Politický prehľad #25

Prichádza jar, sneh sa roztápa a spev vtákov vlieva aspoň trochu optimizmu do týchto dní. 

Pomenujme to pravým menom – fašizmus

Signálov, že sa nám opakuje minulosť – Mníchovská zrada, nástup zbrojenia, rozbíjanie Česka a Slovenska, masívna mediálna propaganda a ďalšie dobre známe udalosti, je mnoho. Mnohí sa napriek tomu dodnes pozastavujú nad silou takéhoto prirovnania, neveria, že hrôza fašizmu sa môže zopakovať alebo že ju máme predo dvermi. Kto neverí, nech si pripomenie, že ani utečencom z koncentrákov zo začiatku nik neveril, aké zverstvá páchajú „vzdelaní otcovia rodín“.

Vo svojej podstate žijeme v anarcho-kapitalizme. To znamená, že firmy a korporácie si začali robiť svoje. Sami sa rozhodujú kde a hlavne koľko budú platiť dane, sami sa rozhodujú, koho vypnú alebo odstavia a rovnako sami sa rozhodujú, čo prehlásia za pravdu a čo za hoax. Toto všetko často nazvú honosným menom optimalizácia, podpora plurality a podobne. Pritom ak by si to isté dovolil jednotlivec, bude to otvorená anarchia alebo svojvôľa. Je to však len predohra k plnohodnotnému fašizmu. Štúdie verejnej mienky už dnes hovoria, že mladá generácia verí viac korporáciám ako vlastným štátom. Keď je zabezpečená nastupujúca generácia, na zvyšok stačí použiť iné donucovacie prostriedky.

Ďalší zo znakov fašizmu je úporné hľadanie vonkajšieho nepriateľa. Už dávno je ním Rusko, ale aj z normálne a triezvo uvažujúci ľudia. Hovoria tomu boj proti hoaxom a konšpiračným teóriám.

Mimoriadne znepokojivý je nástup fašizmu cez zbrojenie. Pozrite si stránku nášho ministerstva obrany, koľko presunov cudzích armád sa u nás uskutočnilo za posledný rok. Tie presuny sa konajú aj tento týždeň. Dá sa povedať, že koniec mesiaca = presuny cudzích vojsk. Akých? Najmä amerických. Sem treba pripočítať aj masívne nákupy zbraní (opäť amerických) a vyhlásenie Bidena na nedávnej konferencii v Mníchove, že Amerika je späť. Pán Boh nás ochraňuj od takejto Ameriky! Fašistické je aj prehlásenie, že treba zbrojiť a bojovať proti hoaxom pre našu ochranu a pre naše dobro. Zlo sa vždy vydáva za dobro. Dobro sa za zlo vydávať nemusí a ani nechce.

Slovíčko fašizmus sa objavuje pravidelne medzi politickými komentátormi a priebežne ho dopĺňajú ďalšie osobnosti. Teraz z čerstva prirovnali k fašizmu udalosti okolo školstva dekani vysokých škôl.

Vyzerá to ako fašizmus, kváka to ako fašizmus, smrdí to ako fašizmus, je to fašizmus! Len ak pomenujeme veci správnym menom, len vtedy mu vieme čeliť a definitívne ho poraziť.

Verejná diskusia – očkovanie kontra liečba

Táto diskusia je dlhodobo jednostranná a dá sa zhrnúť do vety Chorých neliečime kvôli neistým výsledkom, ale zdravých očkujeme s neistým výsledkom (resp. skôr neočkujeme). Celé to ide nesprávnou cestou. V prvom rade by sa k očkovaniu nemala vyjadrovať ministerka informatizácie a regionálneho rozvoja alebo iný politik. Po druhé, verejný priestor okupuje téma ruskej vakcíny a zbytočne uberá napríklad téme liečenia. Pre porovnanie, v Maďarsku neriešia aká vakcína a prečo. Zaobstarali si všetky, západné, ruskú aj čínsku a používajú všetky. Po tretie, ľudia sa snažia pomôcť si sami a postupne zisťujú, že môžu byť úspešní. Resp. zistia, že ak chcú prežiť, budú sa o to musieť posnažiť sami, lebo oficiálny systém im buď nevie alebo horšie – nechce pomôcť. Ak chcela veda bojovať proti hoaxom a zachovať si monopol na liečenie, práve oň prišla. Prišla oň prístupom, aký ukázala počas tejto pandémie. Prišla oň mediálne známymi doktormi.

