Diplomové práce si ešte stále točia svoje kolečko v parlamente aj v médiách. Rozhodne neprávom.
Najprv predseda parlamentu, potom minister školstva a nakoniec samotný premiér. Klamstvo pri získaní titulu je niečo, čomu isto treba venovať patričnú pozornosť. Nerovná sa to síce krádeži miliónov, ale na druhej strane, nie každý na svete má nato, aby úspešne dokončil vysokú školu. Ak budeme takýmto porovnávaním hodnoty ukradnutého podceňovať získanie titulu, podceňujeme tým aj samotné vzdelanie. To nás nakoniec privedie k obyčajným ľuďom. Skutočne obyčajným, nie vzdelaným a rozhľadeným. Takže krádež titulu je plne adekvátna krádeži hmotných vecí.
Problém je ale inde. Celá táto kauza odvádza pozornosť od vážnejších problémov. Hlavne od diletantizmu tejto vlády. Napríklad minister školstva nebol 3 mesiace v stave odpísať prezidentovi rektorskej konferencie. Nie radovému učiteľovi. Takéto správanie verejne aj neverejne ohlasujú v mnohých iných rezortoch. Neochota alebo neschopnosť stretnúť sa s odborníkmi v danej oblasti, ignorovanie výziev na stretnutie, neodpovedanie na akúkoľvek formu komunikácie. Kričia odbory, kričia zväzy, kričia odborníci a nikým to zatiaľ ani nehlo.
Prečo? Pretože máme vládu aktivistov. Najväčším aktivistom je samotný premiér, ktorého doterajšia práca pripomína prispatého hipisáka, ktorý protestuje ešte aj na dôchodku. Nikdy nič iné nerobil, celé desaťročie behal buď s transparentami alebo v protestnom tričku.
Ďalší čerstvý príklad aktivistickej činnosti je prípad foodblogera Patrika Linharta, ktorí sa stal poslancom a vybral sa urobiť video na tržnicu do Nitry. Chcel poukázať na to, že medzi predajcami sú aj priekupníci. Dopadlo to ako vždy. Štátna správa v snahe zapáčiť sa teraz už pánovi poslancovi nabehla na tržnicu a naparila pokuty. Bohužiaľ pestovateľom a nie priekupníkom. Na túto tržnicu chodím každú sobotu aj so synom. Poznám, kto je priekupník a kto nie, chce to len trochu pozorovania a skúseností, žiadnu diplomovku alebo vysokú školu. Ak sa to niekto rozhodne ignorovať, je to jeho osobná voľba. Zásadný problém to však nie je. Problém je, ak sa z aktivistov, nadšencov, blogerov či tenistov stávajú „odborníci“ a mienkotvorné osobnosti, influenceri alebo nebodaj politici a poslanci.
Suma sumárum, máme tu vládu aktivistov a teraz im statočne začali nadbiehať už aj štátni úradníci, ktorí sa im snažia zapáčiť. Darmo sa táto vláda oháňa, že chce odpolitizovať úradníkov. Je tu zabehnutý systém, ktorý neopravia zmenou zákona. Odstránia ho len odbornosťou, nie aktivizmom, transparentami či statusmi na Facebooku. Riadenie štátu nie je marketingová aktivita ani foodblog.
Foto: energepic.com z Pexels