Babie leto a nástup jesene je mimoriadne horúci, čo sa prejavuje najmä stúpajúcou teplotou hláv politikov a činovníkov. Je tu októbrový prehľad politických udalostí.
Reformný plán
Začnem tým najdôležitejším, plánom, ktorý táto vláda nemá. Či sa to niekomu páči alebo nie, opozícia mala plnú pravdu, keď už pred dvoma týždňami búšila do vlády, že nemá žiaden plán, resp. na ňom mala makať počas leta. Vyčítané sa stalo pravdou, minister financií predložil len graficky inak zalomený materiál, ktorý pomenoval Prvý nástrel a požiadal ľudí, aby ho pripomienkovali.
Prvou tragédiou je, že takýto plán pripravuje ministerstvo financií. Jednoduchý politik si povie, že na všetko treba peniaze, tak to dajme Hegerovi. Rozumný politik si povie, že sa pozrime, čo máme k dispozícií už teraz a s čím vieme pracovať hneď.
Druhou tragédiou je, že takýto plán už Slovensko má a volá sa Vízie a stratégie pre Slovensko do roku 2030. Tvorilo ho okolo 250 odborníkov z rôznych oblastí a rôznych politických názorov. Pre korektnosť musím povedať, že jedným z nich je aj moja manželka. Materiál presne rieši, čo by malo Slovensko robiť, aby sa tu dalo lepšie žiť a aby sme sa v spoločnom štáte mali lepšie. Pol roka po ňom nik neštekol, až po urgencii autorov sa ministerstvo prebralo a urobilo naň pripomienky. Medzitým si o tento materiál vládni činovníci obtierajú ústa. Jeden ho zhadzuje, že je zlý, lebo vnikol za Rašiho, iní sa ním chvália, že ho majú. Paradoxom je, že kým Heger volá po verejnej diskusii, z materiálu Vízie a stratégie vypadol práve tento návrh. Vyhodili presne tú časť, kde by mali rozhodnutia vznikať v diskusií úradov, súkromníkov aj tretieho sektora. Teda zdola, čo mimochodom pripomína aj EÚ pre rozdeľovanie fondov.
Taktické presuny v USA a výstrel z Auróry
V Spojených štátoch pokračuje vlna politickej korektnosti aj boj vnútorných elít. Najnovšie špekulujú, či a ako budú odškodňovať obete obchodu s otrokmi. Z obalu Uncle Ben’s má zmiznúť černoch. To teraz ideme naozaj odvšadiaľ dávať preč podobizne černochov? Biely Colonel Sanders na KFC môže zostať, ale černosi musia preč.
Po prvej prezidentskej debate sa Trump rozhodol na čas takpovediac zmiznúť. Oficiálne prehlásenie je nakazenie koronavírusom, ale jeho rýchly návrat na scénu po údajnej hospitalizácii skôr naznačuje, že stiahnutie sa bolo zámerné a hrané. Pre mňa to je novodobý výstrel z Auróry, začiatok demontáže kulís svetovej šou menom Covid 19.
Keď prokuratúra robí politiku
Generálna prokuratúra vydala vyhlásenie, že nariadenia Úradu verejného zdravotníctva sú protizákonné. Nejeden takzvaný konšpirátor sa isto potešil, že mu dali za pravdu, ale po podrobnejšom prečítaní zistil, že ukázala prstom na predošlú vládu a zaklincovala to tým, že to nebude riešiť, lebo druhá vlna.
Toto vyhlásenie vnímam v kontexte množiacich sa podaní na prokuratúru aj Ústavný súd. Podania dávajú alebo zvažujú všetci od opozície, cez Harabina až po Bukovského a Draxlera. Množia sa každým dňom a skôr alebo neskôr to hrádza tejto vlády neudrží. Generálna prokuratúra zasiahla preto preventívne a vydala takéto stanovisko, ktorým sa aktívne zapojila do politického boja, ukázala na vinníka a navrhla, že to nemáme škrabať. Takto sa v praxi robí osedlanie deja. Ak niečo nevieš zastaviť, postav sa do čela toho prúdu.
Absolútna neschopnosť vlády a umelci
Potom, ako na problém nekomunikácie upozorňovali predstavitelia priemyslu, odbory aj jednotlivci, začali sa nespokojne mrviť aj športovci a umelci. Vláda zjavne reaguje len po zatlačení, sama proaktívne málokedy.
Ale keďže médiá majú tiež len obmedzený priestor, tak teraz ho naplno vypĺňa téma krachujúcich umelcov. Máme tu názory z rôznych strán, tuto šéfredaktor z aktuality.sk napríklad tvrdí, že umelci majú väčšiu moc ako masa robotníkov. Prajem mu veľa šťastia pri jedení hudby alebo vození sa na seriáloch. Jeho tvrdenie by teoreticky obstálo, ak by ľudia mali čo jesť a boli zabezpečené ich základné potreby. Bývanie, vzdelanie, zdravie aj právny štát. Chmelár sa zasa zameriava len na tú časť umelcov, ktorá vykrikovala minulé dva roky na námestiach a ako analytik zabúda pri tom na podstatný fakt, že sú to bežní ľudia, ktorí dali umelcom takúto moc. Obyčajní ľudia, ktorí si dali umelcov na piedestál, ktorí ich počúvali, ktorí počúvali ich politické rady.
