V nedeľu zverejnila vláda SR svoje programové vyhlásenie, urobila k nemu tlačovú konferenciu a vyhlásenie. Skúsme si rozobrať, čo je vlastne programové vyhlásenie vlády a prečo je dôležité.
Základné definície
Programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorý nie je možné doplňovať v čase. Keď sa raz schváli, tak platí po celé 4 roky. Programové vyhlásenie vlády by v prvom rade nemalo byť politické, ale malo by sa opierať o celkovú stratégiu štátu – čiže o dlhodobé ciele. Dlhodobé ciele sú vždy dôležitejšie ako krátkodobé. Dlhodobý cieľ určuje tie krátkodobé, nikdy nie naopak.
Slovensko za minulej vlády začalo pracovať na Vízií a stratégií rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030. Ide o nadpolitický dokument, na ktorom pracovali stovky odborníkov zo všetkých podstatných odborov na Slovensku. Tí odborníci boli červení, modrí aj dúhoví, je to skutočne nadpolitický odborný dokument. Dá sa preto povedať, že takýto typ dokumentu by mal byť nadradený programovému vyhláseniu vlády. Mal by určovať charakter práce vlády, pretože presahuje 4-ročné volebné obdobie. V našich podmienkach je ale programové vyhlásenie vlády vyslovene politický dokument, len prerobená verzia politického programu strán. Toto je zásadný omyl politikov aj občanov. Každá ďalšia vláda by nemala trhať kormidlom sem a tam podľa svojej ľubovôle. A hlavne nie vtedy, keď sa oháňa odbornosťou. Tú odbornosť má práve v dokumentoch akým je Vízia a stratégia.
Rovnako je to aj na komunálnej úrovni. Tam si obce a mestá nechávali vypracovať tzv. PHSR-ká, čiže Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Aj tam k týmto dokumentom pristupujú starostovia a primátori akoby to bol ich volebný program. A prirozdene, tak to potom berú aj samotní slabo informovaní občania.
Programové vyhlásenie vlády teda hovorí mnoho o mentálnom nastavení tej ktorej vlády. Či chce riešiť dlhodobé ciele, ale chce každé 4 roky pretočiť na hlavu celý štát. Vyhlásenie nám občanom hovorí o tom, čo prízvukuje vláda, na čom chce pracovať. Zároveň je dôležité pozrieť sa na to, čo sa do vyhlásenia niedostalo a prečo. Programové vyhlásenie vlády nie je politický program.
Programové vyhlásenie vlády SR 2020 -2024
Začnime samotnou tlačovou konferenciou. Vypočujte si ju a máte kapacitu, tak aj otázky jednotlivých novinárov. Následne si preštudujte celý dokument.
Vláda hovorí, že je dvojnásobne väčší, ako vyhlásenia predošlých vlád. Že je najambícioznejší. Ambície sú v poriadku, ale len keď zodpovedajú reálnej možnosti, dosiahnuť stanovené ciele. Navyše netuším, odkedy je podstatnejšie množstvo pred kvalitou. 4 prúžky nie sú viac Adidas.
