evidentne zlyháva, k demokracii priamej. Isteže nie naraz a skokovo, ale práve postupným zavádzaním spoločného riadenia. Najprv v obciach a krajoch, neskôr v eurofondoch a na národnej úrovni.

Foto: Markus Spiske z Pexels