Protesty 17. novembra 2020, riziká a možnosti

V médiách a na internete je množstvo informácií, ktoré sa týkajú pripravovaných protestov v utorok 17. novembra na rôznych miestach. 

Najprv sumár toho, čo vieme. Protesty zvoláva množstvo jednotlivcov, organizácií, spolkov aj politických strán. Z niektorých informácií nie je vždy jasné, či ide o rovnakú akciu alebo o samostatné protesty. K protestom vyzývajú futbaloví ultras, kotlebovci, jednotliví poslanci, predstavitelia strany Vlasť a aj Smer, každý samozrejme po svojom. Už toto samotné považujem za mimoriadne rizikové faktory pre účasť.

Ultras sa už predviedli v októbri, čo skončilo sprostými nadávkami, dymovnicami a zásahom polície a vodného dela. Svojsky sa predvádzajú kotlebovci, ktorí včera vyprovokovali bitku v Národnej rade. Bolo evidentné, že to takto skončí, lebo nemohli zostal len pri miernych provokáciách. Dav si žiada ráznejšie reakcie a títo poslanci sú preukázateľne ochotní ich ponúknuť. Je to slepá cesta, ktorá skončí krviprelievaním. Kedy v histórii niečo vyriešilo násilie?

Od násilných protestov sa dištancuje Smer a navrhuje použitie hrncov a hlučného protestu, čo navrhol Blaha po vzore juhoamerických revolúcií. Nenásilnosť je v poriadku, ale hrnce sú len hlučnejšia verzia kľúčov. Považujem za nešťastné, že sa má protestovať v ten istý deň, kedy sa začal rozklad nášho štátu a jeho dodnes nekončiaci výpredaj do zahraničia. Je to takpovediac zlá karma, naväzovať tieto protesty na v podstate škodlivú udalosť.

Ak už protestovať, po tom v žiadnom prípade vulgárne a v žiadnom prípade proti Matovičovi či vláde. Protest by mal byť založený za niečo, napríklad Za sociálne a právne spravodlivý slovenský štát. Dôvod je prostý. Štátna moc bude len ťažko vysvetľovať, prečo zasiahla tvrdo proti niekomu, kto požaduje spravodlivosť a robí to nenásilnou slušnou formou. Nadávkami obušky neprebijete, rovnako ako hnevom a násilným neopravíme štát. Pozitívne ciele znížia mieru krvavosti protestov. Nakoniec, premiér to povedal dosť jasne, už sa teší na hulvátov a ako ich pozametá od podlahy. Ak tam už chcete ísť, prosím Vás, neurobte mu tú radosť.

Keď ste napriek tomu rozhodnutí ísť na protest, potom bez vulgárnosti, s heslami za spravodlivosť, prípadne s pustenou hymnou, mne sa páči táto verzia od Metalindy. Čo sa ostatných detailov týka, treba sa pripraviť na násilie a provokatérov. Tam sú len dve možnosti – buď ich aktívne odhaľovať, natáčať, fotiť a okamžite dávať na sociálne siete alebo keď sa to začne nekontrolovateľne zvrhávať, okamžite opustiť protest. Bez protestujúcich nebudú mať provokatéri koho provokovať a nech sa s políciou bijú sami. Nemusím pripomínať, že na takto rizikovom proteste by nemali čo hľadať ženy a deti.

Iné riešenie?

Referendum. Tu nie je o čom špekuľovať a podľa mňa je práve toto naše novodobé SNP. Všetky doterajšie referendá zlyhali pre rôzne dôvody, vonkajšie aj vnútorné. Preto majú ľudia skepsu, že sa ani toto nepodarí. Súhlasím, nemusí sa podariť, budú obštrukcie, budú snahy o jeho znehodnotenie, budú podvody. Ale myslíte si, že naši starí rodičia a partizáni to mali vo vojne ľahšie? Dnes sa bojuje informačnými prostriedkami a je na nás ustrážiť si to tak, aby sa referendum konečne podarilo.

Nie je pri tom podstatné, kto ho navrhol alebo kto ho spustí. Či Draxler, Smer, Hlas alebo niekto iný. Je to štafetový kolík, ktorý nám bude odovzdaný, my ako občania odpovieme a rozhodneme. Referendum ani trestné oznámenia nie sú chránené patentom, preto nerozumiem výčitkám Harabina a iných, ktorí si uzurpujú právo byť prvý, kto referendum spustí.

Odmietam aj Harabinovu kritiku, že existuje rýchlejšia a čistejšia možnosť, kde všetci opoziční poslanci zložia mandát a nechajú rozpadnúť parlament. Toto je zásadný omyl a nebezpečne nastražená mína. V takejto vážnej a vynervovanej situácii nepotrebujeme rýchle ani ľahké riešenie. Do tejto situácie sme sa v prvom rade dostali my sami, keď sme pristupovali k voľbám ľahkovážne a volili marketingové príbehy namiesto skúsených odborníkov. Preto aj medicína bude horká. Keby sme mali byť ďalej odkázaní na to, či sa politikom uráči zložiť mandát a zachrániť nás, ďaleko by sme nedošli. Zloženie mandátu by mohlo byť v budúcnosti napadnuteľné, je to skrátka pasca.

Naopak, musí to byť referendum, ktoré ukáže politikom ich hranice. Vyšle to aj jasný signál do budúcnosti, že si vieme konečne ustrážiť platné referendum náš hlas nemožno viac ignorovať. Hneď potom navrhujem sfunkčniť inštitút referenda ako poistku do budúcnosti, nech sa nezopakuje samovládie, aké zažívame dnes.

Foto: Tomáš Malík z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

6 komentárov k “Protesty 17. novembra 2020, riziká a možnosti”

  1. plne súhlasím s textom.

    Ako sme videli x krát, prax ukazuje, že provokatéri zvyknú byť dobre organizovaní, resp. sú pod real-time vedením koordinovaní.

    tomuto je veľmi ťažké sa brániť nekoordinovanému davu účastníkov demonštrácie.
    Rovnako, z pohľadu povedzme polície, v situácii, keď pokojný demonštrant strháva provokatérovi masku, pre policajta sú to dve osoby v roztržke a môže to byť dôvod na zásah rovnako proti obom.

    nemám praktickú skúsenosť z takéhoto typu demonštrácií, kde je možné očakávať represívne zložky a provokatérov. no z iných viem, že už o pár ľudí ďalej odo mňa, ani netušia, aká je situácia o pár metrov ďalej v dave. Preto aj pokusy o izoláciu provokatéra v dave môzu byť skutočne náročné.

    osobne sa tomuto podujatiu vyhnem, naopak o to viac informačne podporujem referendum.

    1. Dobrý postreh s tou organizovanosťou provokatérov, ktorá je vyššia ako u bežných ľudí. Rovnako dobrá je poznámka, že zápas slušného demonštranta s provokatérom je zámienkou polície pre zásah proti obom.

  2. Plne súhlasím s autorom. Len doplním pár vlastných postrehov. Harabín si výzvou k poslancom stúpil na hrable. Ako právnika ho beriem, ale politik z neho nikdy nebude. Výzvou k referendu v podstate začala predvolebná kampaň. Preto sa každá skupina a strana snaží predviesť sa ako hlavný organizátor. Pozrite si stránku Pelegrinyho na FB. Okamžite po Ficovom vyhlásení o zber podpisov pre referendum, vyhlásil vlastnú petíciu. V ten istý deň podporil v parlamente zmenu, aby ,,testovanie“ mohli vykonávať aj osoby bez zdravotníckeho vzdelania. Osobná poznámka (postreh). Používa autor tohto webu aj nick Popolvár?

    1. Nie, nie som popolvár.

      Čo sa týka tých poslancov, čo keď je to naopak, že porušením Ústavy SR alebo poslaneckého sľubu zaniká mandát práve vládnym poslancom? ;-)

  3. Tomuto nerozumiem „Svojsky sa predvádzajú kotlebovci, ktorí včera vyprovokovali bitku v Národnej rade.“ Pokiaľ myslíte to, ako p.Žiak stál pred rečníckym pultom s papierom, tak by som skôr povedal, že to bol on, kto vyprovokoval bitku.

    1. Rozumiem, prečo vám to príde čudné. Pretože to vnímam opačne. Žiak vedel veľmi dobre, komu drží ten papier pred tvárou. Byť to iný politik, tak by nepochodil a médiá by nemali o čom písať. Kalkul. Ale kotlebovci si jednoducho nevedia pomôcť, skočia na každé hrable, rovnako ako sa sami pustia do zbytočnej provokácie.

      Celá udalosť bola vyslovene zbytočná. Nikomu nepomohla, nikomu neuškodila, Žiaka ofukujú jeho obdivovatelia, Mazureka zasa chvália jeho vlastní, rozkol v spoločnosti pokračuje a použili sa tvrdšie metódy. Nabudúce príde čo? Päste? Boxer?

      To stupňovanie je evidentné a násilie presne takto funguje. Každý ďalší útok musí byť tvrdší a šokujúcejší, inak si ho v mediálnej záplave nik nevšimne a teda sa minie informačnému účinku. Rovnako pracujú médiá, holé baby už nikoho nevrušujú, porno sa stalo normou a čo bude potom? To isté v seriáloch. Predtým boli iba strielačky, dnes násilie postúpilo na ďalší level, napríklad v Hre o tróny. Prejavuje sa to všade, v kultúre, v spoločnosti a teda aj v politike. A je to slepá ulička. Do temnoty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *