V týchto dňoch sa veľa diskutuje o tom, či je novela zákona 355/2007 protiústavná alebo či skutočne máme povinnosť nosiť rúško.
Ľudia sa však pomerne často čudujú, prečo napríklad Smer napáda zákonnosť týchto nariadení, ale zároveň všetci jeho členovia nosia naďalej rúško. Prirodzene, obviňujú ich potom z falošnosti, alibizmu či populizmu.
Vysvetlenie majú pritom občania priamo pred očami, len ho nevidia alebo nechcú vidieť. Naposledy, keď sa kotlebovci rozhodli nedať si v Národnej rade rúško, predseda parlamentu ich vykázal. Po vykázaní nemohli diskutovať ani pridávať poslanecké pripomienky, jednoducho samých seba odstavili od možnosti pracovať pre slovenského občana. Aj preto neustále tvrdím, že ĽSNS nepracuje na nás, ale na úplne iné zadanie.
Teraz si predstavte, že by si nedali rúška poslanci Smeru. Boli by zrejme rovnako vykázaní z rokovacej sály a nemohli by ďalej pracovať. Ako sa zachovať, keď máte proti sebe parlamentnú väčšinu, väčšinu médií a niekoľko mediálne vplyvných mimovládok? Pôjdete na to silou ako kotlebovci?
Máte jedinú možnosť ako upozorňovať na nezákonnosť. Nosiť rúško, pracovať na súdnych podaniach a upozorňovať na protiústavnosť krokov vlády aj parlamentu. Tieto veci sa navzájom nevylučujú. Protestovať nenosením je najhlúpejšia z možností a je dobré sa opýtať, prečo si práve kotlebovci vyberajú najčastejšie takýto typ protestovania.
Analogicky, ani na medzinárodnej scéne nie je populizmus, ak politik doma hovorí niečo iné a v zahraničí upravenú verziu. Je to praktická politika, ktorá rozlišuje medzi domácou a zahraničnou politikou. V situácii, kedy väčšina obyvateľstva nemá základné informácie o fungovaní štátu a o medzinárodnej politike nevie ani len to, je takýto postup vyslovene nutný. Vinu na tom majú mimo iného aj médiá, ktoré prinášajú skreslené informácie, úzky výsek reality. Nevzdelávajú ani nevysvetľujú.
Za všetko spomeniem napríklad svätú mantru o nezamestnanosti. Tento údaj si pravidelne a poctivo robí svoje kolečko vo všetkých médiách a debata vždy skĺzne k tomu, že sa prekárajú dvaja politici o štatistiku, či je to číslo dobre vypočítané. Debate o nezamestnanosti dlhodobo nevedie k žiadnemu konštruktívnemu výsledku. Navrhujem, aby ju médiá vymenili napríklad za údaj o počte chudobných. Na hranici chudoby v roku 2012 žilo u nás okolo 700.000 ľudí. Dnes je to okolo 870.000 s predpokladom ďalšieho masívneho zvýšenia. Takže sa blížime k hranici 20% všetkých obyvateľov Slovenska. To je každý piaty človek. Povedané jednoducho, načo nám bude nízka nezamestnanosť, keď títo ľudia budú na dohodách a budú sa potácať na hranici chudoby. Z tohoto pohľadu je údaj o zamestnanosti zavádzajúci.
Ak nemáte dostatočné a kvalitné informácie, všetky závery a rozhodnutia, ktoré podľa nich urobíte, budú nesprávne a uškodia vám do budúcnosti. Údaj o nezamestnanosti ani hádka dvoch politikov nezlepší váš život, ani nevyrieši problémy nášho štátu. Pomôžu mu len vzdelaní ľudia, ktorí budú rozumieť politike a politici, ktorí budú rozumieť normálnej politickej práci, nielen hlúpemu protestovaniu.