Vrátim sa ešte k lynčovaniu siete hračkárstiev Dráčik, pretože aj tu ide o politiku.
Zvykli sme si nechodiť k voľbám a zvykli sme si nezaujímať sa o politiku. Život/Boh/Vesmír/Príroda majú svoje spôsoby, akými nás nechajú zopakovať si premrhané šance. Nemôžeme vynechať žiadnu z lekcii a opätovne ju dostaneme naservírovanú. Ak nebudeme chápať, každý ďalší pokus bude o to ťažší.
Ak sme doteraz ignorovali politiku, budeme musieť „voliť nohami“ omnoho častejšie a aj pri omnoho jednoduchších úlohách. Napríklad budeme musieť zachraňovať jedno hračkárstvo pred partičkou samozvaných IT-špecialistov, ktorí nadobudli pocit všemocnosti, a teraz už aj ideologickej nadradenosti. Ak odmietneme voliť aj v týchto menších voľbách, nesmieme sa čudovať, ak Dráčik skrachuje a jeho miesto zaujme nejaká zahraničná sieť, ktorá si bude svoj zisk exportovať znovu von.
Nesmieme sa čudovať, že budeme mať postupne menej a menej práv, no o to viac povinností. Nesmieme sa čudovať, ak sa jedného dňa prebudíme znovu vo fašizme. Jedna z definícii fašizmu totiž hovorí, že ide o veľmi úzke prepojenie súkromného kapitálu so štátnou mocou. A ono sa to už deje. Veľké korporácie idú na ruku vládam, súkromné firmy aktívne spolupracujú s armádou a spravodajskými službami. Spoločne držia basu, pretože my sme vraj dezoláti a konšpirační teoretici. Ak my sme teoretici, oni sú potom ťažkí praktici. Prax je mi svedkom – veľké korporácie sa stavajú na rovnaké barikády, ako štátni úradníci a politici, ťahajú za jeden povraz alebo sa otvorene vzájomne financujú.
Ignorancia a nezáujem nás bude stáť náš štát a živobytie.
Foto: George Becker z pexels.com