Protesty 17. novembra ukázali, kto má aký dres

V predošlých článkoch som jasne vyjadril svoj názor na protesty aj na to, čo na nich hrozí. V samotný deň protestov však vyšlo slnko.

Tieto protesty boli iné, ako všetky doterajšie a hneď pre mnoho dôvodov. Prvý je ten, že sa ho zúčastnili politici. Iste, aj tých predošlých (v 1989 a 2018) sa ich zúčastnili, len vtedy boli iba budúci politici. Dnes to boli ľudia dlhšie aktívni v politike.

Druhý rozdiel bolo miesto konania. Nebolo to už námestie SNP, ako sme zvyknutí z vyššie spomínaných rokov.

Tretí rozdiel bolo opäť miesto, vlastne to, že tých miest bolo niekoľko – Hlavná stanica, Hodžovo námestie, Námestie Slobody a priestor pred NRSR.

Štvrtý rozdiel boli transparenty. Kde-tu sa objavil nejaký Matovič v podobe Hitlera, ale ľudia mali nad hlavami skôr mobily, ako heslá. Žiadne anglické All4Jan či Sľúbili sme si lásku a podobne. Ukazuje sa, že aj protesty sú dnes už digitálne a stačí vám na ne len vlajka a mobil. Vlajka ako univerzálny symbol a mobil ako ochrana pred provokatérmi, ale aj manipuláciami médií.

Pred samotným protestom sa v nedeľu uskutočnil sviečkový protest pred Úradom vlády, kde si protestujúci odspievali našu hymnu a celá akcia bola v pokojnom duchu. Takom pokojnom, že ju odignorovali aj niektoré médiá. Zrejme preto, lebo to nemalo „šťávu“, chýbali svetlice a ťažkoodenci. Namiesto toho pripomínali nadchádzajúci utorok s fotkami randálu a vodných diel. Toto je programovanie budúcnosti – akú fotku vyberiem pre budúcu udalosť, takú formu sa jej snažím vtlačiť.

Pred protestami hecovala aj vládna moc svojimi vyhláseniami – že sa protestov zúčastnia len náckovia a komunisti, minister obrany chcel povolať vojenskú políciu, minister vnútra zavolal vodné delá a utrúsil, že ultras si na nich chystajú ostré zbrane a podobne. Naopak väčšina politicky činných osôb pozývala skôr na prechádzky či pietne stretnutia a zároveň vyzývali na pokojný priebeh.

Samotné protesty dopadli tak, že si každá politická strana obliekla jasné tričko. Ultras (inklinujúci ku Kotlebovcom) nesklamali a tvorili najhlučnejšiu skupinku, ktorá si vychutnala masáž gumovými projektilmi. Napriek tomu táto časť protestu dopadla „katastrofálne“ s množstvom zranených a mŕtvych… Bol zranený 1 policajt a záchranári ošetrili 2 protestujúcich. Hmotné škody žiadne.

Táto časť protestu nepredviedla nič svetoborné, len nadávky. Nespomínam si, kedy nadávky v živote alebo politike niečo vyriešili a presne tak je to aj s touto stranou. Je to slepá cesta hnevu, ktorý nič nevyrieši. Mali sme tu aj historický analóg študenta Šmída, zbitý poslanec ĽSNS, u ktorého nie je jasné, ako k jeho zraneniam a zatknutiu prišlo. V každom prípade je to provokácia, ktorá opäť neprinesie nič, len vytĺkanie bodov a falošné martýrstvo tejto strany. Dobre si pamätáme, akú vlajku vyvesili v Bystrici na deň SNP a neobkecajú to. Táto provokácia (a údajná chyba zasahujúcich policajtov) vyhovuje aj vláde, nielen kotlebovcom. Tým, že kotlebovci budú za martýrov, uzemnia množstvo protestných hlasov, ktoré zostanú mŕtve a nepoužiteľné vo voľbách alebo následnom skladaní vlády. Táto strana by sa mala rozpustiť nie príkazom súdu, ale najmä precitnutím jej voličov, že boli oklamaní a ocitli sa v slepej uličke. Táto vláda za žiadnych okolností nemôže pripustiť, aby jej vyrástol skutočne národne cítiaci aj konajúci súper. Omnoho lepšie jej poslúžia nejednotní pseudonárodniari, ktorí na seba naviažu množstvo normálnych, slušných a zdravo národne cítiacich ľudí.

Ďalšia časť protestu sa konala aj pred prezidentských palácom. Tam sa nachádzali rôzne skupinky aj politické strany, napríklad Kotlebovci, Vlasť a KSS. Polícia najprv demonštrantov zatláčala, neskôr sa ale stiahla. Zranení neboli, pokrikovalo sa Matovič do basy a samozrejme aj niečo na účet prezidentky.

Pred Národnou radou sa zhromaždili predstavitelia strany Smer, ktorí si uctili pamiatku Alexandra Dubčeka. Podporiť ich prišlo množstvo ľudí a protest sa niesol v pokojnom duchu. Za zmienku stojí, že len nedávno, 7. novembra, bolo výročie tragickej smrti tohoto novembrového politika a len málo médií si ho pripomenulo. Médiá hlavného prúdu, ktoré sa prehlasujú za slobodné a demokratické, ho jednoducho odignorovali.

Politici si obliekli jasné dresy

To podstatné, čo zaznelo na zhromaždení pred Národnou radou, bolo ospravedlnenie za chyby od Róberta Fica. Možno si poviete, že neskoro, ale na ospravedlnenie nikdy nie je neskoro a medzi politikmi je ho ako šafránu. Je vnímané ako prejav slabosti a dôvod na odstúpenie, pričom opak je pravdou. Samozrejme, ani s ospravedlneniami to netreba prehánať. Robiť len zlotu a neustále sa ospravedlňovať je rovnako nesprávne ako sa neospravedlňovať nikdy a za nič.

Mimo týchto akcií a pochodov sa v uliciach objavili Kňažko s Budajom, pod Devín sa vybrala prezidentka s niekoľkými politikmi. Nesekundovali im žiadne davy, tie si vraj uctievali spomienku na 17. november na internete. Na rovnaké miesto sa schovali aj predstavitelia strany Hlas okolo Pellegriniho, ktorí sa nezmohli na nič iné, len okopírovať od Matoviča internetové hlasovanie rozhodni.to. Ešte na to použili aj argument, že niet na čo čakať, treba ušetriť čas a ten na referendum nemáme. Ak ho teda nemáme, mali sa pridať k Draxlerovej petícii, ktorá už má cez 70.000 hlasov. Nepotrebujeme ďalšiu internetovú náhražku referenda, potrebujeme skutočné referendum, inak tento inštitút nebude žiaden politik brať vážne.

Za Facebook sa schovali predstavitelia vlády a odtiaľ smerovali svoje výpady voči ľuďom. Naď sa napríklad vyjadril, že protestovali len opice a podobne. Lepšie si proti sebe poštvať ľudí nemohol. Matovič zasa prepadol zúfalstvu a začal po protestoch počítať percentá prepadov koaličných strán v prípadných voľbách. Rovnako výborná reakcia. Tu je zaujímavé porovnanie, že Fico, ktorého má v zuboch polovica Slovenska a mnoho ľudí mu želá basu, prišiel medzi ľudí na námestie. Z demokratov, ktorí sú ti najslušnejší, sa neodvážil ani jeden. Na minulom proteste to skúsil iba Sulík, ale včera si to aj on rozmyslel. Kto šteká len spoza Facebooku a bojí sa prísť konfrontovať sa s realitou a ľuďmi, sa zvykne volať internetový troll.

Ešte vypuklejšie je porovnanie protestov pred Ficovým bytom v Bonaparte a uzatvorenou ulicou v Trnave, na ktorej býva Matovič. Dnes sa ten istý Matovič už asi nečuduje, prečo chodil Fico s ochrankou, keď sa on teraz vozí v pancierovej limuzíne a polícia mu musí strážiť ulicu.

Aj médiá si obliekli dresy

RTVS priniesla relatívne vyvážené spravodajstvo, kde ukázali všetky formy protestov, redaktor na mieste spomenul aj to, že si médiá zlízli kritiku od demonštrantov za neobjektivitu a dvojaké metre. Reportáž ozvučila všetko podstatné. Naopak súkromné televízie riešili najmä nedôstojnosť osláv a JOJke najviac vadilo, že ľudia nemali rúška. Kritizovať ľudí, ktorí protestovali aj proti rúškam, že ich nemajú, je mimo akejkoľvek logiky. Čo som videl v komentároch, ľuďom najviac vadilo paušálne odsúdenie v médiách, že sú náckovia či komunisti, pričom tam prišli protestovať, lebo kvôli neschopnosti vlády prišli o príjem, firmy či rodinné vzťahy.

Lepšie, ako sme dúfali

Protesty teda nenaplnili žiaden zo scenárov, ktorí maľovali na stenu vládni predstavitelia. Dokonca aj tie najbojovnejšie protesty sa obišli takmer bez zranení. Hmotné škody žiadne, žiadne horiace autá či porozbíjané výklady, ako sme to nedávno videli pri Žltých vestách v Paríži alebo Black Lives Matter v USA. Ľudia ukázali v priamom prenose, že politici klamali.

Vidíme dnes aj to, kde sú prirodzené miesta zhromažďovania, kde sú „umelé“ pomníky a kde naopak chcú ľudia vyjadrovať spolupatričnosť. Je to ako s trávnikom na sídlisku, architekt si naplánuje chodníky, ale ľudia používaním vychodia vlastné cestičky. Protesty sa presunuli takpovediac k jadru problému – pred vládu, pred prezidentku a pred Národnú radu.

Jednotliví politici sa ukázali v pravom svetle a ľudia si dnes môžu pekne porovnať, čo kto ponúka. Kto ponúka nadávky a provokáciu s poslancom, kto ponúka normálny protest a kto nadávky spoza internetu.

Pre všetko toto protesty dopadli dobre. V prvom rade ma teší, že neboli krvavé. V druhom rade donútili všetky strany zaujať jasný a samostatný postoj, to isté platí pre médiá a rôzne občianske organizácie.

Foto: Pixabay z Pexels a screenshot zo stránky JOJ.sk