Nemecký politik a spisovateľ August Bebel, ktorý ako jeden z mála kritizoval vo vtedajšej dobe kolonializmus, povedal nasledovný známy citát: „Keď ťa chvália tvoji nepriatelia, môžeš si byť istý, že si urobil chybu.“
Táto veta by nám mala byť známa, pretože v moderných dejinách Slovenskej republiky sme ju zažili 3 krát. Prvý krát po Nežnej revolúcii, kedy nás chválili za pokojný priebeh demontáže socializmu. V danom momente ale ľuďom na socializme vadili v podstate len tri veci – zatuchnutosť (to vadilo aj protestujúcim Francúzom v 1968 na Charlesovi de Gaullovi), nemožnosť cestovať a papalášstvo. Namiesto opravy socializmu sme ho nechali úplne demontovať, aby v 90-tych rokoch vybuchovali na uliciach autá a podniky národného hospodárstva menili majiteľov za korunu. Neviem si predstaviť, kto by za toto štrngal kľúčami. Západ nás ale chválil, tak sme mysleli, že všetko robíme dobre.
Druhý krát nás chválili, keď sa masívne privatizovalo. Keď sme predávali vo veľkom všetko, čo bolo v našom vlastníctve. Západ nás vtedy chválil, že sme Tatranský tiger, tiger strednej Európy. Predali sme aj vlastnú babku, elektrárne, železiarne, banky, jednoducho všetko.
Tretí krát nás chvália dnes – ako poslušne nosíme rúška a ticho trpíme všetky nariadenia neduživej vlády. Vraj zvládame krízu najlepšie zo všetkých. Ale keď sa pozrieme na fakty, tak vláda nevyjednala odklad úrokov a denne spôsobuje chaos medzi ľuďmi.
Prečo nepriateľ?
Lebo Mníchov? Lebo rozkladná činnosť počas Studenej vojny s dlhodobou podporou disentu? Ale napríklad aj preto, lebo silné európske štáty skrz Európske spoločenstvo zaviedli v rokoch 1992 – 2000 clá na produkty pochádzajúce z krajín Ostbloku. Tu je len pár z nich:
- 1992-1993 dočasné clo na oceľ a bezšvové rúry (u nás Chomutov a Podbrezová)
- 1994 – antidumpingové opatrenia proti českému cementu
- 1995 – antidumpingové šetrenie proti Česku a Maďarsku na tvarovanú oceľ a hrubé plechy
- 1997 – clo na bezšvové rúry z Čiech, Slovenska, ale namierené aj proti poľským a maďarským vývozcom
- 1998 – na popud výrobcov šnúr a lán z Portugalska, Francúzska a Rakúska zahájila Európska komisia (EK) riadenie proti výrobcom z Čiech, Maďarska a Saudskej arábie
- 1999 – clo voči českým výrobcom šnúr a lán (Juta a Lanex)
- 1999 – antidumpingové šetrenie EK proti liatinovým tvarovkám a fitingom z Čiech, Chorvátska, Juhoslávie, Brazílie, Japonska, Číny, Južnej Kórei a Thajska
- 2000 – antidumpingová procedúra proti výrobcom a vývozcom oceľových káblov z Čiech a ďalších piatich štátov
Pre úplnosť, v roku 1993 sa rozdelilo Československo. Bolo to len 4 roky po revolúcií a oba naše štáty boli v mimoriadne zraniteľnej situácií. V roku 2004 sme sa stali členom Európskej únie. Nie ako silný člen, ale už ako vykradnutý štát, predtým zdecimovaný clami a privatizáciou všetkých strategických podnikov. Staré štáty EÚ nikdy nepotrebovali rozšírenie o iné silné štáty.
Čo sa týka obchodných vojen v období od rozdelenia ČSFR do nášho vstupu do EÚ, tam bola situácia nasledovná. Pre ocieliarstvo (aj ďalšie odvetvia) sa nám zrútil trh v Jelcinovom Rusku. Export (bezšvových rúr) do štátov, kde sa ťaží ropa nám zakázali USA aj Kanada. Naše mladé štáty nemali kapitál na udržanie výroby pri zavedených clách, sankciách a antidumpingových nariadeniach. Slovensko minulo podstatnú časť peňazí na budovanie základných štátnych štruktúr. Česi ich z veľkej časti zdedili, no aj tak neustáli tlak Nemecka. Nemci kapitál mali a svoju výrobu udržali. Recesia v oceliarstve trvala cca do roku 1995, kedy Čína rozbehla svoj stavebný rozvoj. Posledné zvyšky našej kvalitnej výroby poskupovali Nemci, USA a Číňania. V danom čase boli v celej Európe len traja výrobcovia bezšvových rúr – nemecký Manes-Mann a náš Chomutov a Podbrezová. Vytunelovaný Chomutov kúpil Manes-Mann. Valcovaciu stolicu vyhodili von, aby ju po rokoch hrdzavenia hodili do šrotu. Podbrezová je len tieňom niekdajšej produkcie. Poldi Kladno, výrobcu špeciálnych a legovaných ocelí, nakoniec kúpila Čína, najmä kvôli patentom, ktorými sa môžu dnes zaštítiť. Takto podobne dopadla aj zvyšná časť nášho strategického priemyslu.
Nedá sa jednoznačne povedať, že len západné štáty boli zlé. Rozkradnutie sme dovolili aj my sami. Napríklad tým, že sme sa v ČSFR hádali o pomlčku. Jednotu (napr. vo V4) sme začali hľadať až keď sme boli kompletne vykradnutí a videli skutočný výsledok revolúcie, napríklad podradnú kvalitnu potravín. Na druhej strane je na otázku, či by sme v čase obrovského preformátovania sveta po 1989 a hospodárskeho útlmu mali silu čeliť takej presile. Zrútil sa kompletne celý socialistický blok a štáty na západ od nás nikoho nevítali s otvorenou náručou. Dupľom nie po 40-tich rokoch pestovanej nevraživosti. Propaganda totiž fungovala aj opačným smerom, nasmerovaná proti nám. Uvalili na nás clá a nechali vykrvácať, aby nás neskôr za korunu poskupovali a neskôr prijali s otvorenou náručou… Za pravdu mi dáva vlastnícke zloženie podnikov v našom štáte. Od bánk, cez priemysel až po maloobchod.
Pochvala ide ale ruka v ruke s kritikou a útokmi. Iná strana tej istej mince, ktorou vám chce niekto platiť. Ten istý, ktorý vás včera chválil, vás dnes môže kritizovať. Ak chválil vtedy, keď som robil chybu, kedy bude kritizovať?
Foto: od Markus Bürkle z Pexels