Otázku na túto odpoveď nájdeme ako v našej minulosti, tak aj v dnešných udalostiach.
Začnime Veľkou Moravou po smrti Svätopluka. Jeho synovia, Mojmír II. a Svätopluk II. sa dostali do sporu a prsty v tom mali Bavori, resp. Frankovia. MojmírII. sa obrátil o pomoc k pápežovi, Svätopluk II. k východo-franskému cisárovi. Mimoriadne zvláštne na tom je, že najprv Veľkú Moravu vyplienil franský cisár, aby to isté napokon urobili 3x Bavori. Mojmír II. na čas dokonca zajal Svätopluka II., ktorého pri svojej 3.výprave Bavori oslobodili. Zvyšok dorazil vpád Maďarov a ďalšie udalosti.
Keď si to zhrnieme, Svätopluk I. významným spôsobom reorganizoval vtedajšiu spoločnosť a vojsko, tieto prvky riadenia neskôr prevzali Uhorsko, Česko aj Poľsko (teda dnešná V4). Naopak jeho deti sa rozhádali a prišli o všetko. Mimo iného aj prácou Východo-franskej ríše, ktorá bola s veľkou pravdepodobnosťou dobre zosynchronizovaná medzi cisárom a Bavormi. Veľké ríše nikdy nemali radi vedľa seba iné podobne veľké štáty.
Teraz pretočme pásku do dneška, kedy máme na čele človeka, ktorý významným spôsobom rozhádal celú spoločnosť (nič iné ani posledných 10 rokov nerobil). Už jeho zvolenie spôsobilo rozkol v priateľstvách a rodinách. Každý jeho ďalší krok v tom pokračoval a dnes je naštvaný každý na každého. Liberáli na progresívcov, progresívci na všetkých, kotlebovci tiež na všetkých, ľavičiari na pravičiarov. To je výsledok jeho riadenia štátu.
Medzitým sem prišla pandémia a ľudia sú nútení riešiť doslova existenčné problémy. Pri tom je logické, že nemajú čas na nič iné, len na vlastnú záchranu. Pri tom použijú všetky dostupné prostriedky, vrátane žalovania štátu alebo žalovania firiem za diskrimináciu. Keď nebodaj uspejú, potom sa nedoplatí ani štát a ani firmy. Výsledok bude zánik Slovenska, ako sme ho poznali doteraz.
Ako z toho von? Žaloby sú len krátkodobý nástroj a v prvom rade by nemali uškodiť nám, bežným ľuďom (totálnym zničením štátu). Ak žalovať, potom adresne, konkrétne osoby zodpovedné za rozhodnutia. Vo vláde aj vo firmách. Náš záujem by nemal byť položiť celú firmu, ktorá zamestnáva. Alebo štát, ktorý má chrániť. Záujem by mal byť položiť človeka, ktorý urobil neľudské rozhodnutie a nikdy viac ho nepustiť k riadeniu.
Najlepší liek na krízu (vrátane pandémie) je teda nenechať sa rozhádať. A nielen to. Aj schopnosť odpustiť si, že niektorí z nás konali v strachu či nevedomosti. V opačnom prípade sa utopíme v ďalších sporoch a nekonečných osobných výčitkách, ktoré zákonite končia rozvodom. Je na nás, či sa spojíme a vyriešime historickú lekciu alebo si ju budeme musieť zopakovať o ďalšie storočia. Ak vôbec tú možnosť dostaneme… Jeden zo spôsobov, akým sa rozprávať a riešiť problémy, som popísal v predošlom článku.
Foto: Khwanchai Phanthong z Pexels
Keď som počúval včerajší prejav prezidentky (ten prvý, druhý ma nezaujímal, pretože ešte z detských čias si pamätám vetu : „Prvé slovo platí, druhé letí z gatí a tretie sa neráta) tak mi bolo jasné o čom to je. Čaputovej je jasné, že nedokážu otestovať všetkých, na všetky poslušné ovečky prosto nevyjde. Preto výzvou Matovičovi, aby nekategorizoval ľudí, spustila zákernejšie kategorizovanie na tri skupiny, ktoré nepodstúpia „dobrovoľné testovanie“. Prvé dve skupiny sú tie „z objektívnych príčin“, čiže tí, ktorým nedovolí zúčastniť sa zamestnanie, nejaká živelná katastrofa, iná choroba, atď a druhá skupina budú tí, na ktorých nedôjde rad. Verím, že sa nájdu taktici, čo budú čakať, aby si mohli pýtať iný štempel, ako s výsledkom testu. No a tretia skupina sú tí, o ktorých sa treba zaujímať. To sú subjektívne príčiny! To sú tí, čo sa jasne postavia proti bezpráviu a nezákonnosti celej akcie, tí čo sa postavia arogancii a špinavosti vlády SR. Tí si to zlíznu poriadne. Nie hneď, časom. Ešte nemôžu ísť podľa scenára „K múru a zastreliť!“, alebo trochu jemnejšie v duchu známeho „Zastreliť, nie na Sibír“ a „Zastreliť nie, na Sibír“
Toto všetko mi bolo aj ako právnemu laikovi jasné okamžite po vypočutí Čaputovej prvého prejavu a bolo mi veľmi stiesnene, keď som čítal Blahov a Chmelárov status na fakboku, že paráda, dala to, vážime si jej odhodlanie, atď… Veď už v tom prvom to totálne zmrvila, keď povedala, že akcia je neuskutočniteľná a napriek tomu nevydala jasný rozkaz na jej zastavenie. To čo je za vrchnú veliteľku Ozbrojených síl, keď nevie vydať rozkaz? Takto sa správa štátnik? Ani z voza, ani na voz, ani oblečený, ani nahý. Pekne si počkali na druhé slovo (ktoré letí z gatí), počkali až kým povie, že nevidí dôvod na zastavenie testovania a potom vyjadrili svoje pobúrenie. Vôbec ich nepobúrilo prvé rozdelenie na OBJEKTÍVNE dôvody a zatajené SUBJEKTÍVNE dôvody. Preto mi je jasné, že obyčajní ľudia, nehrajúci politiku, držiaci sa zásady „čo na srdci, to na jazyku“, nerobiaci manévre, tak tí nakoniec v tom ostanú sami. Všetci tí nadháňači stáda (toho, čo sa vzoprie) si nakoniec vybavia nejaký certifikát, osvedčenie o svojej spôsobilosti vykonávať funkciu vodcu a nadháňača časti spektra povoleného názoru a budú nadháňať aj v novom svete.
Prežívať svoj Osobný príbeh to nie je len nájsť poklad pod pyramídami, ako sa z chudobného stať najbohatším na svete a z najbohatšieho na svete najosvietenejší roznášateľ múdra a dobra, ale aj ísť si za svojim presvedčením a znášať dôsledky, ak som presvedčený, že pravda je na mojej strane. Až do konca, aj keby to malo dôjsť k tomu múru.
Pekne napísané.
A presne o tomto bolo SNP, že máš vôľu ísť až do konca. Túto matricu si neosedlajú.