Pozrel a vypočul som si celú jej tlačovku, nielen titulky v novinách, podľa ktorých bombasticky našla pár odmien.
Súhlasím s ňou, že odmeny v štátnej správe sú zvrhlosť. Išiel by som ale ďalej, zvrhlosťou sú nielen pred odchodom vlády, zvrhlosťou sú kedykoľvek a akékoľvek. Nech sú v súkromnom sektore áno, v štátnom nie. Druhá vec je, že toto ale robia všetci, všetky vlády to doteraz robili. Aj tie pekné, lebo aj tie majú vo svojich radoch škodnú. Škodná sa skrátka nájde všade, v tomto prípade to bol Raši. Tento jav sa ale tlačovkami ani investigatívnymi novinármi neodstráni.
K ostatnej časti jej tlačovky – veľmi sa tam oháňala tým, že bude dôrazne žiadať EÚ, aby predĺžila lehoty. Kope do otvorených dverí, EÚ totiž už všetkým štátom povolila predĺženie lehôt. Ďalší problém je, že o tých fondoch ešte ani len nerokovala. Európska politika v podaní novej vlády = nula. Hrabú sa na domácom piesočku. Na tieto procesy sú lehoty, ten proces trvá a mal sa začať okamžite, nie teraz. Presne ako v anekdote o jednom generálovi, ktorý žiadal tieň na bojovom poli, že treba vysadiť strom. Keď ho podriadený upozornil, že strom rastie 30 rokov, generál odvetil, že tak to aby ste si s tým sadením švihli. Remišová si nešvihla, namiesto toho stráca čas hľadaním 2 bubákov, vytĺka politiku a nerieši podstatu, fondy pre viac ako len 2 ľudí. Tomu sa hovorí priority tejto vlády… Vlastne, presne kopírujú chovanie EÚ, najprv riešim suseda, ktorý šíri klebety o mojom horiacom dome, až potom ho budem hasiť.
Keď hovorí, že nečerpanie fondov je pre nás nevýhodné a škoda, tak s ňou ale úplne nesúhlasím. Eurofondy nie sú zlaté teľa, aby sme na nich viseli a spoliehali sa len na ne. Musíme hľadať naše vlastné zdroje a cesty, nemôžme sa stále vo všetkom spoliehať na niekoho druhého. Presne tak, ako by sme nemali visieť len na Rusku alebo len na USA či Číne. Matovič povedal, že bude žobrať o eurofondy (citoval som doslova). Povedal aj horšie veci, napr.: „…viac-menej sme odkázaní na to, na čom sa dohodneme v rámci európskeho spoločenstva. Záleží to od dobrej vôle bohatších štátov…“ Čiže rezignoval na samostatnú slovenskú politiku a bude tíško čakať na chodbe ako Beneš v Mníchove, kým sa veľmoci rozhodnú a hodia nám kostičku. Takto nás zastupuje. Alebo jednoducho nemá kapacitu riadiť tento štát a byť na správnych miestach v správnom čase. Mrhá drahocenný čas fotením svojich nôh a vysedávaním na miestach, na ktorých majú sedieť odborníci. Tí odborníci, ktorými sa terajšia vládna koalícia toľko oháňala pred voľbami. Dnes ich potrebujeme viac, než kedykoľvek predtým.
Remišovej tlačovka má aj druhú rovinu – mediálnu. Novinári z nej vybrali len pasáž o Rašiho odmenách. Nikto z nich sa neopýtal na tie blbosti o eurofondoch, ktoré tam povedala. Nikto z novinárov ju nekritizuje, že začali s rokovaniami s EÚ príliš neskoro. Nikto z nich politikov nekonfrontuje s realitou. Kto by aj, tá mládež z redakcie aktuality.sk? Novinári teda aktívne pomáhajú v politikárčení, nadbiehajú politikom, bombastické titulky sú pre nich viac, ako podstata problému. Žiadni strážcovia demokracie. Presne ako keď sa nám vrátilo Gabčíkovo, ktoré sme ani nikdy nemali stratiť. Všetci riešili len odmenu advokáta. Nie kto si ho dovolil predať. Pekne to ukazuje, na koho pracujú novinári a na koho politici, ktorí to Gabčíkovo vrátili späť nám všetkým, teda štátu.
Foto: SITA/Marek Mrviš