Prečo to Matovičovi vychádza a prečo to ľudia trpia

Spomeňme si na volebnú noc, keď už bolo jasné, koľko neuveriteľných percent získal Igor Matovič. V tom období povedal dve kľúčové vety, ktoré nás ovplyvňujú dodnes.

Novinári sa ho cez volebnú noc pýtali, ako je možné, že vyhral s takýmto rozdielom. On odpovedal v podstate pravdivo – nie som politik, som marketér. Táto veta je určujúca pre celé jeho ďalšie fungovanie. Druhá podstatná veta je Máme prázdnu špajzu. Toto je zaklínadlo, ktoré povie gangster rukojemníkovi, aby zostal kľudný. Vedia to zločinci aj psychológovia. Rukojemníci kladú menší odpor, keď sa im vysvetlí, čo sa s nimi bude diať. Budú menej kričať aj kopať, ak vedia vopred, že budú zviazaní a zapchajú im ústa.

Presne toto robil premiér prvé mesiace a statočne mu sekundovali všetci činovníci vo vláde. Médiá vlastnené oligarchami mu v tom pomáhali rovnako statočne. Čarovnou formulkou pripravovali pôdu na to, aby neskôr ľudia poslušne stáli v radoch na testovanie. Lebo máme prázdnu špajzu a vedeli to vopred.

Takýmto spôsobom riadi štát od svojho menovania. Po každej zlej správe na moment povolí, ale vždy nakoniec pridá ešte horší scenár. Najprv 45 dní núdzový stav. Nechceli sme predsa dávať 90, lebo to s vami myslíme dobre. Už vtedy bolo evidentné, že sa predlžovať bude a bude to ešte horšie. Tu a tam sa objaví 500-eurovka pre zdravotníkov (a to vás pritom šokoval ten milión po vražde novinára a jeho snúbenice), tu a tam sa objaví snaha stretnúť sa so zástupcami gastra a cirkví, aby zachránili Vianoce. Týchto cukríkov je ale v pomere k zlým správam príliš málo. K tej 500-eurovke, druhá ruka tej istej vlády dáva do parlamentu návrh mimoriadne skokového zvýšenia pokút pre zdravotníkov.

Medzičasom si ľudia vybíjajú svoj hnev na sociálnych sieťach. Najčastejšie posielajú premiéra do blázninca. Omyl, toto čo robí, je výborne premyslená stratégia. Rovnako premyslená ako napríklad zákaz zhromažďovania sa viac a 6 osob. Možno vám osobne to komplikuje život v rodine, možno nemôžete ísť na tréning a pod. V riadení štátu toto ale pácha omnoho väčšie škody. Nie je až taký problém, že sa nemôžu ľudia združovať na námestiach a protestovať. Omnoho väčší problém je, že odborníci sa nemôžu kvôli tomuto stretávať s úradníkmi, ktorí sa ako prví radi schovajú za toto nariadenie. Prepáčte, nemôžeme rokovať, máme obmedzenie. Ak sa aj s vami stretnú, tak len vo formáte 4 proti 2. Tomu hovorím férovka!

Preto sa nevedia do vlády dozvoniť odbory, zväzy, záujmové organizácie ani odborníci. Je to mimoriadne vážny problém, pretože nám medzičasom plynú napríklad termíny na uzatvorenie stratégii pre eurofondy. To znamená, že sa rozhoduje o našej budúcnosti, ale s vylúčením verejnosti. Toto je evidentný zámer kontrolovať štát absolútne. Toto je diktatúra podľa každej definície politológie či sociológie.

Presne tomuto dnes čelíme. Nie idiotovi z Trnavy. Čelíme gangstrovi, ktorý si nás vzal za rukojemníkov a len nám dáva vopred vedieť, čo s nami chce urobiť. Aby sme menej kričali.

Riešenie?

Nepískať na balkónoch, ako to navrhuje Chmelár. Nelajkovať a nešíriť provokačné videá a príspevky na internete, ktoré sú z nedohľadateľných zdrojov. Neísť s tým na ulicu, pretože tam sa drvivá väčšina príčetných ľudí zmení na dav. Dav má dva zásadné problémy:

1. pamäť len 2 týždne,
2. impulzívne stádovité jednanie.

Pre oba dôvody si myslím, že vláda sa davu ani ulice nebojí, má všetky páky na jeho zvládnutie, potlačenie či osedlanie. Bojí sa len informovaného a vzdelaného občana, ktorý háji svoje práva a vyžaduje to aj od nich. Skúška správnosti? Opýtajte sa samých seba, či si prajete pre vaše dieťa viac vzdelanie alebo peniaze?

Riešenie je sadnúť si v kľude, dokončiť si domácu úlohu, doštudovať si ako funguje štát, aké mám práva aj povinnosti a začať ich dôrazne aplikovať v praxi. Pri návale informácii je to mimoriadne ťažké. Ale berte to ako osobný test integrity, X-tý opravák z občianskej náuky. Je ľahké požadovať od opozície, aby niečo urobila. Ľahké požadovať tribúny. A ťažké sadnúť si za hrubé knihy. Bez tých hrubých kníh by vás ale nemal kto operovať. Bez nich by sa vás ani nemal kto zastať na súde, ak vás obvinia. Bez nich by nevzniklo auto, na ktorom sa vozíte.

Riešenie je vzdelanie a práca s informáciami. Zdroje sú k dispozícii. Nie sú to médiá. Sú to napríklad oficiálne správy vlády a úradov, Ústava, zákonníky, legislatívne návrhy v Národnej rade. Miesto nezmyselných seriálov si pozrieť, aké zákony na nás schvaľujú v parlamente. Riešenie je aj spolupráca, spájanie sa s podobne zmýšľajúcimi, ale nie na báze vodcovstva (ako sa do tejto role štylizuje napríklad Kotleba). Dohoda v spoločenstve musí výjsť z konsenzu, teda všeobecnej dohody. Tá dohoda musí vzniknúť debatou, pri ktorej sa musia prejednať všetky sporné body až do momentu, keď druhá názorová strana nemá seriózny argument.

Áno, trvá to dlho a nie je to rýchle riešenie. To ani nepotrebujeme. Potrebujeme trvácne riešenie, nie rýchlu náplasť na bobo.