Kde a ako hľadať informácie

Keď neustále hovorím, že nemôžete chodiť po kvalitné informácie do médii, ktoré vlastnia milionári, veľmi často dostávam otázku, kde ich hľadať. Rozhodol som sa teda spísať aspoň zopár pravidiel, ktoré ako vyštudovaný novinár aj človek z IT branže používam pri dohľadávaní zdrojov.

Predvýber a zámer zdroja

Prvotný výber informácií si robím na bežných spravodajských portáloch či tlačových agentúrach. Tam nejde celkom o správu samotnú, ako skôr o fakt, kto so správou vyrukoval ako prvý. Vo väčšine prípadov je to zároveň signál, odkiaľ vietor fúka. Kto sa snaží fúkať do ohníčka a vyrobiť z neho zničujúci požiar. Všímam si autora textu, vlastníka média, v akom danú správu čítam a štýl textu, akým je napísaný.

Štýl článku

Ak hovorím o štýle článku, tak myslím napríklad, keď autor uvedie v úvode, že nechce kritizovať, ale celý zvyšok textu je plnotučná nefalšovaná kritika. Akože super chalan je to, ale viete, urobil toto, urobil hento. Alebo povie: Nechcem kritizovať, ale…“ Keď autor v texte poprie vlastné vyhlásenia, vždy mi to smrdí. Sú aj texty, kde sa autor snaží zalíškať čitateľovi, či naopak, len naoko pokritizovať. Prípadne článok postaví na množstve externých odkazov na rôzne inštitúcie či štúdie. Toto sa niekedy robí so zámerom vzbudiť hodnovernosť informácie. Vtedy spozorniem tiež, lebo často sa tým len maskuje v podstate primitívny informačný útok na nejakú osobu alebo jav.

Vždy ísť ku prameňu informácie

V prípade, že článok popisuje vyjadrenie nejakého politika alebo inštitúcie a sprevádza to bombastický titulok, snažím sa dohľadať tlačovú konferenciu, na ktorej mal danú vec povedať. Napríklad tu. Novinári nemajú na nič čas a tiež majú zručnosť urobiť len výcuc informácií. Aj oni sú len ľudia. Ak im niekto pošle predžutý materiál alebo tlačové vyhlásenie, je pohodlnejšie ho pustiť von len tak, bez hlbšieho overovania. Keď im to ušetrí čas, tak prečo by to neurobili? Ak tam je náhodou nejaká zamaskovaná informačná mína, nemusia si ju všimnúť, ale svojou nevedomosťou pomôžu ju šíriť ďalej. To hovorím ako vyštudovaný novinár s praxou.
Výsledok je potom polovičatá informácia, v ktorej sa stratí podstata. Namiesto toho si radšej pustím tlačovú konferenciu a vypočujem si daného politika celého. Všetko, čo povedal. Ak niečo povedal Sebastian Kurz, pozriem si to priamo na webstánke jeho úradu. Keď niečo povie Matovič, pozriem si priamo jeho tlačovku alebo danú reláciu v archíve. Začiatok si pozriem aj na videu, aby som videl reč tela s mimikou, potom už stačí počúvať cez slúchadlá popri inej práci. Áno, dokážem robiť dve veci naraz. Takýmto spôsobom nestrácam čas a prijímam informácie priamo od zdroja. Nie predžutý tendenčný materiál, ktorý mi naservíruje novinár s autocenzúrou z média, ktoré vlastní milionár.

Keď ide o správy so zahraničia, snažím sa ich pozrieť v pôvodnom znení. Ovládam plynulo angličtinu aj nemčinu, zorientujem sa aj v ruštine a maďarčine. To mi umožňuje prečítať si napríklad o rakúskej politike priamo na rakúskych portáloch. Alebo si prečítať v zahraničnej tlači o Slovensku.

Nikdy nie emócie

Neriešim, či má daný človek na tvári bradavicu, či je tučný alebo mi je nesympatický. Riešim, aký jav zosobňuje, čo urobil a prečo to urobil. Panáčikovia sa v hre menom politika môžu meniť, podstatné je, aké dejové línie zosobňujú. Ak nevidím ten dej, je mi moja emócia k politikovi nanič. Keď sa odosobníte od politiky, možno zistíte, že máte aj viac času, lebo ho nemíňate zbytočným nadávaním na sociálnych sieťach. Nadávaním, ktoré nikdy nič nezmenilo a nikdy nič ani nezmení.