Keď ľudia prídu na to, že liečiť sa musia v prvom rade sami, sme na dobrej ceste. Tam sa totiž začína každé liečenie, pri zodpovednosti za vlastné zdravie. Pri pacientovi, ktorí sa nechce vyliečiť, sa lekári môžu aj na hlavu postaviť, nezachránia ho. Čo však vtedy, keď pacient chce prežiť, ale lekár nemá dostatok odvahy vybočiť zo zvyku alebo sa postaviť nekompetentnému nadriadenému (napr. ministrovi)?

Ten istý pacient napríklad vidí, že liečba vnútrožilnými vysokými dávkami vitamínu C bola pred rokmi označovaná za šarlatánstvo a doktorát z Googlu. Dnes je táto metóda súčasťou liečby covidu. Tu sa dostávame k samotnej podstate problému, napríklad k Hypokratovej prísahe. Ľudia začnú postupne medzi sebou porovnávať, že niekomu zomrel niekto blízky, ale inému odvážnejší lekár vedel pomôcť a aj ho zachránil. Takéto prípady poznám už aj zo svojho okolia. To porovnanie vidno napríklad aj na obvodných lekároch. Manželkina doktorka ju odmietla pozrieť bez modrého papierika, tá moja ma vyšetrila aj bez neho. Pritom má manželka odsledované, že sa jej zhoršuje stav vždy po paličkovacích seánsach. Opýtam sa teraz ako laik – keď niekto išiel študovať medicínu, čo si predstavoval? Že za ním budú chodiť len zdraví ľudia a nik na neho nezakašle? Ako učiteľ som išiel do toho s tým, že na mňa zrejme budú kýchať a kašlať deti, ktoré rodičia radšej poslali do školy ako ich nechali doma. Je to súčasť práce a riziko s tým spojené. Niektoré povolania sú takmer bez rizika, iné sú mimoriadne rizikové. Myslím si, že správanie niektorých lekárov prišlo dnes až na hranicu legálnosti, vyšetrovať po telefóne jednoducho nemožno. Hovoríme o zanedbávaní zdravotnej starostlivosti, ale aj o porušení Hypokratovej prísahy. Podľa toho, čo je v nej napísané a čo sa deje okolo nás, vidím s jej porušovanie minimálne v dvoch bodoch:

Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede.“ Na celej vede, teda na všetkých nových poznatkoch, ktoré iní (a renomovaní) preskúšali a viedli k významnej záchrane životov. Sú to rôzne nové liečebné protokoly, ktoré majú dobré výsledky v zahraničí. Naši „mediálni“ lekári o nich vedia, pretože niektoré z nich už stihli zosmiešniť alebo zhodiť. Vedia o nich a napriek tomu ich nenasadzujú do praxe. Ukážku si môžete pozrieť napríklad tu.

Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.“ Tu sme v právnej rovine, kedy sa na Slovensku rúcajú mnohé ústavné práva, ale niektorí lekári sa týmto procesom nechávajú doslova vliecť. A ešte sa pri tom nechávajú točiť kamerami, aby to vydávali za hrdinstvo.

Záver prísahy je veľavravný: „Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“ Katastrofálne grafy aj úmrtnosť hovoria jasne – zodpovední majú povinnosť použiť každý overený spôsob, ako zachrániť život. Ak to nerobia vedome či dokonca zámerne, ide podľa mňa o trestný čin. Všetky profesné alebo akademické škriepky musia ísť bokom.

Ešte jedna vec. Na Slovensku existujú lekári, ktorí sa neboja a používajú nové metódy liečby. Používajú ich napríklad v ústave srdcovo-cievnych chorôb v Košiciach. V tomto svetle človeku prirodzene príde na um, prečo práve tam odvolali riaditeľa? Čo tým chcel minister povedať? A zrovna tým, že tam nasadil človeka od Američanov (USS)?

A máme tu znovu centralizmus

Nová vláda ho pretláča na všetkých frontoch. Má zámer uberať práva vysokým školám, Remišová chce napriek odporúčaniam EÚ spravovať eurofondy centrálne z Bratislavy a teraz sa naplno otvorila vojna proti obciam, ktorým chcú vziať stavebné úrady. Centralizmus sa prejavuje aj v novej súdnej mape. Ide to na všetkých frontoch a otvorene.

