Globálna pandémia zdá sa, resetuje mnohé oblasti nášho života, ekonomické, ale aj sociálne či politické. Sekunduje jej leto plné škandálov, medzinárodných ale aj našich domácich. Žiadna uhorka.
Hra o to, kedy budú predčasné voľby
Máme tu rôzne tábory. Ten, ktorý je momentálne najviac vidieť, sa snaží, aby boli predčasné voľby čo najskôr. Tento tábor zastupuje navonok Denník N, ktorý systematicky vyťahuje kompromat na členov vlády (napr. diplomovky). Dôvod je logický, zastupuje sily, ktoré buď prehrali voľby, ale nie sú celkom spokojné s ich výsledkom. Chce predčasné voľby čo najrýchlejšie, aby sa do nich nestihol preskupiť Smer ani nová Pellegriniho strana. Preskupenie práve prebieha zmenami v štruktúrach Smeru, u Pellegriniho ešte len vznikajú. Na predčasné voľby nie sú pripravené ani strany terajšej vládnej koalície, napríklad Za ľudí by ďalšie voľby evidentne neprežilo. Ako pri všetkom, aj tu sa bude hrať o čas. Len v tomto prípade máme na miskách váh škody spôsobené neodbornosťou terajšej vlády a škody spôsobené opätovným prepriahaním koní počas jazdy v kritických časoch.
Trvalo nahluchlá vláda
Rôzne zväzy a komory už doslovne kričia alebo si prestávajú dávať servítky pre ústa. Nie je to dobrá situácia hlavne preto, lebo politika je už beztak príliš bulvarizovaná a vulgárna, viac negatívnych slov jej už nemá ako pomôcť. Zväzy a komory by mali začať hrať inak, tlačovky a vyhlásenia už nestačia.
Agenti v politike (a aj médiách)
Keď sa prevalilo, že Kyselica je v podstate dvojitý agent (agent aj politik zároveň), Dag Daniš sa podujal rozohrať konšpiračnú teóriu o sledovaní OĽANO. V podstate sa týmto postavil na stranu premiéra, ktorý považuje Kyselicu za hrdinu.
Daniš bol pri tom, ako Národná obroda vytrvalo masírovala verejnú mienku pri predaji VSŽ Američanom. Ako inak, v prospech predaja. Je to kovaný propagandista, ktorý si rozohrá svoj textík, aby ku koncu urobil premostenie k vlastnej konšpiračnej teórii a dokonca sa verejne priznal k tomu, že konšpiruje. Tento typ textov sa u neho začína v poslednom čase množiť. Vždy je tam formulka typu „Nechcem konšpirovať, ale počul som, že…“ Buď tie informácie mám overené alebo nešírim šuškandu. A keď, tak sa následne netvárim ako najväčší bojovník proti konšpiračným teóriám.
Problém je aj konzistentnosť tvrdení Daniša. Doteraz mu bol premiér za paranoidného. Sami sme skrz tlačovky a FB videli potvrdenie tejto teórie – dodnes nadáva každému, kto si ho dovolí kritizovať. Od pendlera až po odborníkov. Neváhal si vymyslieť aj iné vážnejšie obvinenia. Tu však novinár zrazu robí výnimku a berie premiérove tvrdenie o sledovaní vážne. K tomu všetkému si na pomoc svojej konšpiračnej teórii berie Petra Tótha, ktorý bol doteraz klamár a agent, pre Danišov článok je to zrazu hodnoverný svedok.
Takýmito textami médiá prezrádzajú, že sa aktívne podieľajú na politickom boji. Odvracajú informačný úder, dávajú vlastné informačné rany, konšpirujú a robia v podstate spravodajsko-propagandistickú činnosť.
Fiktívne učtovníctvo, fiktívny kapitalizmus?
Systémová vada trvá aj naďalej. Po kríze 2008 a finančných produktoch založených na fikcií sa v Nemecku prevalil škandál s globálnou nemeckou firmou Wirecard. Zaoberá sa platobnými bránami, pobočku má aj u nás v Košiciach, kde zamestnáva okolo 400 ľudí. Bankrot ohlásili po tom, ako vyšlo najavo, že peniaze na rezervných účtoch si jednoducho vymysleli. Natvrdo nafalšovali potvrdenia od bánk.
Čosi podobné sa stalo krátko nato v Rakúsku, s jednou malou lokálnou bankou, ktorá má svoje sídlo v malom cca. sedemtisícovom mestečku. Rovnaká schéma, rezervný účet ako fikcia. Problém však je, že ľudia z banky boli príliš tesne previazaný so samosprávou, takže pád banky zrejme strhne so sebou aj dané mestečko. Mestečko aj jeho obyvatelia tam malo uložené svoje úspory, banka financovala miestny futbalový klub a mnohé ďalšie aktivity. Ako bonus, roky si nikto nič nevšimol.
Oba prípady ukazujú, že fiktívne učtovníctvo je systémová chyba a týka sa celého hospodárstva, od globálnych hráčov až po tých najmenších.
Fiktívneho je viac než len účty v bankách
Rovnako fiktívne, ako rezervné účty spomínaných bánk, je aj zamestnávanie cudzincov a následná ziskovosť firiem založených na modernej verzii otrokárstva. Pandémia urobila reset aj v tejto oblasti – nemecký mäsokombinát sa stal ohniskom nákazy kvôli neľudským podmienkam jeho agentúrnych pracovníkov. V Nemecku sa o probléme vykorisťovania gastrarbeiterov v danom podniku vedelo od roku 2012. Príbeh majiteľa podniku sa nápadne podobá na ten o miestnej rakúskej banke, ktorý spomínam vyššie. Podnikateľská moc spojená s politickou v absolútnej symbióze.
Treba však povedať aj B. Toto všetko sa dialo s tichým požehnaním audítorov, miestnej samosprávy a samozrejme aj verejnosti. Nemci ani Rakúšania nie sú hlupáci, vedia veľmi dobre, za akých podmienok zamestnávajú gastarbeitrov. Vedia to aj Francúzi o imigrantoch z ich bývalých kolónií. Evidentne im to doteraz vyhovovalo. Toto je systémová vada, systémové nastavenie týchto krajín voči slabším štátom. Keď im už začne tiecť do topánok, rakúska obchodná komora zaplatí uprostred karantény špeciálny vlak pre rumunské opatrovateľky, aby im nekľakli sociálne služby. Alpská idylka, kravička na pasienku môže nerušene ďalej prežúvať…
Pre toto všetko tvrdím, že prepojenie podnikateľov či korporácii s politikmi je škodlivé a volá sa fašizmus. Preto tvrdím, že to nie je problém čisto Slovenska a že Slovensko nie je jediná čierna diera na svete. Škandály tohoto typu nie sú ojedinelé, ani sa nevytratili po zavedení prísnejších pravidiel či rôznych zákonných dohľadov. Sú to systémové zlyhania kapitalizmu ako takého. Systému pyramídovej hry, ktorá došla na svoj logický koniec. Ekonomický, ale zároveň aj sociálny a ekologický. Toto už nezaplátame vetou, že nič lepšie sme doteraz nevymysleli.
A čo medzinárodná scéna?
V USA sa rozhodli premenovať známy futbalový klub Washington Red Skins, aby nebol rasistický. Lebo Black Lives Matter… Problém je, že ani miestni intelektuáli sa nevedia dohodnúť, na akom základe vzniklo pomenovanie červenokožci. Táto vlna nie je žiaľ založená na rozumnom prehodnotení minulosti a zjednaní nápravy. Je len pokračovaním a prepísknutím doterajšej kultúry politickej korektnosti. Každá ďalšia vlna to zatláča do ešte väčšej absurdity, podobne, ako keď v minulosti chceli premenovávať hranolky z french fries na freedom fries. Žiaden posun vpred, len ďalšie „váľanie sôch“.
Žiaden posun zatiaľ nevidno ani pri amerických prezidentských voľbách. Raper Kayne West s bipolárnou poruchou osobnosti sa rozhodol kandidovať, aby o dva týždne svoju kandidatúru nakoniec stiahol (inak príznačné pre tento typ psychickej poruchy). Nie je podstatné, že by bol zrejme nezvoliteľný. Išlo skôr o test, kto všetko dnes už môže mať kuráž prihlásiť sa do takýchto volieb. V tomto mimochodom nezaostávame ani u nás, keď poslancov môžu robiť tenistka, humorista, aktivista či iný laik.
Tribunál v Haagu sa rozhodol obviniť kosovského prezidenta Thaciho zo zločinov proti ľudskosti. Kým český prezident Zeman vyslovil presne takéto obvinenie už v roku 2015, náš minister zahraničných vecí narýchlo uznal nikým nevoleného Guaidóa vo Venezuele. Urobil tak bez toho, aby sa poradil s vládou, pretože trpí rovnakou chorobou ako jeho predchodca. Minister zahraničných vecí si nemôže svojvoľne písať zahraničnú politiku, on ju len vykonáva. Sme však v situácií, kedy sa náš premiér desaťročie vyjadroval výlučne len k Pente a Ficovi, nehovorí cudzími jazykmi a z dôležitého rokovania v Bruseli posiela infantilné statusy. Minister potom právom nadobudol dojem, že si môže robiť čo sa mu zachce. Zostáva preto veriť, že udalosti v Haagu ho dostatočne odradia napríklad od uznania Kosova.
V Nemecku zistili rozsiahle zamorenie armády neonacistami. Zamorenie je až také veľké, že budú musieť rozpustiť dokonca jednu elitnú jednotku.
Na ďalšie čítanie – https://medium.com/incerto/the-intellectual-yet-idiot-13211e2d0577#.urmyty8wb
Text o menšine, ktorou nie je zamorená len Amerika, ale rovnako aj Európa. Príslušník tejto menšiny sa volá intelektuál a pritom idiot. Text pomenoval túto skupinu v roku 2016, teda ešte pred zvolením Trumpa za prezidenta. Čiže predtým, než sa táto samozvaná elita čudovala nad tým, koho zvolila biela lúza. Oplatí sa prečítať si aj ďalšie texty tohoto autora, často rieši jazykovú diverziu.
Foto: Gratisography z Pexels