Toto má aj druhú rovinu – politikov netreba milovať či nenávidieť, politikov kontrolujeme. Každého. Aj toho, ktorého sme volili. Emócie nepatria ani médiám. Pre dobré rozhodnutia nie je správne mať jedny obľúbené noviny a po všetky informácie chodiť len tam. Ani v živote či podnikaní nikdy nestavíte všetok majetok na jedinú kartu, ale rozkladáte riziko. Zisťujete si veci z viacerých zdrojov. Prečo to dnes nerobia ľudia aj s informáciami? Možno niektorí odpovedia, že sledujú viac zdrojov. Ale čo ak sú tieto súčasťou siete, ktorá si kope medzi sebou jednu a tú istú loptu? Nebudete mať rozhľad, nebudete vidieť celý obraz. Preto si prečítam ako Denník N, tak aj Pravdu, rovnako tak Hlavné správy či inú alternatívu. Ale konečný úsudok si spravím sám. Nie za mňa analytik alebo novinár. Ja mám posledné slovo vo vlastnej hlave.

Pamäť

Toto je asi najpodstatnejšia časť analytickej práce. Musíte mať načítané a napočúvané. Ak to nemáte vo vlastnej hlave, neviete, že niečo vôbec existuje a nepomôže vám ani strýco Google. Počítače v tomto ale vedia pomocť, pretože podstatné veci si človek môže ukladať do útržkov. Ale aj napriek tomu sú informácie najbezpečnejšie vždy vo vašej hlave. Tam nepodliehajú havárii pevného disku, odcudzeniu laptopu či vírusom.

Kde na to vziať čas a kapacitu?

Teraz isto príde doplňujúca otázka, kde na toto všetko rešeršovanie zobrať čas a energiu. Je fajn, ak vás to baví, to je plus. Ale bez ohľadu nato, či áno alebo nie, informácie treba prijímať, pretože všetko čo viete, pracuje pre váš úžitok a všetko čo neviete pracuje pre toho, kto vie od vás viac. Od kvalitných informácií závisí, či zajtra urobíte zlé rozhodnutie, ktoré bude ovplyvňovať váš život ďalších 20-30 rokov.

Mnoho bežných konzumetov správ si vyberie tú ľahšiu možnosť – predžuté správy. Potom sa čudujú, keď ich čítaný komentátor zmení obratom názor bez vysvetlenia. Prípadne to nejako obkecá a oni sa s odpoveďou uspokoja, lebo sa im skrátka nechce dohľadávať ďalej. Alebo si to jednoducho len nepamätajú. Tu je skrytá celá vada nesprávneho výberu informácií či lenivosti. Áno, aj ja mám tak isto obmedzený čas a kapacitu na príjem správ. Nevisím na nich každý deň. Nemám ani smartphone, cez ktorý by som každú hodinu hltal všetko, čo kto štekne. Nečítam bulvár ani otvorené nezmysly. Túto zručnosť si viete vybudovať aj vy, len musíte chcieť si ju pestovať. Ak viem, že bulvár sa živí na nešťastí iných, je to parazit. Nevidím jeden jediný rozumný dôvod, prečo by som ho mal živiť aj ja.

Na záver posledná zásada – ku každej jednej informácii pristupujem v karanténnom režime. Veľmi často danú informáciu treba nechať v pokoji vykvasiť, aby sa ukázala jej podstata. Často potom sama zapadne na správne miesto vášho puzzle. Alebo sa vám stane, že pôvodne negatívna informácia sa neskôr ukáže ako pozitívna a naopak. Odstup je zdravý aj na nervy a liek na zbytočné prudké zavzdušnenie.

Keď píšem „ku každej jednej“, tým myslím aj tento text. Akýkoľvek text, od priateľa, od obľúbeného politika (čo je oxymoron ako remeň) alebo od inej mienkotvornej osoby. Každý názor je subjektívny a treba ho preveriť.

Podstatné je to, čo aj pri dokazovaní na súde – aký je zámer osoby, ktorá informuje. Aj aké je ovocie jeho práce, aký je jeho životopis. Či konštruktívne kritizuje alebo len ničí. V tomto jedinom má Matovič totiž absolútnu pravdu – po ovocí poznáte ho.

Foto: od Kaboompics .com z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *