Po sviatkoch trochu dlhší prehľad toho, čo sa stalo – chaos, výhovorky, poradcovia a postrehy k novinárom.
Chaos a výhovorky
Pred sviatkami sme zažili chaotický utorok, kedy v celom štáte skolabovala doprava. Z úst premiéra sme si vypočuli, že za to môže sabotáž policajného prezidenta, prípadne Pellegriniho. Držme sa faktov, tu je uznesenie vlády o zákaze pohybu. V ňom ani slovo o námatkových kontrolách.
Jeho vlastný nominant, minister vnútra Mikulec povedal deň pred chaosom presne toto: „Na výstupe z okresu, kde budú hlavné ťahy, budú zastavovať každé jedno auto, respektíve je to naším cieľom, aby pohyb naozaj bol obmedzený čo najviac.“ Čo najviac, nie námatkovo.
Rovnako chaoticky sa vyvíja aj situácia okolo repatriácie ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Ešte chaotickejšie sa to vyvíja okolo Rómov v osadách.
Všimnite si, že v čase tohoto kolapsu som nezdieľal nahnevané videá šoférov ani sa neodbavoval na primitívnom útočení na políciu či samotného premiéra.
Poradné tímy
V našej politike sa to začalo akosi hemžiť rôznymi poradnými tímami. Máme tu krízový štáb, premiér má svoj poradný tím, minister hospodárstva sa ho práve teraz snaží dať dokopy. Občas mám pocit, akoby tu nespravovali štát vláda s parlamentom, ale rôzne poradné tímy.
Poradné tímy by boli v poriadku, keby sa terajšia koalícia pred voľbami neoháňala tým, koľko opatrení a odborníkov má v talóne. Poradné tímy dnes dokazujú len to, ako personálne vykradnuté sú ministrany, ktoré vyhrali voľby.
Mimochodom, terajšia koalícia veľmi často kritizovala v minulosti najrôznejších poradcov a hlavne premrštené finančné náhrady, ktoré za svoje služby dostávali. Som zvedavý, z čoho a za koľko chce týchto poradcov platiť táto vláda.
Nepomáha tomu ani reakcia na oprávnenú kritiku, ktorú pustil von premiér vo svojom statuse. Ak nevie uniesť prirodzene zvýšenú mieru kritiky, nemal prijať túto funkciu. V poslaneckej lavici jej vystavený nebol, dnes je.
Nebezpečný Korčok
Nový minister zahraničných vecí sa po karanténe chytil svojho rezortu a začal hneď z ostra:
„O to viac je dôležité, aby sme vedeli, kam patríme a kto sú naši partneri a spojenci, s ktorými túto krízu máme riešiť. Vždy som odmietal a v tejto situácii o to viac odmietam úvahy o Slovensku ako o moste, krajine, ktorej by bolo lepšie nepatriť nikam. V tejto dobe je to nebezpečný mýtus.“
Práve jeho slová sú nebezpečné. Vedia to všetky štáty, ktoré sa príliš orientujú na ropu, turizmus či automobilky. Vedia to aj v poľnohospodárstve založenom na monokultúrach. Orientovať sa pre 5-miliónový štát len jediným smerom je samovražda. Keď to vie ekonóm a vie to aj sedliak, prečo to nevie nový minister zahraničných vecí?
Mimochodom, zaujímavé načasovanie je medzi nástupom Korčoka do úradu a telefonátom Pompea Matovičovi. Pompeo nás „poctil“ v minulom roku svojou návštevou. Na chlieb so soľou isto neprišiel. Veľmoc nikdy neponúka pomoc. Veľmoc má svoje strategické záujmy, ktoré chráni v prvom rade. Záujmy iných sú jej vždy druhoradé.
Mimoriadne vtipné je aj neustále argumentovanie o našom proeurópskom smerovaní. A aké iné by sme pre boha sladkého mali mať? Proafrické alebo nebodaj proaustrálske? Toto neustále zdôrazňovanie, že sme proeurópsky vyznieva rovnako, ako keď si chlap potrebuje každý deň dokazovať, že je chlap. Autom, domom, frajerkou, dovolenkou. Normálny chlap to jednoducho vie a nepotrebuje to dokazovať ani seba a už vôbec nie svojmu okoliu. Dokazuje to tým, že drží slovo, že chráni slabších, že vychováva deti a je im vzorom, že plánuje vopred atď. (Napriek častej kritike nie som za vystúpenie z EÚ. Som za zrovnoprávnenie jej členov.)
Vykradnuté financie
Len krátky postreh – členovia vlády svorne hovoria, že štátna kasa je prázdna. Preto mi rozum neberie, prečo sa potom najväčší boj v koalícií zvádzal práve o ministerstvo financií.
Igor hejter
Premiér sa pred sviatkami vyplakal, že ho všetci hejtujú. Niečo, čo robil on sám posledných 10 rokov. Ako sa hovorí, kto seje vietor, žne búrku. Problém je ale inde. Vo svojom plačlivom statuse napísal, že si máme vybrať medzi úprimným a chladnokrvným premiérom. A že on chladnokrvný nebude.
Mám to chápať tak, že chyby robí len ľudský človek a teda kvalitne pracuje len chladnokrvný? To asi nie. Problém je, že postavil dve kategórie, ktoré zavádzajú. Vždy keď niekto dáva len dve možnosti, tak aplikuje pravidlo Rozdeľuj a panuj. Na kresle premiéra nemá sedieť ani úprimný, ani chladnorkvný. Má tam sedieť odborník. To je ten, ktorým sa terajšia koalícia toľko oháňala pred voľbami. Áno, ten odborník by mal byť ľudský. Ale musí byť v prvom rade odborník. Ľudský laik môže narobiť na konci toľko isto škody, čo chladnokrvný technokrat.
Neskúsenosť Matoviča sa neustále odráža v jeho slovníku. Povedal napríklad: „Urobím všetko preto, aby Slovensko malo vládu, na ktorú knižky dejepisu budú spomínať, že bola najlepšia.“ Najlepšia v tlačovkách? Najlepšia v poradných tímoch? Najlepšia v čom? Hovorí sa, že si treba dávať pozor na to, čo si človek praje aj ako si to praje. Pekne je to ilustrované v poviedke Opičia packa od W.W. Jacobsa. V nej si manželský pár želal 200 libier na doplatenie svojho dlhu. Zabudli dodať, ako sa má želanie vyplniť. Vyplnilo sa smrťou ich syna, za ktorú im vyplatili odškodné 200 libier.
Novinári a novinári
Ešte vo februári, pred voľbami, sa Čaputová stretla s vybranými novinármi. Pozvala len tri skupinky – redakciu aktuality.sk, novinárku z Denníka N, nadáciu Zastavme korupciu a predstaviteľov Slušného Slovenska. Na Slovensku pôsobia 3 novinárske stavovské organizácie – Slovenský syndikát novinárov, Slovenská asociácia novinárov a Únia slovenských novinárov. Boli ich predstavitelia pozvaní na toto stretnutie? Neboli. Má patent na investigatívu len jedna redakcia, jedna novinárka a jedna mimovládka? Nemá. Iní novinári pri svojej práci nečelia útokom? Čelia. Ak sa terajšia koalícia, Čaputová a mimovládky oháňajú tým, aká je investigatívna žurnalistika dôležitá, prečo to stretnutie nebolo so širokou novinárskou obcou? A na záver, je Čaputová prezidentkou všetkých novinárov alebo len týchto pozvaných?
Uvoľnenie opatrení
Už aj mainstream a štátna televízia začali hovoriť konečne o tom, čo som písal pred týždňom – že okolité štáty už dávno uvažujú o uvoľnení opatrení a začínajú ich zavádzať do praxe. Hranica medzi ľuďmi v Rakúsku je napríklad 1 meter. U nás je každý pes iná ves. Na pumpe, kam chodím tankovať, smie byť len 1 zákazník. V potravinách, kam chodievam nakupovať a nie je väčšia ako tá pumpa, smie byť 7 zákazníkov. Čudne vyznieva aj opatrenie s hodinami pre dôchodcov. Na jednej strane majú zostať doma a my im máme nakupovať, na druhej strane majú vyhradené hodiny na nakupovanie. V praxi našťastie ľudia majú rozum a pri prázdnom obchode pustia dnu aj nedôchodcov.