Vysvetlenie je stará obohratá pesnička o korupcii. Obce sa nevedia sami spravovať, ľudia sa nevedia sami spravovať. Už len čakám, kedy sa objaví známa vetička, že sem musíme pozvať zahraničných poradcov, aby nám povedali, ako máme žiť a dýchať. Ak nie poradcov, tak aspoň zaplatiť kopu peňazí nejakej údajne renomovanej audítorskej spoločnosti. Nie, my v územiach máme štruktúry, ktoré celé roky pracovali pre Slovensko a nekradli. Máme aj odborníkov, ktorí sa posledný rok mimoriadne aktívne hlásia o slovo a sú ignorovaní. Lenže tu sa stále pestuje tvrdenie, že staré štruktúry sú vlastne zlé štruktúry. Takýmto spôsobom sa vylieva dieťa aj s vaničkou. Ak niekto pracuje 20-30 rokov vo fachu, nie je stará štruktúra, ale človek so skúsenosťami a rozhľadom. Hádzať všetkých do jedného vreca je nezodpovedné a vyslovené škodlivé. Sme malý štát a nemôžeme si dovoliť takého zovšeobecňovanie.

Tu sa ukazuje aj ono slovné spojenie Naši ľudia. Mnohí si ho predstavujú len ako partiu oligarchov alebo spiklencov, ktorí spoločne okrádajú štát. Naši ľudia má však aj ďalšie významy. Napríklad ten, že viaceré ministerstvá ignorujú odborníkov, zväzy aj odbory, no na druhej strane spolupracujú len v vybranými mimovládkami. Samozrejme len s tými, ktoré s nimi súhlasia a nekritizujú ich. Názormi týchto ľudí sa ministerstvá aj radi prikrývajú – veď sme sa opýtali odborníkov, opýtali sme sa v regiónoch… Čo na tom, že len vybraných a len tých, ktorých my chceme počúvať. Toto sú noví, lepší Naši ľudia. Možno menej kradnú, ale vďaka nim je ministerstvo hluché a slepé, žije vo vlastnej bubline, z ktorej odmieta vykročiť do sveta kritiky a hlavne do sveta riešení.

Sulík nie je alternatíva. Zn.: opätovne potvrdené

Všetci, ktorí si doteraz mysleli, že Sulík je jediný príčetný v tejto vláde, by si mali pozrieť jeho vyhlásenie, že on teda bude robiť ministra zdravotníctva.

Iste, lebo taká kopírka je v podstate röntgen, takže skúsenosti vlastne má. Keby len to. On by riadil dva rezorty naraz, lebo ako sám hovorí, bol by blázon, keby pustil hospodárstvo.

Toto nepotrebuje komentár.

Poliaci cvičili, ako sa stať opäť návnadou?

Neviem, ale vyšla z toho už trochu typická poľská schizofrénia. Cvičenie sa podľa médií nepodarilo, podľa vlády podarilo, ale napriek tomu odvolajú náčelníka generálneho štábu.

O čo išlo? Cvičenie bolo zamerané na zistenie, koľko dokáže Poľsko čeliť útoku z východu. Teda z Ruska. Vyšlo im, že 5 dní a to dokonca pri podpore NATO. Pri predošlom podobnom cvičení bolo letectvo mimo prevádzku už po 6-tich hodinách. Cieľ cvičenia pritom bol, aby vedeli udržať štát aspoň 22 dní.

Iné je podstatné. Celé cvičenie prebiehalo s drahým americkým softwarom. Slovami Bidena „Amerika je späť“ si práve táto Amerika nanečisto a na diaľku vyskúšala, ako by dopadla jej konfrontácia s Ruskom. Lebo veľmoci najradšej bojujú cez prostredníkov, nikdy nechcú bojovať na vlastnom území.

Bude Poľsko opäť slúžiť cudzím cieľom a stane sa návnadou ako v 2. svetovej vojne? Alebo si bežní Poliaci uvedomia, že ich elity požadujúce napríklad jadrové zbrane im neslúžia k úžitku.

Foto: Monique Laats z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *