Matovičov blackout, koaličná podpisová akcia, oslobodenie Bratislavy aj zmeny po pandémií.
Žiaden blackout (a ani shutdown)
Matovičov bľakot, teda inak zvaný blackout, odsúdil hádam každý odborník v tomto štáte. Na to to bolo dobré. Že sme zistili, koľko príčetných ľudí v našom štáte ešte zostalo. Ozvali sa rôzni analytici, ozvala sa potravinárska komora, bezpečnostný stratégovia, akademici atď. Svojim dielom k odmietnutiu prispel dokonca aj Sulík.
Nakoniec však presadil mäkšiu verziu, zákaz cestovania a návštev počas Veľkonočných sviatkov. Konečne môžem napísať, že Matovič vie urobiť aj normálnu tlačovku s rozumnými argumentami. Opatrenie je rozumné, nemám s ním problém. Ukázal konečne aj to, že vie prizvať odborníkov, ktorí majú iný názor (lekár, ktorý doporučuje nosiť rúška iba pri medziľudskom kontakte, nie na uliciach, v lese a pod.). Rozumné boli aj otázky novinárov. Jediné, čo ma vyrušilo, bol slovník – opatrenie bude predtestom na silnejšie a tvrdšie (čiže ten jeho spomínaný blackout).
Matoviča tu pomerne často kritizujem, tak na vyváženie poviem aj to, v čom je podľa mňa dobrý. Každá pracovná skupina alebo kolektív vo výrobnej sfére má nasledovné pozície:
- riaditeľ (niekto musí riadiť a koordinovať)
- inžinier (konštuktér, ktorý to vymyslí, prípadne prevedie nápady riaditeľa do reality)
- robotník (ktorý vyrobí danú súčiastku podľa zadania inžiniera a riaditeľa)
- obchodník (ktorý tú súčiastku predá)
- kvalitár (ktorý neustále spochybňuje prácu inžiniera aj robotníka, teda kritik)
Matovič je práve výborný kvalitár, kritik. Možno trochu teatrálny, ale to vyčítajú napríklad aj Blahovi (bulvarizácia politiky podľa mňa nie je v poriadku). Napriek tomu mal v parlamente svoje miesto práve ako kritik. V každom pracovnom kolektíve by ale každý mal vedieť, na čo má schopnosti, čo vie najlepšie a presne to aj robiť. Tu sa kvalitár ocitol na mieste riaditeľa. Zvyk z 10-ročného pôsobenia na pozícii kritika mu teraz zväzuje ruky. A deje sa to v čase, kedy to nie je k úžitku nášho štátu. Sem smeruje moja častá výhrada.
Nie je pandémia ako pandémia
Pred 9-timi rokmi som si prečítal v mainstreame, že svet má hrôzu pred pandémiou obezity. Tá ohrozuje najviac deti, ktoré inak požívajú zvýšenú ochranu, aj právnu, aj spoločenskú. Preto nerozumiem, že žiadna vláda doteraz nekonala, v školských bufetoch sa naďalej predávajú hlavne sladkosti. V škole, kam chodí náš syn predávajú aj také, ktoré na obale uvádzajú, že ovplyvňujú pozornosť detí. Prečo sa to nerieši? Prečo musím na toto v školskej rade upozorniť riaditeľku, keď máme štát, ktorý vie jedným rozhodnutím vyriešiť tento problém? Globálnu pandémiu nemám riešiť ja, človek milión, na lokálnej úrovni, ak sa dá efektívnejšie vyriešiť na štátnej. A to som sa ešte nepozrel na pandémiu spojenú s rakovinou či alkoholom. Tam tiež nevidno takú masívnu aktivitu ako pri koronavíruse. Skúste si predstaviť, že by vás colníci na hraniciach odvážili, dali vám spraviť drepy a kľuky. Keby ste sa zadýchali, poslali by vás na odtučňovaciu kúru.
Často na tento argument dostanem odpoveď, že obezita nie je akútna. Nie je. Ale výsledkom je dlhodobé zníženie kvality života a dlhodobé zvýšenie nákladov na liečenie súviciach chorôb. Pričom na konci je rovnaká smrť. Nie len taká polovičná. Čiže obezitou trpíme dlhšie a stojí viac peňazí, ako akékoľvek chrípkové ochorenie.
Ďalším argumentom je, že obezita neudrie naraz. Nie, ale čo rýchlo príde, to zvykne aj rýchlo odísť. Pandémia obezity sa s nami vlečie desaťročia a stále sa zhoršuje. V poslednom čase zrýchlila, najmä u detí. U tých detí, ktoré majú mať vyššiu úroveň ochrany, ale nemajú. Obezita trvalo zaťažuje náš zdravotný systém, ktorý pre takéto pandémie nemá potom kapacitu riešiť nárazovú pandémiu chrípky. Pretože tá je komplikáciou práve u ľudí, ktorí majú 3 a viac diagnóz. 3 a viac diagnóz vyrába práve spomínaná obezita – srdcovo-cievne problémy, problémy s pohybovým aparátom, psychické problémy. Ak máme teda riešiť podstatu, riešme pandémie, ktoré tu boli skôr a majú preukázateľne horšie a dlhodobejšie dôsledky, ako jeden mediálny vírus.
Pozor na zdroje
Politici sa doťahujú, že sme klesli v nejakom rebríčku bezpečnosti. Operuje tým napríklad Blaha ale aj Matovič. Každý si ho samozrejme vykladá po svojom. Ten rebríček má ale zásadnú vadu. Zverejnil ho Deep Knowledge Group, súkromná investičná firma a nie je známa metodika, podľa ktorej by sa dali overiť jej dáta. Túto informáciu som poslal aj spomínanému poslancovi s poznámkou, že by nemal zabúdať na svoj vedecký titul. Rovnako som upozornil aj premiéra. Informáciu mimochodom zverejnil Beblavý. Ďakujem Marek, že si ma na to upozornil.
Koaličná zmluva
Po šéfoch strán nechal koaličnú dohodu podpísať Matovič aj koaličným poslancom. Našiel sa až jeden, ktorý ju odmietol podpísať. V tejto súvislosti chcem našim poslancom pripomenúť sľub, ktorý zložili len nedávno a jeho časť znie nasledovne:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.”
V záujme občanov. Toto je nadradené akýmkoľvek koaličným dohodám a je na mieste, aby sme im to my občania aj pravidelne pripomínali. Naposledy, keď som tak urobil, dostal som odpoveď jednej asistentky poslankyne, že mám vraj kontaktovať stranu, ktorú som asi volil. Upozornil som ju na jej aroganciu, pretože ja ako občan môžem kontaktovať ktoréhokoľvek poslanca, všetci ma tam zastupujú. Všetci dočasne spravujú štát aj v mojom zastúpení.
Daná asistentka má za svoju činnosť plat vo výške 2,7 násobku priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Tá je 1092 za rok 2019, čiže dokopy 2948 Euro v hrubom. Túto sumu si účtujú na faktúru na živnosť, často popri inom zamestnaní. Títo asistenti sú napriek tomu platení z našich daní a majú slúžiť verejnému záujmu a teda možno sa na ich postup sťažovať.
Je možné, že vám poslanci odpovedia podobným spôsobom. A rovnako je možné, že vás to časom odradí. Ale v momente, keď nás to ako občanov odradí, začnú poslanci nadobúdať pocit, že môžu všetko. Alebo začnú miesto nás počúvať oligarchov. Preto vecné a slušné pripomenutie je vždy na mieste. A je potom na svedomí poslanca alebo poslankyne, či si ho dovolí ignorovať.
Pre toto všetko je táto Danglárova karikatúra viac než trefná.
Podpora domáceho
Často sa spomína téma testovania, politici sa naťahujú o to, či sú čínske testy dobré alebo ich treba hodiť do Dunaja. Kde je debata o našom slovenskom výrobcovi takýchto testov? Ide o firmu DB Biotech, a.s. so sídlom v Košiciach. Od 26. februára 2020 je držiteľom medzinárodného certifikátu na výrobu testov na COVID 19. Majú takú metódu, že dokáže odhaliť prítomnosť vírusu hneď v začiatkoch. Ide o RT-PCR test, teda pvý test, ktorý doporučovala Svetová zdravotnícka organizácia.
Áno, táto firma dostala za predošlej vlády dotácie, 3 x 1,2 milióna Euro na výskum, vývoj a výrobu. Na konci tejto dotácie je aj skutočne výsledok práce – funkcný test.
Pýtam sa teda, prečo naša vláda zháňa tieto testy po všetkých čertoch diabloch, len nie doma? Pýtam sa, prečo automaticky nehľadáme ako prvé vnútorné zdroje, ktoré by pomohli zároveň slovenským firmám aj zamestnancom? Prečo národná certifikácia v stave núdze neprebieha rýchlejšie a daná firma nemá náš certifikát.
Mám vážnu obavu, že keď sa na túto firmu aj poukáže, novinári vytiahnu práve tie dotácie a začnú spoločne s mimovládkami a terajšou vládou škriekať, že to bola isto korupciaaááá. Pretože toto je atmosféra, akú pomáhali vyrábať po ostatné roky. Atmosféra strachu a nedôvery. Každý eurofond či dotácia je automaticky korupcia. Do toho stačilo už len prehlásenie Kisku, že sme mafiánsky štát a našinec skutočne začal žiť v presvedčení, že sme čierna diera. Keby sme skutočne boli čierna diera, dnes tu máme španielsky alebo taliansky scenár.
Aspoň že sme „objavili“ Chiranu v Starej Turej, ktorá dodá 300 pľúcnych ventilácii a môže vyrábať ďalšie. Vláda si pred sídlom tejto spoločnosti spravila oslavnú tlačovku. Škoda, že rovnako oslavne nepísali médiá, keď Danko otváral dcérsku spoločnosť Chirany v Moskve. Tej dcérskej spoločnosti, vďaka ktorej má Stará Turá dnes kapacitu riešiť náš domáci problém. Pretože v stave krízy aj sankcií sú práve takéto kontakty na nezaplatenie. Poučenie? Dávať si pozor, ak budú nabudúce médiá niekoho zosmiešňovať.
Doplnenie
Objavila sa informácia, že sa našiel aj iný výrobca testov. Má to byť konzorcium firiem MultiplexDX, Lambda Life a ProScience Tech a SAV. Podporila ich Nadácia ESET. Pýtam sa, prečo Nadácia ESET leje peniaze do projektu, do ktorého je zainteresovaná americká a cyperská firma, keď tu existuje čisto slovenská firma. Resp. prečo sa lejú peniaze do niečoho, čo už vymyslené je. Žeby tie testy nakoniec boli predsalen biznis. Alebo sa treba pýtať Mistríka, ktorý mal ohľadom testov pár zaujímavých až záhadných vyjadrení.
Denník N informáciu o firme DB Biotech označil za hoax. Mnohí sa toho chytili, išli na stránku tejto firmy a prečítali si len nadpis. Že sa firma dištancuje od medializácie a zaťahovania do politiky. Nie od informácie, že tie testy skutočne má a vie ich poskytnúť štátu. Aj tu pekne vidno, na koho pracuje Denník N a kto v skutočnosti vypúšťa hoaxy. Čerešničkou na torte je, že ESET financuje Denník N. Takže by sa to dalo nazvať konfliktom záujmov.
Socha v Prahe a oslobodenie Bratislavy
V Prahe zbabelo v čase karantény odstránili sochu sovietskeho maršála. Zbabelo, pretože vedeli, že v kľudných časoch by čelili osobnému odporu voči tomuto činu. Sochu previezli do depozitáru súkromnej firmy.
Naproti tomu u nás je situácia o niečo iná. 4. apríla sme si pripomenuli oslobodenie Bratislavy sovietskou armádou. Konkrétne Ukrajincami. K pomníku na Slavíne boli jednotlivo položiť vence Matovič, Kollár, Pellegrini, dokonca aj Naď a Šeliga. Na druhej strane sa treba pozrieť ja na to, kto na Slavíne nebol. Nebol tam napríklad Kotleba a nespomenul toto výročie ani na FB stránke svojej strany. Toľko k téme, kto je národovec a kto „národovec“.
K tomuto treba pridať aj informáciu, že ruské ministerstvo obrany minulý týždeň odtajnilo materiály z 2. svetovej vojny o oslobodení Bratislavy. Zároveň sa v deň výročia oslobodenia Bratislavy konal v Moskve aj slávnostný ohňostroj. RTVS sa rozhodla o tomto akte neinformovať.
Čo nám ukazuje koronavírus
Že mnohí analytici, ktorí stavali budúcnosť na terciálnom sektore (službách), sa radikálne mýlili. Služby jednoducho nemôžu prebrať funkciu hlavných sektorov ekonomiky. A už vôbec to nemôže urobiť takzvaný kreatívny priemysel. Dnes vidíme potvrdenie, že trend posledných desaťročí bol chorý. Ten trend, v ktorom ste za toho svätého nemohli nájsť slušného majstra, lebo každý chcel byť menežer. Keď nie menežer, tak mať aspoň kaviareň a kresliť mliekom na kávu latte art.
Kreatívny priemysel v mojom ponímaní je, ak robotník prinesie zlebšovací návrh alebo sám navrhne nový stroj, ktorý mi uľahčí prácu. Alebo keď povie konštruktérovi, v čom by sa jeho návrh dal zlepšiť. Kreatívny priemysel je, ak lekári navrhnú nový model pľúcnej ventilácie pri výrobných nádkladoch 80 eur.
Koronavírus celkom isto otvorí tému premrštených honorárov niektorých športovcov. Menovite futbalistov, hokejistov či tenistov. Nie, netvrdím, že všetci športovci by mali zarábať rovnako. Len sa pozastavujem nad tým, že športovec v jednej disciplíne zarobí mnohonásobok toho, čo športovec v inej. A že vyzdvihovanie jednej disciplíny nad iné je rovnaké ako pestovanie len repky a ignorovanie ostatných plodín. Oboje plodí nerovnováhu a dlhodobé problémy. Oboje je v jazyku prírody premnoženie.
Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
Keď naplno bežala utečenecká kríza, EÚ obvinila štáty V4 z odmietania kvót. Odpor sme kládli vo štvorici – Slovensko, Česko, Maďarsko aj Poľsko. Vo štvorici sme jednali o utečencoch s Lýbiou, o medzinárodnej spolupráci s Egyptom aj Japonskom. Nie ako predstavitelia EÚ, ale ako združenie V4. O to zaujímavejšie je, že žaloba smerovala len na 3 štáty, nie na Slovenskú republiku.
Dnes je známy výsledok tohoto súdneho konania. EÚ si myslí, že naši susedia nemali právo odmietnuť kvóty. Druhá vec je, že rozsudok je nevykonateľný, pretože kvóty sú po nedávnom tureckom rošošo mimo diskusiu. V každom prípade zostáva nezodpovedaná otázka, prečo daná žaloba nesmerovala aj na náš štát, keď sa predošlá vláda dosť jasne vyhradzovala proti migrantom aj Istanbulskému dohovoru. Žeby opäť známe Rozdeľuj a panuj namierené voči V4 a jej jednote?
Pre tých, ktorý by moje slová vyššie vyhodnotili ako útok na EÚ – ak by v nej platila rovnosť členov, nebolo by nutné hájiť svoje záujmi spolkom V4. Nie som proti jednote EÚ. Som proti nerovnoprávnosti v nej. V jednej známej básni sa spomína, že „pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom“.