Pre porovnanie, nakazených je toľko, čo je počet obyvateľov v obci Babindol pri Nitre. Zodpovedajú tomu opatrenia v našom štáte? Alebo potrebujeme, aby napríklad taxikári spravili blokádu na spôsob utorňajšieho chaosu? Alebo potrebujeme, aby policajti potláčali oprávnené protesty a zbytočne otáčali hnev občanov proti sebe?
nuz taxikarom drzim palce, nech sa uz konecne zacnu ozyvat vsetci dotknuti, lebo cakanim si vycakaju len pomalu smrt hladom pri tejto pseudovlade
A kde máš istotu, Peter, že po tejto „pseudovláde“ nepríde niečo ešte horšie? No a ten očakávaný spôsob ako túto vládu „odstrániť“ (revoltou-bordelom taxikárov?) tiež nemusí priniesť „lepšie časy“…
Rád sem chodím na Viktorove články, z ktorých vidno jeho nadhľad a vystihnutie problémov, ale vždy si potom povzdychnem nad tým, že ani sebalepšia kritika, ani jej sebaväčšie množstvo, nemajú veľkú šancu na dosiahnutie zbožne očakávanej nápravy…
Už dávno som si uvedomil, že pri súčasnom nastavení pravidiel systému demokracie sa budeme stále motať v rovnakom marazme, až som sa rokmi spracoval dokument s analýzami systému a návrhmi potrebných zmien, ktoré myslím dajú nádej na zlepšenie –
http://www.demokracianahlas.sk/dokument/
Istota nie je, ale pokiaľ nebude žiadna konkrétna snaha, nebude ani v čo dúfať. Nemôžme sa púšťať do vecí len vtedy, ak bude 100% istota, to by sme ďaleko neprišli.
Čo sa týka taxikárov, nie je to síce pekná cesta, ale Slovensko by sa skutočne malo prebrať. Rovnako, ako sa prebralo cez SNP. A možno je načase posunúť aj našu hymnu o kúsok dopredu, pozorne počúvaj text a porovnaj s aktuálnou hymnou https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=uggt_1nK03I&feature=emb_logo
100-percentnú istotu očakávaného výsledku nemá človek asi v žiadnej činnosti, ale myslím si, že pri „púšťaní sa do vecí“ je dôležité mať dobrú koncovú predstavu (plán, projekt) toho čo chceme dosiahnuť…
Takže robiť nejaké „hurá akcie“ len na to aby sa nanajvýš zmenili „pandrláci“ na čele štátu, považujem za veľmi slabé, a podobne ako pri proteste autodopravcov za málo motivačné pre väčšinu obyvateľstva…
Na túto pieseň som už nedávno zarazil, je skutočne krásna a emotívna, burcujúca, ale nepovažujem za korektné aby ašpirovala na štátnu hymnu (so švédskym pôvodom ;o)…
Mať cieľ je absolútny základ práce. A keď cieľ, tak dlhodobý, nie krátkodobý.
Čo sa týka výmeny figúrok, tak celkom nesúhlasím. Na každý riadiaci manéver potrebuješ ľudí. Nemôžeš všetkých vykopnúť a čakať, že budeš na ich miesto vedieť dosadiť lepších. Odkiaľ ich vezmeš? Musíme pracovať s tým čo je k dispozícií, nie čakať na zázrak. Na všetky manévre, ktoré navrhuješ, potrebuješ ľudí. Odborníkov, politikov aj ľudí dole, ktorí im budú „kryť chrbát“ a podporovať ich zdola ako bežní občania. Opäť, kde tých ľudí zoženieš?
Kompetentný profesionál so zdravým rozumom je cennejší v ťažkých časoch, ako niekto, kto je zamilovaný do vlastnej ušlachtilosti ale pritom je laik. Alebo po starom, iniciatívny blbec horší ako triedny nepriateľ. Treba pracovať aj s tými, ktorí sú profesionáli, ale majú pár škvŕn. Pracovať, nie spolupracovať na zväčšovaní tých škvŕn.
Tu nejde o hurá akcie, ale o elementárne prežitie. Aj tá najmenšia veverička sa pustí hoci aj do medveďa, ak jej ide o život. Tu? Ticho frfleme na Facebooku, inak nič. Tá akcie je dôležitá a potrebná. Chápem ale tvoju skepsu, pretože mnohé protesty boli doteraz zneužité na iné ciele.
Čo sa týka tej piesne, mám na mysli presne túto verziu, nie Hrdzu a Sviňu ani tú verziu, ktorú použilo KDH. Je veľký rozdiel, kto to spieva a s čím tú pieseň spája. Pozor na to.