Premiér argumentuje aj tým, že do dokumentu zapracovali 11 otázok z jeho stránky rozhodni.to. To je všetko pekné a krásne, ale ide o čistý populizmus. Kto rozhodol, že práve týchto 11 otázok je najdôležitejších pre Slovensko? Odborníci alebo marketér Matovič dva týždne pred voľbami? Takéto dôležité otázky sa neprerokovávajú 14 dní pred voľbami. Ani o zákonoch sa nedebatuje takto krátko. Toto je rovnaké, ako keď dáte dieťaťu na výber medzi 2 možnosťami, pričom splnenie akejkoľvek je vašim rodičovským cieľom. Ale dieťa dostalo zdanie výberu a chytí sa niektorej z možností, lebo si ju vyhodnotí ako tú výhodnejšiu. Presne takto dopadlo Matovičovo hlasovanie. Ľúbivé otázky, ktoré vopred predpokladali výsledok. Niektoré sú podstatné, ako napríklad hmotná zodpovednosť politkov. Iné, ako možnosť hlasovať pre všetkých občanov, by mali byť v programe vlády aj zákonoch automaticky, bez ankety.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že štátne inštitúcie by mali riadiť odborníci. To je cieľ, ktorý je správny, ale má vážnu vadu v realizácií. Tých odborníkov dosadzujú ešte stále politici. A na tých kritériá nik nezavádza. Bolo by dobré, keby sme riešili podstatu. Napríklad to, aby sa politikom alebo starostom nestal futbalista alebo automechanik. Ak voláme po odbornosti, tak v prvom rade v politike. Nič v zlom proti týmto dvom povolaniam, ale určite si nedám opraviť auto futbalistovi. Prečo by som mal teda zveriť správu mesta so 74-miliónovým rozpočtom niekomu, kto ani len nedokončil vysokú školu. Pokiaľ si navolíme do parlamentu absolútnych nováčikov a neodborníkov, programové vyhlásenie vlády sa ani nepodarí naplniť. Môžu sa do neho vniesť aj vážne míny a chyby, ktoré budú vybuchovať nasledujúcich 20-30 rokov. Napríklad vám vybuchnú do tváre akurát vtedy, keď budete na dôchodku. Alebo budú ničiť život vašim deťom. Ak sa nepodarí naplniť vyhlásenie, znechutenie občanov sa ešte viac prehĺbi. Preto treba stanovovať a vysvetľovať dlhodobé ciele…
Prečítal som si Programové vyhlásenie vlády a našiel naledovné problémové miesta.
Potlačenie korupcie
Vláda sa chce pri tomto šlachetnom cieli orientovať podľa rebríčka, ktorý zostavuje mimovládna organizácia Transparency International. Chce zlepšiť umiestnenie Slovenska o 20 miest. To už samo o sebe znie ako zlý vtip. Ak by išlo o medzinárodnú organizáciu, napríklad OSN, nepovedal by som nič. Táto organizácia mala ale v minulom roku škandál, kedy jej vedúci predstavitelia zastrašovali a šikanovali nesúhlasiacich členov. Podobné problémy majú aj iné medzinárodné mimovládne či humanitárne organizácie, minulý rok bol mimoriadne bohatý na tento typ škandálov.
Korupcia ako taká je súčasťou kapitalizmu, bojovať proti nej znamená, bojovať proti spoločenskému systému. Ak to nie je boj proti systému, tak je to selektívny boj proti odporcom a takto môže byť aj zneužitý. Som za potlačenie korupcie a nie preto, lebo nesúhlasím s koristníckym kapitalizmom. Som však za potlačenie všetkých jeho foriem, teda aj u bielych golierov. Je to reálna požiadavka? Už ste videli ísť sedieť generálneho riaditeľa nejakej veľkej korporácie? Ja som videl len pokuty. Kriminálne alebo nemorálne konanie napriek pokutám a škandálom pokračuje. Veľkí neplatia dane, uzatvárajú kartelové dohody, platia pokuty a veselo fungujú ďalej. Bohatí sú bohatší a chudobní sú chudobnejší. Raz začas potom nastane reset. Vojna, revolúcia alebo teraz pandémia.
Obrana
Vláda chce minúť na zbrojenie v prospech NATO 2% rozpočtu. Minister Naď sa dokonca po voľbách v médiách vyjadril, že tie 2% sú minimum. Teda, že by sme mali dávať viac. Tento militarizmus treba absolútne odmietnuť. Ak má limit na zbrojenie platiť pre všetky štáty rovnako, bez ohľadu na ich hospodársky výtlak, potom môžeme požadovať od EÚ parlamentu, aby aj tam mal každý štát rovnaký počet poslancov. Bolo by to pekné, ale nespravodlivé. 2 milióny ľudí v jednom štáte nemôže diktovať 50 miliónom iného. Väčšina sa jednoducho nemože podriaďovať menšine.
Preto sú 2% na zbrojenie v slovenských podmienkach doslova zvrhlosť. Máme na krku krízu a preformátovanie sveta. USA ako vedúci člen NATO sa trvalo správa nezodpovedne. Odmieta platiť členské do OSN, odmieta podpisovať medzinárodné dohody a nedávno ohlásilo odmietnutie platenia členského vo Svetovej zdravotníckej organizácií. Vedie aj obchodnú a sankčnú vojnu proti polovici sveta, vedie trvalo nátlakovú politiku aj voči EÚ. Hájiť jeho farby a tvrdiť, že jedine NATO je naša jediná šanca na obranu je nebezpečný blud.
Demokracia s účasťou občanov
Vyhlásenie správne hovorí o väčšej transparentnosti a zvýšenej kontrole od občanov. Premiér ale na tlačovke zľahčoval, keď tvrdil, že médiá na neho útočia skrz tému referenca a spoluúčasti na rozhodovacom procese. Tvrdí, že dá občanom možnosť podávať návrhy zákonov, ak pre ne vyzbierajú dostatočný počet hlasov. V samotnom vyhlásení toto ale nie je. Stojí tam: V tomto duchu vláda SR v súčinnosti s Národnou radou SR zváži zavedenie možnosti legislatívnej iniciatívy občanov na základe kvalifikovaného návrhu a pri stanovení náležitých podmienok.
Zváži, nie zavedie. To je podobné, ako keď na tlačovke premiér povie, že kontroly budú námatkové, ale jeho minister povie, že cestné kontroly majú byť absolútne.
Je tu aj druhý problém. Ak sa táto ľúbivá úprava zavedie, musí byť zavedá s absolútnou presnosťou, bez jedinej chyby alebo míny. Ak by sa zaviedla táto možnosť už dnes, položme si otázku, kto by ako prvý začal predkladať návrhy zákonov? Iba tí, ktorí na to majú prostriedky a kapacitu. Nie radoví občania, ktorých drvia životné podmienky, hypotéka a nefungujúce služby štátu. Boli by to mimovládne organizácie, riadené zo zahraničia. Schválne píšem riadené a nie platené. Oni sa radi bránia práve tým, že ich zahraničie už neplatí. To zázračné slovíčko už. Aj v šampónoch už nie sú parabény a doteraz tam mohli byť…
Tieto organizácie vznikli na popud zahraničia, boli na začiatku zo zahraničia platené a riadené sú zahraničia trvalo, vtedy aj dnes. Akurát si ich platíme už my sami, z rozpočtu štátu. Mnohé z nich sú členmi medzinárodných sietí, ich ideologické riadenie teda podlieha zahraničnému vedeniu. Volá sa to mäkká sila, soft power a je súčasťou doktrín veľmocí. Niekto iný by to nazval propagandou. Programové vyhlásenie vlády chce navyše posilniť financovanie týchto organizácií. Čiže budú mať ešte väčšie kapacity na pripomienkovanie a zmenu našich zákonov. Celkovo máme na Slovensku okolo 15,000 mimovládnych organizácií. V médiách vidno len zhruba 20 najhlučnejších a najštedrejšie financovaných. To je hrubý nepomer, kedy znovu menšina bohatých chce diktovať väčšine.
Školstvo
Táto kapitoval má dve vážne vady. Prvou je inklúzia, teda spájanie znevýhodnených žiakov s normálnymi. Som zato, aby žiaci s akýmkoľvek znevýhodnením dostali adekvátne vzdelanie, pretože vzdelanie a zdravie sú dva základné piliere štátu. Ale nie som zato, aby sme tieto skupiny spájali. Ako učiteľ viem, že učebné tempo triedy sa nemôže vždy prispôsobovať slabším, ale často sa musí. Znamená to systematické znižovanie učebných štandardov a ďalšie prispôsobovanie sa menšine.
Nepomôže hodiť na to aj kopu nových technológií, pretože aj pri nich je množstvo nevysporiadaných problémov. Už dnes vidím pri opravovaní písomiek a testov, ako žiaci prestávajú používať interpunkciu. Je to vplyv neustáleho četovania na internete, kde sa miesto interpunkcie používajú smajlíky a meme.
Ďalší problém je otvorenie trhu s učebnicami. Máme prevážne štátne školstvo, preto nerozumiem, prečo nemá hlavné slovo štát. Najmä, ak chce dosiahnuť vzdelanie u najväčšieho počtu žiakov. Učitelia nie sú hlupáci a vedia presne, ktorá kniha je kvalitná a v ktorej je množstvo chýb. V učebniciach, rovnako ako v zákonoch nie sú chyby prípustné. Musíme sa snažiť o ich najväčšiu kvalitu, pokiaľ chceme naozaj vzdelaných občanov. Otvorenie trhu s učebnicami preto vnímam ako potenciálnu mínu. Miesto neho navrhujem vypracovanie mimoriadne kvalitných štátny učebníc, aby bol zabezpečený rovnaký štandard pre všetky školy.