…treba mať vždy na pamäti, že každý herec má svojho režiséra. A je jedno, či vylezie na dosky SND alebo dosky na námestí SNP.
Nakoniec to skončilo ako vždy, vláda akože ustúpila a umelcom dá podporu. Lenže druhou rukou ju zároveň o ňu oberie, pretože z tejto sumy chce podporovať aj boj proti hoaxom. To v preklade znamená, že si z umelcov urobí nástroj propagandy. Umelci sa teda dostanú tam, kde nechceli byť, budú za peniaze obraňovať systém, ktorý sa na nich v prvom rade vykašľal. Ešte tu niekto chce hovoriť, že za socíku boli umelci neslobodní a robili agitku? To isté v ružovom tu máme znova.
Široká umelecká obec sa môže pekne poďakovať tej hŕstke umelcov, ktorí jej politizovaním urobili takúto medvediu službu. Pre úplnosť musím povedať, že nijakým spôsobom nedehonestujem funkciu a dôležitosť umenia či kultúry. Vyrastal som prakticky v múzeu, keďže rodičia pracovali ako reštaurátori. Umenie a kultúru aktuálne učím na bilingválnom gymnáziu, dokonca v nemčine. Len mi vadí, ak politiku robia komedianti rovnako, ako keď mi elektriku má robiť kuchár. Umenie malo vždy svojich mecenášov a tí to tiež nikdy nerobili pre číru filantropiu.
Definícia kultúry z pohľadu sociológie je, že sú to všetky materiálne aj nemateriálne produkty ľudskej práce, vďaka ktorým vie spoločnosť prežiť. Kto teda financuje jeho jednotlivé časti (napr. umenie), ten zároveň mení spoločnosť ako celok. Prirodzene, mení ho na svoj obraz a nie vždy v súlade s tým, čo chcú ostatní. Preto treba mať vždy na pamäti, že každý herec má svojho režiséra. A je jedno, či vylezie na dosky SND alebo dosky na námestí SNP.
Militarizmus a geopolitické záujmy
Melie sa to na Náhornom Karabachu, kde sa do toho opäť nepekne mieša Turecko. To Turecko, ktoré sa miešalo do Iraku aj Sýrie. To Turecko, ktoré dnes už trvalo vydiera EÚ, že do nej pustí utečencov. To Turecko, ktoré v minulosti používalo rovnaké vydieranie pri osmanských vojnách. To Turecko, ktoré poslalo na konferenciu Globsec svojho ministra zahraničných vecí a nikto ani len nepípol. Tobôž nie Čaputová. Ale čínsky Huawei je vraj obrovský problém.
Namontujme na prezidentský palác točiace dvere
Keď tam mohla byť na návšteve koza, keď tam mohla byť teraz Cichanovská, neúspešná kandidátka prezidentských volieb v Bielorusku, tak tam môžu prijať aj kýbel gytu či fúrik cementu. Podľa toho, čo bude treba. Predstavte si, že by povedzme Chorvátsko oficiálne prijalo po našich prezidentských voľbách Harabina a dalo priestor jeho námietkam a sťažnostiam.
Smutné na tom je, že toto odhalilo naši nelichotivú polohu vo svetovej politike. Cichanovská nevystúpila v Čechách, nevystúpila v Poľsku či Slovisnku. Vystúpila na Slovensku, kde sa na ňu prišli pozrieť hlavy Európy, ale k sebe ju veľmi nepozývajú. Už toto samotné signalizuje, akou bábkou daná osoba je. A žiaľ, akým bábkovým štátom je Slovensko, ktoré bolo na túto nechutnú prezentáciu použité.
Pokútne praktiky EÚ
Mladý európsky zväzák Michal Šimečka podal návrh, aby štáty mohli byť pokutované, ak si nedostatočne ctia demokraciu a takzvané európske hodnoty. Trest má byť odopretie peňazí.
Toto nie je nástup totality, toto je totalita. Peniaze EÚ sú totiž naše peniaze. Mnoho ľudí si myslí, že eurofondy nám dáva nejaká milá dobrá únia. Začo? Za naše modré oči? Nie. Sú to peniaze, ktoré sme odviedli do únie aj my. Ďalšiu časť odvádzame vo forme dividend, ktoré od nás každý rok odtekajú von a osoh z nich má niekto iný.
Predstavte si, že vložíte vaše peniaze do banky, a keď sa nebudete správať podľa predpisov tejto banky, odmietne vám dať vaše peniaze. Presne toto navrhol Šimečka a schválil európsky parlament. Konanie tohoto poslanca nesie všetky znaky konania, ktoré je dobre a mimoriadne výstižne zdokumentované v Pachovi.
Foto: Hans Braxmeier z Pixabay