Viktor, v duchu sa „usmievam pod fúzy“ ako ma zdanlivo kritizuješ, ale v podstate argumentuješ v intenciách mojich úvah a návrhov z dokumentu… teda ako že sme takmer v zhode…
Tá výmena figúrok po každých voľbách je daná súčasnými pravidlami, nie je možné to ignorovať alebo meniť revoltou, nech sú tie ústavné pravidlá akokoľvek „kostrbaté“, nevidím pozitívne aplikovať akékoľvek snahy o násilnú zmenu. Treba nespokojnosť občanov usmerniť na demokratickú zmenu pravidiel (nie „pandrlákov“!)…
Z môjho pohľadu, by jednoznačne VÝKONNÁ moc (vláda, štátna správa, samospráva) mala byť orchestrom, zloženom z kvalitných profesionálov, a to trvalým, nezávislým na výsledku každých POSLANECKÝCH volieb. Takže súčasná situácia „iniciatívnych amatérov“ by nemohla nastať, pretože štátni úradníci by boli dlhodobo vytrénovaní…
Ale ten výkonný orchester by bol povinný „hrať podľa nôt“ voleného poslaneckého zboru, pričom konštrukcia poslaneckého zboru (cez voľby) by mala byť nastavená tak, aby sa cez poslancov čo najviac uplatňovali predstavy ľudu, a to nielen raz za 4 roky pri voľbách, ale počas celého volebného obdobia. Takéto mocenské usporiadanie by malo byť schopné vysporiadať sa aj s podstatne ťažšími záležitosťami ako súčasné „korunované šialenstvo“…
Pri súčasných pravidlách volieb a „rozdelenia moci“ som skeptický, či by po nejakej prípadnej „akcii za elementárne prežitie“ boli voliči schopní vybrať tých správnych „profesionálov“, ktorí by spoločnosť previedli cez „rozbúrené moria“…
Všetko postupne. Tvoje riešenie mi príde ako konečný (aj v mnohom rozumný) cieľ, ale chýba mi v ňom popis cesty k nemu, lebo skratky neexistujú. Resp. existujú, ale nefungujú z dlhodobého hľadiska. Je to obdobná situácia, ako keď sme riešili presun správy štátu spod socialistického zriadenia pod terajšie demokratické. Za novú vládu museli hlasovať starí poslanci, nemohlo to ísť cez právne vákuum. Ako máš doriešené toto?
V celom tom súkolí mi ale chýba jedna základná premenná – morálka. Ak nebude morálka občanov ale aj štátnych úradníkov či politikov na patričnej úrovni, akákoľvek navrhovaná zmena (tvoja alebo moja) nebudú fungovať. Morálka samozrejme nepracuje sama, musí byť v tandeme s informovanosťou a vzdelaním. Bez morálky sa ďalej nepohneme. Preto tvrdím, že tento problém má mnoho rovín. Jedna z nich sú protesty taxikárov, ale iná je v rámci zvyšovania morálky prestať pozerať reláciu typu Smotánka a platiť bulvár za uchylačinu, ktorú propaguje. Pomôžem si fabrikou – tá potrebuje vedenie, analytiku, inžinierov aj sústružníkov. V ďalšom slede potrebuje marketérov, komunikačné prostriedky atď. Potrebuješ všetko a každú časť v top forme. Každý článok reťaze. Preto by som nezaznával ten protest taxikárov. Osamotený nebude mať význam, bude to slepý výstrel. Ale zakomponovaný do prebudovania štátu na fukčný celok môže mať zrazu dostatočný význam.
Pochopiteľne som si vedomý toho, že bude potrebné určité „prechodné obdobie“, ale vzhľadom k tomu, že navrhovaný stav je možné dosiahnuť demokratickými krokmi (nemyslím tým tú povestnú Haškovu „stranu mírného pokroku v mezích zákona“ :o), takže by to mohlo ísť aj bez právneho vákua (rámcový postup som načrtol v tom mojom dokumente)…
Keďže však predpokladám demokratické kroky, tak najväčším „problémom“ bude samotný vládnuci „démos“, teda ľud. Po posledných voľbách moja dôvera v „múdrosť ľudu“ dostala ťažký úder, a plne s tým korešpondujú aj Tvoje úvahy o morálke. Ale podľa môjho pohľadu dôležitejšiu úlohu než morálka zohráva iná kategória, a to uvedomelosť. Keď si totiž premietam postoje ľudí pred voľbami i vo voľbách, tak sa masovo stavali do pozícií „morálnych osobností“ rozhorčene bojujúcich proti „kradnutiu a korupcii“ bývalej koalície, a masovo vkladajúcich svoje nádeje a dôveru do (pre nich) „najvyššej morálnej autority“, bojovníka za spravodlivosť IM!
Aj za týmto vidieť ohromnú „nadprácu“ médií, ktoré nemajú snahy pravdivo informovať, ale najmä „predávať“ svoju verziu pravdy a dehonestovať ľudí s inými názormi. Úplne bez možnej oponentúry! Ako píšem v dokumente, tak jedným z najdôležitejších krokov (a asi aj najťažším) bude „umravnenie“ médií, nastavenie takých ústavných pravidiel, aby médiá prestali byť centrami jednostrannej propagandy, ale aby sa stali fórami úplne slobodného DIALÓGU, slobodnej diskusie.
