Zakiaľ je mediálny priestor na Slovensku vyplnený len covidom a provokujúcimi výrokmi a činmi politikov, život sa nezastavil. Práve naopak, fungujú legislatívne procesy, politici dokonca viac než inokedy a rozhodujú o ďalšom smerovaní nášho štátu. To isté sa deje na poli médií, kde nastali viditeľné posuny.
Prvou lastovičkou bol odchod Daga Daniša z aktuality.sk do postoj.sk. Dá sa povedať, že prešiel z ultraliberálneho internetového denníka do konzervatívneho. Jeho vyjadrenie k tejto životnej zmene si môžete prečítať tu a stojí za samostatný rozbor. Dnes si všimnem len pasáž o tom, čo predpovedá:
„Vidím to tak, že najbližšie roky bude prituhovať. Nielen v médiách, ale aj celospoločensky. Myslím si, že národne a konzervatívne zmýšľajúci novinári budú čoraz viac ohrozeným druhom, preto by mali spájať sily. Predpokladám, že o tri-štyri roky mi budú bývalí aj aktuálni kolegovia v tejto veci rozumieť viac ako dnes.“
Druhá udalosť je vznik nového a veľkého konzervatívneho denníka s názvom Štandard. Má byť prístavom pre všetky konzervatívne názory a protiváhou prevážne liberálnym médiám. Mimoriadne zaujímavé na ňom je to, kto ho vlastní. Jediným majiteľom tohoto média je režisér a producent Peter Núñez. Tento človek doteraz pracoval v prevážnej miere na liberálne orientovaných reláciách a projektoch, len nedávno to začal hrať na „národnú nôtu“ (Zem spieva, Najväčší Slovák).
V tomto novom denníku som zahliadol napríklad text politológa a analytika Baránika, ktorý sa dá zaradiť medzi konzervatívnejších, ale momentálne rieši najviac vlastnú osobnú tragédiu a hnev (oboje sú zlý radcovia). Aj preto sa obávam, že podobné projekty sú zamerané nie nato, aby podporili konzervativizmus alebo vyváženie spoločenskej debaty. Skôr chcú upratať schopné kádre pred tým, čo sa bude diať v budúcnosti.
Myslím si, že veci sa majú presne opačne, ako ich líči Daniš. Na odpis pôjdu liberálne médiá, logicky sa tým posilnia tie konzervatívne. Tieto hlasy treba podchytiť vopred a patrične zastrešiť. U niektorých na to využijú hnev, u iných naivitu. V každom prípade by som sa netešil vopred a bol radšej mimoriadne opatrný, keď sa dejú takéto preskupenia. To isté bolo možné sledovať, keď vznikol Denník N. Dnes vidíme, akým cieľom poslúžil a aký typ informácií šíri. Jedno malé médium sa presadilo nielen na mediálnom trhu, ale podarilo sa mu šíriť svoje myšlienky aj v školách. Agitácia u novinárov je ťažký profesný hriech, agitácia v školách je hriech priam smrteľný.
Je tu obrovský hlad po vyrovnaní debaty a zbavenie sa jednofarebných médií. Tento hlad aj hnev sú obrovským rizikom pre vznik médií, ktoré sa ako konzervatívne budú len tváriť, no v skutočnosti ich bude riadiť rovnaká ruka, ako tie liberálne. Čo je príznačnejšie ako fakt, že nové médium vlastní režisér?
Nech už je to tak alebo onak, podstatné je nedeliť sa na konzervy a slniečka. Ak sa necháme takto ďalej deliť politikmi a médiami, potom nám budú aj naďalej panovať. Páči sa vám, ako nám panujú?
ten nový „konzervatívny“ denník Štandard. Dám svoj postreh z článku Vladimíra Palka To šialenstvo treba zastaviť.
Citát :
– Nevyčítam ľuďom, ktorí brali celoplošné testovanie ako nevyhnutnosť, ktorej sa treba obetavo podrobiť v záujme porážky pandémie. Naopak, stál som s nimi hodiny v rade a oceňujem ich obetavosť. Ale zhora im nehovorili pravdu, čím tú obetavosť obyčajných ľudí zneužili. –
– Patril som k tomu miliónu-dvom ľudí, ktorí sa zúčastnili na testovaní preto, aby sa v pondelok dostali do roboty, mohli živiť rodinu a neostali zavretí doma v karanténe. –
To vážne je Palko tak odkázaný, že si nemohol zobrať neplatené voľno? Toto je jasný postoj neohrozeného bojovníka za konzervatívne, kresťanské hodnoty? On žije z 800€, platí z toho hypotéku a preto musel ísť? Tie hodnoty sú krútiť sa ako had a čakať ako sa veci vyvinú a potom, keď už prebehne konkurz na nové (staronové) tváre do politiky, potom sa jasne vyhraniť, ukázať charakter…
Pri 3. a 4. kole testovania bude písať čo?
https://dennikstandard.sk/694/to-sialenstvo-treba-zastavit/
On tam išiel, aby na neho nemohli ukazovať, čo je v zásade pomýlené. Ak niečo kritizujem a mám možnosť sa tomu vyhnúť, tak sa tomu vyhnem. Ak nemám možnosť, idem v rámci toho, čo si môžem dovoliť.
Kde-kto sa teraz bude hrať na robotníka alebo pracujúcu chudobu.
Ale pozrime sa, Daniš už cez svoj najnovší článok ohlasuje koniec liberalizmu https://www.postoj.sk/65772/co-sa-to-stalo-s-novembrom-a-s-koncom-dejin