Koho všetkého ešte pustíme do škôl?

Po novinároch sa do škôl tlačia už aj reklamné a mediálne agentúry. Ako inak, robia to pod zdanlivo ušľachtilými cieľmi a pod rúškom vzdelávania.

Mediálna agentúra Fact Media s.r.o., ktorá na Slovensku organizuje súťaž Social Awards Slovakia, sa dala do spolupráce s influencermi a novinármi a chce spolu s nimi viesť na školách mediálnu aj sexuálnu osvetu cez debaty s mladými. Tvár projektu nazvaného SOWA Tour a moderátorka relácie Silná zostava na RTVS – Veronika Cifrová Ostrhoňová to pomenovala už v krátkom predstavení – jej poslucháči sú cieľovka. Nie študenti alebo žiaci, ale cieľovka.

Pochopiteľne, že to takto berie, veď ona sama je influencerka. Pod týmto označením sa skrýva osoba, najčastejšie bloger, ktorý za finančnú odmenu publikuje dobre maskovanú, ale aj otvorene priznanú reklamu. Teda chodiaci billboard, ktorý predáva svoje meno rôznym značkám alebo myšlienkam. Je to dnes už bežný reklamný kanál zameraný hlavne na mladú generáciu.

Influencerom som býval aj ja za čias, keď som viedol pomerne úspešný foodblog (2008 – 2020). Reklamu som napriek tomu nikdy nerobil takto otvorene a adresne. Miesto toho som prenajal reklamný priestor týždenníku Trend na svojej stránke. Za pár stovák a za istých podmienok (žiadna reklama na sáčkové polievky a pod.). Ponuky na prezentácie produktov či preberanie PR článkov som odmietal počas celého publikovania. Keď sa  blogerská móda zvrhla na čistú reklamu, svoj projekt som radšej ukončil. Mám len jedno meno a nie je na predaj. Pre toto všetko viem, kto je influencer. Je o biznise, cieľovkách, analýzach návštevnosti, o namotávaní a pestovaní si zákazníkov v prospech niekoho iného.

Ďalším problémom je, kto bude v rámci projektu hovoriť deťom o mediálnych a sexuálnych témach. Hanzelová, ktorá sa hrala na advokátku pedofilov? Alebo Tódová, ktorá pravidelne vyťahuje informácie zo živých spisov a prebiehajúcich trestných konaní? Alebo stand-up komik v ženských šatách?

Škola je miesto, kde majú deti vidieť ideál. Realitu vidia denne okolo seba a vo vlastnom živote. Pokrytectvo, násilie, rozvody atď. Škola nemá za úlohu ukazovať to, čo deti beztak vidia. Má popri vzdelávaní aj vychovávať. Vychovávať k ideálom, ku ktorým sa ako spoločnosť chceme priblížiť.

Považujem ako učiteľ aj ako bývalý influencer za nehorázne, aby reklamné agentúry dostávali priestor na školách. Ostrihoňová si pomýlila svoj instagram s cieľovkami so vzdelávaním a výchovou. A ide deťom servírovať v podstate reklamu. Je to ako by ste do školy pozvali dílera drog, aby svojim klientom porozprával o tom, ako to dobre fičí. Nie, toto prirovnanie nie je pritiahnuté za vlasy. Influenceri servírujú reklamu a tlačia jej do detí, čo sa do nich zmestí (no aj do ostatných užívateľov internetu). Pustiť ich ešte aj do škôl je čistá nehoráznosť.

Rovnako sa treba opýtať aj vyššie, ako je možné, že im bol umožnený vstup na školy. Teda ministerstva. A opýtať by sme sa mali aj rodičov, či sa im páči, že reklamu im budú tlačiť do hláv ešte aj v škole. Či sú to práve títo ľudia, ktorí by mali ovplyvňovať ich deti.

P.S.

Pozrite si partnerov mediálnej agentúry, resp. aj samotnú mediálnu agentúru Fakt Media s.r.o. Vlastní ju Štefan Šperka. V minulosti pracoval ako bulvárny novinár, vedúci oddelenia šoubizu v denníku Nový čas, neskôr aj v denníku Plus Jeden Deň. Nepochybne je to profesne skúsený človek. Marketér. Niekto, kto vie pracovať s informáciami a používať ich pre svoj účel. Je však bulvár morálny? Má mať právo kázať deťom v školách?

Foto: George Milton z Pexels

 

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

2 komentáre k “Koho všetkého ešte pustíme do škôl?”

  1. Najpv veľká vďaka ti za tvoje články a aj komentáre inde. Oceňujem, že sú vždy veľmi vecné a podnetné, vidno z nich pevné zásady, čo mi je blízke.
    Dodnes si pamätám, ako pred 89 na ZŠ prišiel do triedy riaditeľ uprostred hodiny matematiky a povedal nám, že máme ísť všetci do spoločenskej miestnosti, kde už boli ostatné triedy 2. stupňa. Z pódia sa nám prihovárala učiteľka z našeho mesta, ktorá sa zúčastnila medzinárodného tábora v soviestkej Alma-Ate a opisovala, aké je to v ZSSR nádherné. Už vtedy som cítil z toho propagandu s jasným zámerom…
    Keďže som tiež určitý čas pôsobil v školstve viem, že väčšina riaditeľov, učiteľov iba privíta aktivity toho druhu, o ktorých sa zmieňuješ vyššie, bez nejakého kritického myslenia. Ak sú navyše na ministerstve školstva súčasné kádre, bohužiaľ tažko ovplyvníme prienik takýchto aktivistov do školského prostredia.
    Jedinú cestu vidím v tom, že treba rovnakou alebo podobnou formou, spotredkovávať deťom aj iné informácie. Už dlhšie nosím v hlave jeden nápad, ktorý ale potrebuje rozpracovať a hlavne spojiť sa aj s inými ľuďmi podobného zmýšľania. Ak je záujem, môj email máš.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *