Preskupovanie síl na slovenskom mediálnom trhu

Zakiaľ je mediálny priestor na Slovensku vyplnený len covidom a provokujúcimi výrokmi a činmi politikov, život sa nezastavil. Práve naopak, fungujú legislatívne procesy, politici dokonca viac než inokedy a rozhodujú o ďalšom smerovaní nášho štátu. To isté sa deje na poli médií, kde nastali viditeľné posuny.

Prvou lastovičkou bol odchod Daga Daniša z aktuality.sk do postoj.sk. Dá sa povedať, že prešiel z ultraliberálneho internetového denníka do konzervatívneho. Jeho vyjadrenie k tejto životnej zmene si môžete prečítať tu a stojí za samostatný rozbor. Dnes si všimnem len pasáž o tom, čo predpovedá:

„Vidím to tak, že najbližšie roky bude prituhovať. Nielen v médiách, ale aj celospoločensky. Myslím si, že národne a konzervatívne zmýšľajúci novinári budú čoraz viac ohrozeným druhom, preto by mali spájať sily. Predpokladám, že o tri-štyri roky mi budú bývalí aj aktuálni kolegovia v tejto veci rozumieť viac ako dnes.“

Druhá udalosť je vznik nového a veľkého konzervatívneho denníka s názvom Štandard. Má byť prístavom pre všetky konzervatívne názory a protiváhou prevážne liberálnym médiám. Mimoriadne zaujímavé na ňom je to, kto ho vlastní. Jediným majiteľom tohoto média je režisér a producent Peter Núñez. Tento človek doteraz pracoval v prevážnej miere na liberálne orientovaných reláciách a projektoch, len nedávno to začal hrať na „národnú nôtu“ (Zem spieva, Najväčší Slovák).

V tomto novom denníku som zahliadol napríklad text politológa a analytika Baránika, ktorý sa dá zaradiť medzi konzervatívnejších, ale momentálne rieši najviac vlastnú osobnú tragédiu a hnev (oboje sú zlý radcovia). Aj preto sa obávam, že podobné projekty sú zamerané nie nato, aby podporili konzervativizmus alebo vyváženie spoločenskej debaty. Skôr chcú upratať schopné kádre pred tým, čo sa bude diať v budúcnosti.

Myslím si, že veci sa majú presne opačne, ako ich líči Daniš. Na odpis pôjdu liberálne médiá, logicky sa tým posilnia tie konzervatívne. Tieto hlasy treba podchytiť vopred a patrične zastrešiť. U niektorých na to využijú hnev, u iných naivitu. V každom prípade by som sa netešil vopred a bol radšej mimoriadne opatrný, keď sa dejú takéto preskupenia. To isté bolo možné sledovať, keď vznikol Denník N. Dnes vidíme, akým cieľom poslúžil a aký typ informácií šíri. Jedno malé médium sa presadilo nielen na mediálnom trhu, ale podarilo sa mu šíriť svoje myšlienky aj v školách. Agitácia u novinárov je ťažký profesný hriech, agitácia v školách je hriech priam smrteľný.

Je tu obrovský hlad po vyrovnaní debaty a zbavenie sa jednofarebných médií. Tento hlad aj hnev sú obrovským rizikom pre vznik médií, ktoré sa ako konzervatívne budú len tváriť, no v skutočnosti ich bude riadiť rovnaká ruka, ako tie liberálne. Čo je príznačnejšie ako fakt, že nové médium vlastní režisér?

Nech už je to tak alebo onak, podstatné je nedeliť sa na konzervy a slniečka. Ak sa necháme takto ďalej deliť politikmi a médiami, potom nám budú aj naďalej panovať. Páči sa vám, ako nám panujú?