Dnes vidíme, že otvorený trh jednoducho nefunguje. Keď sa zavreli školy, nastala situácia každý pes iná ves. Jedna škola ide cez EduPage, iná má systém od ŠEVTu, ďalšia pre výuku používa Zoom, iná posiela žiakom zadania emailom. Toto je učebnicový príklad zlyhania voľného trhu. Štát musí zabezpečiť jednotný systém, s ktorým budú vedieť narábať žiaci aj učitelia. Bez ohľadu na to, či prestúpim na inú školu alebo zmením zamestnávateľa. Stále tu zostane dostatok kreativity pre učiteľov, aby si v rámci tohoto nástroja vytvárali vlastné kvízy, zadania aj testy. Ale nástroj musí byť jednotný. Inak štát nemôže garantovať rovnakú úroveň vzdelania pre všetkých, ako sa tým oháňajú politici.
Zahraničná politika
V zahraničnej politike sa omieľa už tradične EÚ a NATO, akoby zvyšok sveta neexistoval. Na druhej strane tam aspoň spomenuli dôležitosť partnerstva v spolku V4, ale nezabudli tam pridať aj Rakúsko. To Rakúsko, ktoré z historického aj terajšieho správania bolo voči nám vždy naladené nepriateľsky. To Rakúsko, ktoré sa chce zamontovať do V4 nie pre kamarátske dôvody. Overtonovo okno obnovenia novej verzie Rakúsko-Uhorska už otvorila nejedna osobnosť, naposledy riaditeľ redakcie Parlamentnílisty.cz. O hrozbe Rakúska píšem už dlhšie. Keď sa salámovou metódou takto vtláča aj do programového vyhlásenia vlády, tak je na mieste aspoň opatrnosť.
Dobre si to vystihol, Viktor, ale je smutné, že Tvoje slová budú iba ďalším „ťapnutím“ ruky do vody… Karavána má svoje pravidlá a neohliada sa na „vládnuci démos“…
Opakovane zažívame bizardnosť nastavenia pravidiel našej „demokracie“, kde na základe „bohapustých“ predvolebných sľubov si ľud vyberie pandrlákov s najrafinovanejším marketingovým pozadím, aby títo pandrláci potom vytvorili kompilát zakonzervovaných sľubov, podľa ktorých chcú „vládnuť“ celé 4 roky… A pri nových výzvach sa potom celé 4 roky vyhovárali na skostnatelé vyhlásenie vlády „prečo sa hento nedá a toto nemôže“…
Každá nová udalosť v spoločnosti („na politickej scéne“) mi dáva príležitosť aby som ju porovnával s tým ako by sa to isté dalo pekne demokraticky „zúradovať“ v upravenom systéme aký popisujem v dokumente http://www.demokracianahlas.sk/dokument/. Je krásne vidieť ako v takomto simulovanom porovnávaní je súčasný systém „s politikmi“ totálne „na uterák“, a „vládnuci ľud“ na vedľajšej koľaji…
Bizardné je, keď sa ešte aj niektorí analytici zastávajú vypláchnutých vyhlásení vlády a nepožadujú od nich kvalitu. Lebo vraj všetky doterajšie vlády to tak robili. Ak si vláda urobí trhací kalendár hneď zo svojho prvého dokumentu, ako sa potom bude správať k iným.
To, čo, chcel inak Matovič zaviesť ako prvok priamej demokracie, už v systéme máme. Potrebuješ 100,000 podpisov, aby si pripomienku dostal do legislatívneho procesu. Prax je ale taká, že dopadne ako doterajšie referendá – parlament ich odignoruje. Takže znovu ideme zdanlivo opravovať, čo už máme. Opravovať by nemali politici, ale občania samotní. Dôsledne dožadovať vysvetlenia, prečo sa tá ktorá pripomienka zamietla.
Či je to plácnutie do vody neviem. Viem ale, že vzdelanie je dôležité. A že treba vysvetľovať, čo jednotlivé dokumenty v štáte sú a na čo slúžia. Aj akú majú hierarchiu. Až keď sa občania zoznámia s aktuálnym stavom a pojmami, môžme sa posunúť ďalej. Je chválihodné, že toto robíš.