Takže v takejto situácii bude najdôležitejším (a zároveň aj najťažším) prvým krokom k novým pravidlám presvedčiť voličov o ich význame, aby v nasledovných voľbách za ne manifestačne zahlasovali (teda za stranu ktorá do volieb pôjde s programom zmien)… a to najlepšie s ústavnou väčšinou, aby po voľbách mohli bezodkladne realizovať navrhované kroky zmeny…
Tvoja uvedomelosť je vlastne moja informovanosť a vzdelanosť.
Lenže, umravnenie médií predpokladá aj istú formu odvahy zákonodarcov aj občanov. A nielen to. Predpokladá to aj ústátie tlaku, ktorý nutne príde zvonka aj zvnútra. Ľudsko-právne organizácie, mimovládky, orgány EÚ atď. Akou formou chceš čeliť tejto sile, ktorá má u nás aktuálne navrch? Inak povedané, polovičné riešenie ťa k cieľu môže dostať, ale otázne je, či ťa tam aj udrží. A dejepis nás učí, že nejeden štát vybombardovali alebo mu inak vykrútili ruku, keď prejavil snahu robiť si veci po svojom. Preto stále píšem, že musíš plánovať na 3-4 generácie vopred. Preto píšem, že aj čiastkové procesy trvajú 15-30 rokov (ako príklad používam dvojitú kvalitu potravín). Ak sa na toto nastavíš, možno sa začneš dívať trochu inou optikou a nebudeš dostávať ťažké údery dôvery, lebo ťa jednoducho neprekvapia. Ako vravia vojaci, problém znamená len riešenie, nič viac a nič menej. Ak tvoja práca generuje stratu dôvery a nechuť k ďalšej práci, nebude to vina démosu.
Voličov presvedčiť nemožno, a keď, tak rozhodne nie jehovistickým spôsobom. K niektorým veciam musia dospieť sami, to sa nedá urýchliť.
K Tvojej prvej vete len poznámka, že ja tam určitý rozdiel vidím… Práve v súvislosti s poslednými voľbami som mal zážitky, že mnohí ľudia z môjho okolia, aj napriek tomu že sú vysoko vzdelaní a boli informovaní (že by možno iba „informovaní“?), ale neuvedomovali si širšie súvislosti a možné dosahy svojej voľby…
Asi Ťa nemusím presvedčovať o tom, ako sa v poslednej dobe búrlivo mení svet, takže sa možno v krátkom horizonte zmení aj mnoho vecí, v globálnej aj lokálnej politike. Budú sa otvárať nové okná príležitostí, a k nim treba byť pripravený využiť ich. Možno Tvoje porazenecké nálady okolo médií sú založené na pamätných mediálnych „diskusiách“ okolo „náhubkových“ zákonov, ale pokiaľ budú dobrými protiargumentami široko naočkovaní ľudia, tak vidím šancu to v diskusiách úspešne „uhrať“ (a čeliť aj presile). Ako hovorí klasik (parafrázujem): „Kto sa pustí do boja proti presile, má šancu vyhrať, ale kto sa do boja nepustí, dopredu prehral“…
Uvedomujem si, že takáto navrhovaná zásadná zmena pravidiel chce svoje kroky, svoj čas realizácie, aj pri plnom nasadení množstva priaznivcov. Ale čím viac sa do toho bude „šliapať“, a čím väčším počtom ľudí, tak tým je šanca väčšia. Neviem prečo máš dojem, že sa snažím voličov presvedčovať „jehovistickým spôsobom“, lebo ja práve považujem riešenia cez slepo veriace stádo sekty za slepú koľaj… Najmä keď vidím ako sa aj v našej spoločnosti cielene rapídne degraduje vzdelávanie a mládež sa intenzívne podrobuje indoktrinácii zcestnými názormi. Potom si logicky kladiem otázku: aká bude spoločnosť po takomto brutálnom formovaní našej mládeže? A výsledok viem odtušiť už aj po jednej generácii, a „dupľom“ po 3-4 generáciách…
To, že som vo voľbách získal zlú skúsenosť s „múdrosťou národa“, neznamená moju rezignáciu, skôr len ďalší podnet na korekciu mojich predstáv o možnostiach spoločnosti, a korekciu úvah o postupe krokov. Opäť slovami klasika: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“…
;o)